Svätý týždeň alebo Veľká noc sa blíži

21.marec 2016

V tomto roku k nám Veľká noc prichádza celkom skoro, už 27. marca. Viete, podľa čoho sa určuje dátum Veľkej noci, aká je jej história a čo je to Svätý týždeň?

Veľká noc je pre kresťanov najvýznamnejším sviatkom, ktorým oslavujú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Pre väčšinu obyvateľov Slovenskej republiky však tento sviatok symbolizuje taktiež vítanie jari, navštívenie rodiny, maľovanie vajíčok, pečenie baránkov a korbáč.

História

Veľmi dávno sa naozaj Veľká noc slávila ako sviatok jari. Tento sviatok sa však Veľká noc ešte nevolal. Zhruba pred 3500 rokmi si sviatok prebrali Židia a označili ho Pesach. Pesach je oslavou vyvedenia a oslobodenia židovského národa z egyptského otroctva. Pred zhruba 2 tisíc rokmi začali tento sviatok sláviť kresťania, takže dostal svoj súčasný význam, kedy sa oslavuje Ježišovo zmŕtvychvstanie. Slovo Veľká noc vzniklo zo spojenia "veľkej/velikej noci", kedy bol Kristus vzkriesený, čo bolo 3 dni po jeho ukrižovaní.

Tento rok naozaj Veľkú noc slávime o niečo skôr ako predchádzajúce roky. Posledný Veľkonočný pondelok, ktorý sme slávili v marci, bol v roku 2008. V roku 2011 sme s korbáčom naopak chodili až skoro o mesiac neskôr. Ako poznáme, v aký deň Veľká noc bude?

Kedy sa oslavuje?

Veľká noc nemá stanovený pevný dátum, je to tzv. pohyblivý sviatok. V západnej kresťanskej tradícii ale pripadá veľkonočná nedeľa (zmŕtvychvstanie Ježiša) na prvú nedeľu po prvom jarnom splne po rovnodennosti (táto nedeľa sa nazýva astronomická Veľkonočná nedeľa). To by ale bolo veľmi jednoduché. Existuje totiž aj tzv. cyklický spln, ten je vypočítaný pomocou Mentonového devätnásťročného cyklu, a môže sa líšiť od astronomického splnu až o dva dni. Čo znamená, že najskôr môžeme veľkonočnú nedeľu sláviť 22. marca, ak 21. marca nastane cyklický spln. Táto situácia je ale veľmi vzácna a vyskytuje sa iba 8x za 1000 rokov. Najneskôr môže byť Veľkonočná nedeľa 25. apríla.

A pretože sa cyklický spln počíta podľa devätnásťročného cyklu, takmer každých devätnásť rokov sa Veľká noc oslavuje o 28 dní neskôr od astronomickej Veľkonočnej nedele - najskôr 19. apríla. Je to spôsobené tým, že v ten daný rok bude cyklický spln 20. marca, čo sa pre výpočet dátumu Veľkej noci nehodí (nie je to po jarnej rovnodennosti). Ďalší cyklický spln je až 18. apríla. Potom sa musí odpočítať ešte najbližšia nedeľa. Najbližšia Veľká noc, ktorá bude o 28 dní oneskorená bude v roku 2019. Tento jav sa radí do tzv. veľkonočnej paradoxie, do ktorej ďalej patrí slávenie Veľkej noci o 7 dní skôr alebo o 7 dní neskôr.

Čo je to svätý týždeň?

Počuli ste niekedy pojem Svätý týždeň? Určite minimálne niektoré dni z neho áno. Je to týždeň, ktorý predchádza Veľkonočnú nedeľu a pondelok. Ďalej nesie názvy: Strastný, Veľký, Pašijový.

Nedeľa - "Kvetná"

Táto nedeľa pred Veľkou nocou je posledný deň, kedy sa drží pôst. Pripomína vjazd Ježiša Krista do Jeruzalema. Pri bohoslužbách sa číta správa o umučení Krista. Názov je odvodený od kvetov, ktorými bývajú kostoly zdobené a majú pripomínať palmové vetvy, ktorými ľud vítal Ježiša. U nás sa používajú "mačičky".

Pondelok - "Modro, Žltá"

V rímskokatolíckych kostoloch sa číta evanjelium o žene kajúcej, ktorá vonnou masťou pomazala nohy Pána. Katolíci a pravoslávni si pripomínajú pamiatku praotca Jozefa. V tento deň tiež deťom a študentom začínali veľkonočné prázdniny.

Utorok - "Sivý"

Názov vcelku opodstatnený, pretože sa upratovalo a vymetali sa pavučiny. Východné katolícke cirkvi si v tento deň pripomínajú neverný židovský národ alebo prekliatie neplodného figovníka.

