Domov

Zoznamovací dotazník

Fotozoznamka

Lifestyle magazín

Registrovať teraz

Všetky články Všetko o zoznamovaní Zdravie a krása Voľný čas Recenzie

Pálenie čarodejníc

28.apríl 2016
Pálenie čarodejníc

Blíži sa víkend a s ním aj príležitosť si užiť pálenie čarodejníc.

Posledný aprílový večer sa tradične "pália čarodejnice". Poďme sa ale pozrieť, prečo to vlastne robíme a ako tému čarodejníc videli ľudia v minulosti.

História

Ľudia už odjakživa verili, že sú dni, ktoré sú magické. Patrí k nim aj posledná aprílová noc - Filipojakubská. Súmrak vraj otváral cestu temným silám, ktoré je potrebné skrotiť, zapudiť alebo očistiť plameňom. Ľudia vraj mohli nájsť zakopané poklady. Pri takomto hľadaní človeku ale škodili zlé sily, proti ktorým sa mal chrániť kvetom z papradia, svätenou kriedou a mnohými ďalšími predmetmi. Na oblohe lietali čarodejnice, ktoré sa chystali na sabat (zraz čarodejníc), pri ktorom boli prijímaní noví členovia do čarodejníckeho spoločenstva.

Kelti

Kelti, ktorí žili aj na našom území, v túto noc slávili sviatok Beltain (Beltine). Beltain znamená "jasný (žiarivý) oheň". Kelti ohňom uctievali slnečného boha Belena. V predvečer Beltaina sa v dedinách zhasínali všetky ohne, pretože ľudia verili, že so starými plameňmi má odísť aj všetko zlé, čo sa v minulom období stalo. S novým ohňom potom prichádzali aj nové začiatky. O Beltaina zapálili Kelti dva ohne vedľa seba - tie pre nich znamenali magickú bránu do nového obdobia. Kto "bránou" prešiel, ten sa očistil od zlých energií. Starí Kelti bránou prevádzali aj dobytok. Po zvyšok večera hrala hudba (hudba bola darom bohov), pretože vraj mala ozdravnú moc a kto ju ovládal, nebol nikdy porazený. O polnoci sa potom vztýčila breza (májka) ozdobená farebnými stuhami a kvetmi ako symbol oslavy plodnosti, života a rastu. Tiež spájala nebo a zem. Práve polnoc bola tým prelomovým okamihom medzi "temnotou" a "svetlom". Okrem oslavovania, tancovania a spievania malo svoje miesto aj milovanie sa v prírode. Deti splodené v tento deň boli vraj šťastné.

Stredovek

Ak sa presunieme do stredoveku, dostaneme sa aj k čarodejniciam. Za tie boli označované často nevinné ženy, ktoré boli mučené a upaľované pod zámienkou vymietania zla. Oheň mal ľudského ducha zbaviť diabolského zla. Často ale nešlo o ženy, ktoré by niekto videl, ako naozaj čarujú alebo lietajú na metle. Stačilo, aby sa ženy nejakým spôsobom previnili proti svetskému právu a boli označené za čarodejnice. V roku 1486 vyšla známa kniha Malleus Maleficarum "Kladivo na čarodejnice", vďaka ktorej začali inkvizičné procesy po celej Európe. Autori s úplnou vážnosťou popisovali, ako čarodejnice môžu lietať alebo že jazdia na diabloch v podobe zvierat.

Čarodejnice sa údajne schádzali na zvláštnych miestach - kopcoch, rázcestiach, cintorínoch, pohrebiskách, ale aj v niektorých kostoloch. Jedno také známe miesto sú Petrove kamene na Jesenicku. Čarodejnice sa na nich mali stretávať a zneuctievať sviatok svätcov Filipa a Jakuba a pohlavne obcovať s diablom. Keď takto čarodejnice na miesto dorazili (pomocou svojich metiel z jaseňového dreva a vŕbových a brezových prútikov), bola volená kráľovná sabatu, ktorá vládla hostine aj tancu. Tancovalo sa "čarodejnícke koleso" - tancovalo sa dozadu a pískalo sa pri ňom na rúrky z kostí mŕtvol a bubnovalo vlčím chvostom na bubon potiahnutý obesencovov kožou. Čarodejnice sa vraj premenili na vlkov, psov alebo iné zvieratá a rozprávali si, čo sa im podarilo narobiť od posledného stretnutia.

Hranice ale neznamenali len trest pre čarodejnice. V niektorých kultúrach sa ľudia obetovali pohanským bohom, čo pre nich bola najväčšia pocta. Dnes už sa namiesto živých ľudí používajú handrové figuríny, ktoré sa na hraniciach upaľujú. V dnešnej dobe už tiež nejde o obetovaniu sa bohu, ale skôr o zvyk zo stredoveku - odohnanie temných síl, aj keď dnes asi skôr dúfame v odhnáňaní vlastných problémov.

Ochrana pred zlými čarodejnicami

Predtým sa kvôli čarodejniciam upratovalo celé hospodárstvo, aby si tam čarodejnica, ktorá miluje neporiadok a chaos, nemohla hovieť. Robili sa na stavané kríže so svätenou kriedou alebo sa celé oblievali svätenou vodou, zavesili sa na ne pichľavé vetvičky, o ktoré sa čarodejnica popálila. Ľudia robili po uliciach hluk, mladí chlapci práskali bičom, rinčali reťazami a strieľali z pušiek, aby čarodejnice zastrašili.

Dobré čarodejnice

Existovali ale aj "dobré" čarodejnice a tých si ľudia vážili. Tie poznali tajomstvo byliniek, vedeli pomocou nich zaháňať choroby a napríklad aj naprávať zlomeniny. V niektorých jazykoch dokonca "čarodejnica" znamenalo "múdra žena". Okrem byliniek mali veľa vedomostí o rastlinách, hubách, kameňoch, kovoch, drahokamoch, farbách a vôňach. Ani tieto čarodejnice to však nemali ľahké, veľa z nich sa v stredoveku stali súčasťou "honu na čarodejnice" s tým, že keď vie takéto veci, vie určite aj tie zlé.

Oslavy dnes

Vatry sa túto sobotu rozhoria po dedinách i mestách. Oheň dokáže byť zničujúci, je potreba opatrnosti, a preto situáciu kontrolujú hasiči. V priebehu storočí sa oslavy posledné aprílové noci menili. Poslednou dobou sa v mestách ujal trend obliekať deti do čarodejníckych kostýmov, organizovať hry, akcie a súťažiť o "najlepšiu" čarodejnicu. Naopak novodobí Kelti sa snažia navrátiť k prírode a oslavujú ju.  Po pálení čarodejníc nasleduje prvý máj, sviatok zamilovaných, o ktorom sa dočítate v našom ďalšom článku.

Oslávte posledný aprílový deň, definitívne sa rozlúčte so všetkými zlými vecami a "upáľte" vaše problémy, keď nie je čarodejnica...

[Lil]

Zdroj:

http://www.ceskatelevize.cz/porady/10519120758-nase-tradice/212562260400013-paleni-carodejnic/

http://www.ceske-tradice.cz/tradice/jaro/paleni-carodejnic/_zobraz=paleni-carodejnic---puvod-a-historie

www.knihovnahejnice.wz.cz/files/Paleni%20carodejnic.doc

Zdieľajte tento článok na: