Nie všetky suveníry, ktoré si privážame z prázdninových ciest za exotikou, nám doma urobia radosť. Tými nevítanými darčekmi bývajú paraziti a choroby, o ktorých sa nám nezdá ani v tých najhorších snoch.
Dovolenka v exotických destináciách láka za hranice každoročne milióny Slovákov. Väčšina z nich mieri na juh, za teplom, slniečkom aj zmieňovanou exotikou. Podobné kraje však v sebe skrývajú tiež veľa rizík. Nejde len o odlišnú civilizačnú úroveň, ktorá sa potom prejavuje napríklad horšími hygienickými podmienkami. Iný kraj neznamená totiž len iný mrav, ale tiež veľa iných chorôb, baktérií, vírusov a ďalších parazitov.
Niektoré z nich nás "dostanú" iba preto, že s nimi nie sme zvyknutí žiť, pričom miestnym nijako neubližujú. Z toho býva obvykle len hnačka, aj keď poriadná. Iní pôvodcovia chorôb sú naopak ohrozením pre akéhokoľvek človeka. Pritom platí, že v teplejších končinách sa nebezpečným baktériám, vírusom a parazitom páči rovnako ako nám. Riziká sa preto nevyplatí podceňovať predovšetkým pri cestách na juh a do odľahlejších a menej rozvinutých krajín.
Lekári ovšem varujú aj pred inými rizikami, ktoré nás môžu stretnúť pri mori. Leto a dovolenkové dni zvádzajú často k uvoľnenému správaniu a sexuálnym dobrodružstvám. Nie nadarmo sa im ľudovo hovorí letné lásky - rýchle, krátke, náhodné. A sladké, chcelo by sa dodať. Problém je v tom, že málokto pri tom myslí na riziká. September, mesiac, kde sa letné šialenstvo vracia do normálu a väčšina ľudí späť do zamestnania alebo škôl, je mesiac, kedy majú venerologické ordinácie najväčší nával.
Prichádza k ním až o tretinu viac pacientov než v inom ročnom období. Vrchol býva práve v septembri, kedy sa ľudia z dovoleniek vracajú k svojim rodinám. Nejde pri tom len o nejaké banálne pohlavné choroby - lekári už niekoľko rokov pozorujú sústavná nárast prípadov syfilitidy a tak isto HIV. Cez leto počty ochorených raketovo narástajú. Bohužiaľ rovnako stúpa aj počet nakazených HIV - a to navyše lekári očakávajú nárast prípadov po skončení leta.
Zatiaľčo napríklad v júly a v auguste pribudne desať a deväť nakazených, v septembri už to je napríklad osemnásť nových prípadov. Nevieme si predstaviť, aké to je, keď má doktor mladému chlapcovi alebo dievčaťu v ordinácii oznámiť, že je HIV pozitívny. Väčšina prípadov, ktoré sa odhalia, sa z veľkej časti týkajú mladých mužov z gay komunity. Tá prestala byť ostražitá voči tomuto nebezpečiu. Príbehy z ordinácie dokladajú, ako ľahkomyselné (nielen) homosexuálny muži hazardujú so zdravým.
Často nie sú schopní ani identifikovať osobu, od ktorej sa nakazila, prípadne ďalšieho muža, s ktorým mali v poslednej dobe pohlavný styk. Nezriedka sa sex odohráva na hromadných party v zahraničí, často sa vraj na ne jazdí do Berlína. To, že sa veľká časť prípadov týka gay komunity, by heterosexuálnu väčšinu nemalo ukľudňovať.
Nie vždy však môžeme cestovateľké riziká sami podobne ovplyvniť či vylúčiť. Na cestách sa môžeme stretnúť napríklad s muchou Dermatobia hominis, ľudovo nazývaná strečok. Ba čo viac - larvami tejto muchy môžeme byť napadnutí, hoci ju vôbec nestretneme. Strečok totiž využíva zvláštny spôsob rozmnožovania. Pri lete strečok nápadne hlasno bzučí čo je pri cudzopasníkov neobvyklé. Strečok sám však savce nenapadá.
Dospelý chytí komára, a bez toho aby mu ublížil, nakladie na ňho vajíčka a nezraneného ho pustí. Keď sa komár usadí na svoju obeť a začne sať krv, vyliahnú sa z vajíčok larvy, ktoré sa zavrtajú človeku pod kožu. a to dokonca aj cez odev. Teplo, ktoré savci produkujú, spustí mechanizmus, ktorý rapídne urýchly vývoj lariev. Larvy sa pod kožou vyvíjajú zhruba desať týždňov a potom sa snažia z tela dostať preč.
Na koži sa objaví vred, ktorý neskôr praskne, larva vypadne von a zakuklí sa. Po niekoľkých týždňov sa potom z kukly vyliahne dospelý strečok. Nepríjemné je, že sa larva môže objaviť kdekoľvek na tele, záleží na tom, kam sadol komár s vajíčkami. Stáva sa dokonca aj to, že larvy migrujú do očí, slizníc aj temena. Obvykle nie je napadnutie strečkom nič príjemného, ale ani príliš nebezpečného. Internet je plný kurióznych záznamov s liečbou a odstraňovaním larvy pod kožou.