Streda - "Škaredá, Sazometná, Čierna, Sazivá"

Nepliesť si s Popolcovou stredou. Pri Popolcovej strede sa začína 40 denný pôst pred Veľkou nocou, zatiaľ čo o Škaredej strede sa vymetali komíny. Je to deň, kedy žaloval Judáš na Ježiša. Podľa ľudovej povery by sa v tento deň nemal nikto škarediť, pretože by mu to potom mohlo vydržať každú stredu v roku.

Štvrtok - "Zelený"

Niektoré zdroje tvrdia, že slovenský názov Zelený vznikol skomolením nemeckého Greindonnerstag (predtým sa teda nazýval Lkavý štvrtok) na Gründonnerstag (Zelený štvrtok). Iné pramene sú toho názoru, že zelená bola farba liturgických rúch, alebo že v ten deň bolo povolené jesť len zeleninu. Je to deň odpustenia a pripomienka poslednej večere Pána. Kňazi umývajú veriacim mužom nohy po vzore Ježiša. Predtým sa rodiny omyly rosou, ktorá mala zabrániť ochoreniam šije a ďalším chorobám a modlili sa. Ľudia upratovali, aby sa v domoch nedržali blchy, a preto smetie doniesli na križovatku ciest. Utíchali zvony - "odleteli do Ríma" - a znovu sa rozozneli v Bielu sobotu. Dedinami zneli v dopoludňajších hodinách rapkáče a klapačky a deti hovorili riekanky o Judášovi. Do dnešnej doby sa v pekárňach objavuje pečivo Judáša, skôr sa podávalo mazané medom.

Piatok - "Veľký"

Je to deň Kristovho umučenia. Drží sa prísny pôst. Neslúži sa Eucharistia, neprebieha Sväté prijímanie (prijímanie chleba a vína ako telo a krv Krista). Kostoly sú chudobne alebo vôbec ozdobené. Nemalo sa pracovať na poliach a prať bielizeň, pretože by bolo namáčané do Kristovej krvi. Tiež sa nemalo nič požičiavať, pretože by daná vec mohla byť očarená. Podľa povery sa otvárala zem a ukázala svoje poklady. Veľký piatok je štátnym sviatkom.

Sobota - "Biela, Svätá, Svetlá, Veľká"

O Bielej sobote sa neslávia žiadne svätosti, ani svätá omša. Označuje sa za deň pobytu Krista v hrobe a je nazývaný deň svetla. Všetky činnosti v piatok aj v sobotu majú jasný cieľ - očistiť duše, telá aj príbytky, aby bolo všetko pripravené na slávnu omšu. V minulosti to znamenalo, že sa všetko muselo, ešte pred východom slnka upratať, vybieliť dom a zametať novou metlou. Končí pôstny čas, a preto gazdiné piekli baránky, mazance a chlieb.

Nedeľa - "Veľkonočná"

Nesie ďalej názvy "Boží hod veľkonočný, Zmŕtvychvstanie Pána, Pascha". Oslavuje sa Kristovo vzkriesenie a víťazstvo nad smrťou. Jedli sa tradičné veľkonočné jedlá - vajcia, baránok, mazanec, víno, chlieb - od rannej omše posvätené. Stretávať by sa mala len tá najbližšia rodina. Chlapci si pripravujú korbáče a dievčatá maľujú vajíčka. Týmto dňom začína tzv. veľkonočná oktáva, to je obdobie, ktoré sa končí o týždeň neskôr, Bielou nedeľou, trvá 8 dní a kresťania v ňom prežívajú veľkonočnú radosť zo svojho vykúpenia.

Pondelok - "Veľkonočný, Červený"

Deň, kedy chlapci chodia skoro ráno s korbáčmi šibať (mrskať, šľahať) dievčatá cez zadok, aby im vŕbové prútie odovzdalo časť jarnej sviežosti, vyhnali z nich lenivosť a choroby. Odriekavajú rôzne veľkonočné koledy. Dievčatá ich za to odmenia maľovanými vajíčkami (kraslicami).

Ďalšie zaujímavé informácie o veľkonočných symboloch a slávenia Veľkej noci v rôznych častiach sveta sa dočítate v našom ďalšom pripravovanom článku.

[Lil]

Zdroj:

http://kalendar.beda.cz/velikonocni-paradoxie

http://velikonoce.vira.cz/clanky/proc-se-slavi-velikonoce.html

https://cs.wikipedia.org/wiki/Velikonoce

http://www.kdybude.cz/svatky/velikonoce-2016

https://cs.wikipedia.org/wiki/Kv%C4%9Btn%C3%A1_ned%C4%9Ble

http://velikonoce.net/modre-pondeli

http://velikonoce.net/zeleny-ctvrtek

http://www.ceskevelikonoce.cz/svaty-tyden/

http://velikonoce.net/bila-sobota