Nie všetci extroverti musia milovať vystupovanie pred publikom a byť stredobodom pozornosti, stále samý smiech, všetci nie sú zhovorčiví. A zďaleka nie všetci introverti sú zásadne mlčanlivými, uzavretí a hanbliví. Poďme ich dostať zo škatuliek von!
Ľudia si myslia, že extroverti sú príliš ukecaný na to, aby počúvali ostatných, a tiež príliš sústredení na seba, než aby vnímali a zaujímali sa aj o niekoho iného. Je to samozrejme nezmysel, v skutočnosti pokladajú mnoho otvorených otázok, ktoré sú pre nich typické, a aj keď si to možno neuvedomujeme, pomáhajú ostatným svojou živelnosťou svládnuť aj ťažké časy. Radi premýšľajú nahlas, aby pomohli spracovať informáciu a dopátrať sa k nejakému záveru. V skutočnosti okolie vnímajú a radi s ním komunikujú, aj keď to občas cez ich veľavravný prejav nie je poznať.
Tvrdenie, že všetci extroverti priamo túžia po tom, aby sa stali stredobodom vesmíru, je veľmi trúfalé. Extroverti sú výborne vybavení na komunikáciu s ostatnými a správanie v spoločnosti zvládajú so samozrejmou ľahkosťou, niektorí možno po pozornosti túžia, ale väčšinou ju prirodzene priťahujú, aj keď o to napríklad ani nestoja.
Ale sú. Keď sa dostanú do nepríjemnej situácie, cítia sa úplne rovnako zahanbene alebo trápne ako ktokoľvek iný a zaradia spiatočku, o to rýchlejšie, že kvôli tomu, že na seba prirodzene pútajú pozornosť, je ich chyba alebo trápny okamih viac vidieť.
Niekedy sa stretnete s človekom, ktorý skrátka nemôže, alebo nechce prestať hovoriť (alebo oboje). Podprahové signály, ktoré sa mu v sebaobrane snažíte vyslať, nevníma, to, že ste sa niekoľkokrát prudko nadýchli a snažili sa tak naznačiť, že by ste tiež radi niečo povedali, buď nezaznamenal alebo ignoruje, a keby ste nedajbože naozaj chceli niečo povedať, museli by ste mu zapchať pusu. Chrstnutie vody do tváre tiež pomáha, ale poskytli ste mu tak vodu na jeho mlyn, a to doslova: bude mať o čom rozprávať. Navyše aj extrovert môže byť mlčanlivý.
Keby to tak bolo, tak každého, kto vystúpi pred väčším množstvom ľudí a nezrúti sa z toho, by bolo možné označiť za extroverta, čo je nezmysel. Cítiť sa pred publikom neisto, trpieť trémou, niekedy až chorobnou, môže aj extrovert, a naopak inak uzavretejší introvert môže vyšmiknúť suverénne verejné vystúpenie - schopnosť prezentovať sa pred ostatnými nemá s extrovenciou nič spoločné. Veď koľko introvertov je medzi hercami a spevákmi!
Miera spokojnosti a šťastia s horlivými prejavmi nijako nesúvisí, introvert môže byť šťastný úplne rovnako, len svoju spokojnosť prežíva iným spôsobom. Všetci sme na tom rovnako, len to dávame inak najavo.
Kvôli svojej veľkorysosti sú často neprávom považovaní za povrchných. Veď stále o niečom hovoria a nemajú problém rozprávať sa o nepodstatných veciach, stretávajú sa so stále novými ľuďmi a nadväzujú povrchné priateľstvá. To ale neznamená, že extrovertov nezaujímajú hlbšie aspekty života alebo dôležité otázky, je tomu skôr naopak: tým, že sa bavia a priatelia s rôznymi ľuďmi, rozširujú si obzory a majú možnosť pozerať sa na svet z mnohých uhlov.
Len preto, že sa extroverti radi stýkajú s mnohými ľuďmi, dokážu sa s každým baviť a majú široký okruh priateľov, neznamená to, že nedokážu mať naozaj blízkych priateľov, ktorým dôverujú viac. Rovnako ako introverti ich potrebujú a vážia si ich.
Nevravnosť býva automaticky spájaná s introverziou, ale nie je tomu až tak úplne. Ľudia často nehovoria alebo sa nezapájajú do diskusie, pretože im pripadá povrchná a hlúpa. Niekedy stačí zmeniť smer diskusie a mlčiaci Buddha bude k nezastaveniu. Skrátka keď nemáte k téme čo povedať, a nie ste extra zhovorčiví, nie ste automaticky introvert.
Plachosť nemá s introverziou vôbec nič spoločné, aj keď to tak možno na prvý pohľad nevyzerá. Že je niekto introvert predsa neznamená, že by sa hneď musel báť ľudí. Len skôr potrebuje trošku postrčiť, vidieť nejaký dôvod, prečo sa dať do reči. S plachosťou sme na tom všetci rovnako, veľmi plachý môže byť aj jasný extrovert.