Pacienti sú pri vedomí a často výkon sami so smiechom alebo zhnusením komentujú. Nejde o nič náročné a v núdzi si môžme vypomôcť každý sám. Vyvíjajúca sa larva potrebuje dýchať, a preto v koži vyrobý malý otvor. Ten stačí upchať krémom a po niekoľkých hodinách sa larva udusí. Druhý deň ju možno v podobe veľkého a hnusného bieleho červa ľahko vytiahnúť pinzetou.
Komáre stoja aj za šírením ďalšej metly ľudstva, malárie. Ide o vážne a široko rozšírené ochorenie v tropických a subtropických oblastiach. Spôsobuje ho jeden zo štyroch druhov prvokov rodu Plasmodium, ktorým pomáha v šírení komár rodu Anopheles. Len v Európe je malária ročne diagnostikovaná u viac než desať tisíc cestovateľov, pričom jedno percento postihnutých obvykle umiera. Hlavným príznakom malárie je horúčka.
Ochorenie môže vyzerať tiež ako chrípka s bolesťami hlavy, končatín a zvracaním. Typický záchvat trvá niekoľko hodín a má tri fázy: triašku, horúčku a pokles horúčky s potením. Podľa druhu parazita, ktorý človek infikoval, rozoznávame štyri druhy malárie, z ktorých najzávažnejšia je tzv. tropická malária. Pokiaľ nie je liečená, je často smrteľná. Poŕoti malárii bohužiaľ zatiaľ neexistuje žiadne účinné očkovanie.
Poznáte tú palicu obtočenú hadom, ktorú majú v znaku lekári? Hovorí sa jej Aeskulapová palica a má svoj počiatok už v starovekom Grécku. A ten had nie je had. Podľa nektorých teórií ide namiesto hada o vlasovca medinského, až meter dlhého červa parazitujucého v ľudskom tele. Odjakživa sa k jeho odstraňovaniu používalo opatrné namotávanie červa trčiacého z kože na malé drievka, čo potom vraj viedlo k tomu, že si túto procedúru lekári dali aj do svojho profesného znaku.
Larvy tejto hlísty žijú v planktónu v sladkej vode. Človek, ktorý sa takej vody napríklad pri kúpaní napije, zhltne spolu s planktónom aj larvy vlasovca. Tie potom v ľudskom tele pitujú do tenkého čreva, kde sa červi rozmnožujú. Samec, ktorý má veľkosť len okolo troch centimetrov záhy po oplodnení samice umiera a mrtvý opúšťa ľudské telo. Samica si v nás však žije veselo ďalej, do kým nedorastie do veľkosti medzi šesťdesiat centimetrov až jedným metrom.
V tej dobe je už plná malých vlasovcov, ktoré potrebuje z tela vypustiť späť do vody, aby sa znovu stali súčasťou planktónu a celý cyklus sa mohol opakovať. V drtivej väčšine prípadov sa preto samica začne sťahovať do nižšie položených partií, predovšetkým do nôh. Na nich sa tvorí malý vred, pľuzgier, ktorý neskôr praskne. Je to vraj veľmi bolestivé, pálivé a nepríjemné, takže sa pacienti v mnohých prípadoch snažia nohu schladiť vo vode.
Akonáhle to urobia, samica sa z rany kúsok vysunie a začne do vody vypúšťať malých červov, ktorí sa stanu súčasťou planktónu. Vlasovec spôsobuje postihnutým veľké problémy, zápaly, bolesti, únavu a infekciu. Veľký problém s vlasovcom spočíva v tom, že doposiaľ neexistuje liek, ktorý by ho z tela vypudil. Červ tak môže byť vyňatý iba chirurgický alebo postarom, ako sa to ešte dnes v mnohých afrických krajinách praktikuje.
Na rozdiel od strečka nejde o ľahkú ani nijak príjemnú liečbu. Akonáhle sa samica vysunie z kože, jej koniec sa opatrne prichytí sa špajlu či drievko a potom sa otáčaním každý deň o kúsok povytiahne. Ide to však len po dvoch až trch centimetroch denne. Červ sa pritom nesmie pretrhnúť, inak by hrozilo, že v tele zahynie a začne sa rozkladať.
Pokiaľ vám nestačila predstava, že vo vašich útrobách žije meter dlhý červ, potom verte, že existuje dokonca aj vlasovec mizgový. Jeho larvy neprenášajú planktón, ale komáre. Larvy potom žijú v miazgovom systéme, predovšetkým v nohách, pri mužoch aj v genitáliách a pri ženách tiež v prsiach. Prítomnosť červa spôsobuje hromadenie lymfy pod kožou a strašidelné opuchy, ktoré celkom deformujú časti tiel pacientov. Typickým úkazom býva naríklad tzv. slonia noha alebo pri mužoch miešok zväčšený aj na neskutočný meter veľkosti.
Elafantiázov je priamo ohrozená zhruba pätina planéty, teda viac než miliarda ľudí. Pred tromi rokmi genetici rozlúštili genóm vlasovca, čo dáva nádej na vývoj účinnej vakcíny a liekov. Táto choroba je rozšírená v 83 krajjinách sveta, predovšetkým v Afrike.
Nemáte s kým vyraziť na dovolenku? Zoznámte sa online a skúste napríklad fotozoznamku.
[ivi]