Áno, aj toto je jedna zo škatuliek. Introverti nie sú drzí, len často nevidia dôvod, prečo chodiť okolo horúcej kaše a snažia sa byť úprimní, chcú, aby si nikto na nič nehral. Úprimnosť sa nesmie zamieňať za neomalenosť, ale aj tak môže byť introvertova priamočiarosť niekomu veľmi nepríjemná a introverti tak môžu ľahko získať pocit, že do spoločnosti horšie zapadajú, že ich nikto nemá rád, že sú plachí.
Introverti mávajú len pár blízkych a skutočných priateľov, ktorých si nadovšetko vážia a ktorým veria, pretože povrchné a prázdne vzťahy nepestujú. Ak budete mať šťastie a podarí sa vám získať introvertovo priateľstvo, získali ste veľmi lojálneho a cenného spojenca na celý život. Možno práve preto, že introverti radi trávia čas obklopení svojimi obľúbencami, ostatní si myslia, že nemajú radi ich a stránia sa ich.
Ak introvert vyhľadáva samotu, nie je to preto, že by neznášal spoločnosť, ale skôr potrebuje v pokoji premýšľať alebo snívať, riešiť svoje problémy. Aj keď samotu vyhľadáva, potrebuje blízkych ľudí, ktorým by svoje myšlienky mohol zverovať a zdieľať ich s nimi. Blízkosť je základná ľudská potreba.
Ale kdeže, keď si introvert vyrazí, dokáže sa baviť rovnako ako jeho extrovertný náprotivok, občas sa životu vonku vyhýba napríklad len v predtuche nepríjemných okolností. Keď odchádza z večierka skôr, nie je to kvôli tomu, že sa nedokáže baviť a nudí sa, to pravdepodobnejšie zatúžil po pokoji domova, kde si bude môcť v pokoji prebrať zážitky a dobiť baterky.
Introvert je často individualista, ktorý v nejakom smere nezapadá, ale nie je to žiadnym vyšinutím. Jednoducho len hľadá nové rozmery života: testuje a posúva svoje hranice. Rozdiel je len v tom, že jeho postupy nemusia byť práve v súlade s tým, čo je práve populárne alebo trendy.
Nafúkaný môže byť ktokoľvek. Introverti dávajú dôraz na svoje myšlienky, úvahy a emócie, ich vnútorný svet je veľmi bohatý a zaujímavý, úplne rovnako venujú pozornosť tomu, čo sa okolo nich deje. Sú len viac zahĺbený do seba a nemajú teda potrebu sa do všetkého zapájať, môžu preto pôsobiť rezervovane a nafúkane, ale nie je tomu tak. Tí najväčší nafúkanci nebývajú tichší introverti, ako by extroverti určite radi počuli.
Chce to odvahu, ale oplatí sa to. Či hľadáte kamaráta alebo chcete niekoho uloviť, princíp je rovnaký. Ak si všimnete v kaviarni, bare alebo napríklad v kine, že dotyčný sedí sám a nejaví známky, že by na niekoho netrpezlivo čakal (nekontroluje displej mobilu, nepozerá sa neustále na hodinky), zoberte odvahu a opýtajte sa, či si môžete prisadnúť, že neradi pijete kávu sami.
Svadba je ideálne miesto, kde môžete niekoho spoznať a dať sa s ním do reči. Najmä svadobná hostina a následná zábava je na zoznámenie ako stvorená. Všetci sú v dobrej nálade, uvoľnení, tancujú, spievajú, bavia sa. Ak ste hanbliví, troška alkoholu, ktorého býva na svadbách viac než dosť, vás zábran zbaví. A keď sa stane trapas, nikto si na neho nebude pamätať.
Prečo to neskúsiť? Touto cestou sa môžete o druhom, ktorý vás zaujal, dozvedieť veľa informácií, všetko si overiť a premyslieť a až potom sa s ním reálne zísť.
Veta "Prosím vás, neviete koľko je hodín?" je už pasé. Buďte dôvtipnejší a originálnejší. Keď uvidíte na zastávke postávať pekný cieľ, opýtajte sa, či už ten nejaký autobus ušiel, v elektre požiadajte o radu ohľadom spotrebiča a v supermarkete sa napríklad zaujímajte, kde sú regály s domácimi potrebami.
Na výber ich máte veľa, záleží len na vás, čo by ste chceli vyskúšať. V móde sú teraz rôzne kurzy varenia, ktoré usporiadavajú rad luxusných hotelov. Pri nich sa konverzácia rozbehne jedna dve. Ak máte slabosť pre jazyky, zvlášť zmyselné sú francúzština, taliančina a španielčina, zaplaťte si kurz. Na zahodenie nie sú ani tanečné kurzy, keramika alebo origami.
A môžete na to ísť aj vedecky - pomocou vedeckého zoznamovacieho dotazníku. Ak naopak veríte na mágiu, skúste partnerskú zhodu podľa zverokruhu.
[ivi]