Potravinové náhrady si už vydobyli na pultoch slovenských obchodov dôležité postavenie. Sú o poznanie lacnejšie ako originály, čo je hlavným dôvodom, prečo ich čím ďalej tým viac nakupujeme. A čo na to naše zdravie?
Atraktívny obal a priaznivá cena - to sú hlavné atribúty, ktoré rozhodujú, či si konkrétny výrobok kúpime alebo nie. Nie je teda divu, že v regáloch obchodov siahame stále častejšie po cenovo priateľnejších potravinových náhradách, teda výrobkoch, pri ktorých sú drahšie originálne suroviny nahradené lacnejšími, ako je napríklad hydinový separát, sója alebo rastlinný tuk. Najčastejšie sú napodobňované mliečné výrobky, najmä tavené syry.
Náhrady však nájdeme tak isto v sušienkách, krémoch, polievkách, zmrzlinách, v instantnej káve či v čokoládových pochúťkach. Vyhľadavané sú tak isto aj lacnejšie údeniny s vysokým obsahom sóje, zemiakového škrobu a múky.
Vieme skutočne čo kupujeme? V tom je ten najväčší problém. Často to totiž vôbec netušíme. Vyberáme z regálov s klasickým tovarom a proste logicky siahneme po tom lacnejšom. Obaly sú všetky pekné, názvy nedávajú dôvod k najmenšiemu podozreniu, aby sme pochybovali o tom, že kupujeme pravý tavený syr alebo skutočne čokoládovú čokoládu. Možno potom doma spoznáme, že to trochu inak chutí, ale s ohľadom na cenu o tom príliš neuvažujeme.
Aj tak by sme si s ohľadom na naše zdravie mali nájsť čas a informácie na obaloch výrobkov čítať starostlivejšie. Na etiketách hľadajte predovšetkým informácie o prítomnosti rastlinného tuku. Tak napríklad pri (nie)čokoládach by sme na obale mali nájsť popis: okrem kakaového masla obsahuje rastlinné tuky. Toto oznámenie by sa malo vyskytovať v blízkosti zoznamu zložiek, ale malo by byť oddelené a uvedené minimálne rovnako veľkými písmenami ako zloženie.
Vyhláška pritom povoľuje prídavok palmového oleja, oleja z jadier manga, salu alebo bambuckého tuku. Ich podiel ale nesmie byť vyšší ako päť percent a zároveň by mal byť zachovaný minimálny obsah kakaového masla alebo celkovo kakaovej sušiny. Legislatíva umožňuje aj prídavok aromatických látok, ale iba takých, ktoré napodobňujú chuť čokolády alebo mliečného tuku.
Rastlinné tuky sú k nášmu organizmu šetrnejšie ako tie živočíšne, a mali by teda byť vždy prvou voľbou. To čítame všade stále dookola, a tak možmo máme aj pocit, že výrobok s rastlinným tukom musí byť zdravší ako ten, v ktorom je skutočný mliečny tuk. Lenže to tak v skutočnosti vôbec nie je! Napríklad práve v tuku z jadier palmy, ktorý je často pridávany do čokolád, trvanlivého a sladkého pečiva či do zmrzlín, prevažujú nevhodné nasýtené mastné kyseliny, ktoré nie sú pre naše zdravie zrovna prínosné.
Ďalším problémom môže byť prítomnosť stužených rastlinných tukov obsahujúcich transmastné kyseliny. Tie totiž zvyšujú hladinu cholesterolu. Vo výsledku potom teda aj tieto náhrady potravín môžu prispieť k vzniku srdcovo-cievných ochorení, ako sú napríklad infarkt myokardu alebo cievná mozgová príhoda. Tvrdenie, že rastlinný tuk je pre nás lepší práve z hľadiska cholesterolu, teda vôbec neplatí.
Nechceme tvrdiť, že náhrady musia byť vždy menej hodnotné a že by sme sa pred nimi mali mať striktne na pozore. Je to ako vo všetkom - výrobky sú rôzne a nič nejde paušalizovať. Rada potravinových náhrad môže byť napríklad dobrá alternatíva pre tých z nás, ktorí by sa mali vyhýbať živočíšnym tukom. Môžu tak isto lepšie vyhovovať pri príprave niektorých jedál. Chceme iba povedať, že by ste tieto imitácie nemali obliekať do rovnakých šiat ako ich originálne vzory.
Každý zákazník by mal presne vedieť, že to, čo si dal práve do košíka, je potravinová náhrada - a vybral si ju zámerne. Čo presne musí byť na balenom výrobku uvedené, ukladajú slovenské zákony, vykonávajúce vyhlášky a tak isto nariadenia Európskej únie. Údaje na baleniach potravín musia byť v Slovenskej republike v slovenskom jazyku, výnimkou môže byť obchodný názov potravín. Pokiaľ ide i potraviny balené mimo prevádzky výrobcu alebo potraviny nebalené, musia byť informácie pre spotrebiteľa viditeľné, zrozumiteľné, ľahko čitateľné, nezakryté, neprerušované inými údajmi, nezmazateľné a vyjadrené v nekódovanej forme.
Nemali by kupujúceho zavádzať v súvislosti s charakteristikou potraviny a jej vlastnosťami, zložením, množstvom, trvanlivosti, pôvodom alebo vznikom, spôsobom spracovania alebo výroby, prisudzovaním účinkov a vlastností a pod. Potraviny, ktoré na pohľad vyzerajú ako iné, ale sú len tzv. imitácie (teda napríklad o syre v podobných potravinách z rastlinného tuku), by sme tak mohli ľahko identifikovať.
Odlišná prísada od tej, ktorá je bežná, bude musieť byť dostatočne veľkými písmenami uvedená vedľa názvu výrobku na prednej strane obalu.
Najpodstatnejšia informácia je, že obidve sú skutočné masla, nie potravinové náhrady. Takže kde je rozdiel?
Šľahačka vzniká tak, že vyšľaháme smotanu. To si automaticky predstavuje každý z nás. Lenže vždy to tak nie je. Na trhu sú aj šľahačky, v ktorých je mliečny tuk nahradený rastinným, a samozrejme sa používajú aj tie stužené, ktoré odborníci na výživu kvôli obsahu transmastných kyselín spravidla zatracujú. Môžeme však pravé šľahačky rozoznať od falošných, keď stoja v regáloch obchodov v pohode vedľa seba?
Pochopiteľne áno - podľa informácií na obale. A keď si nevšimneme, čo sme vlastne kúpili, určite to spoznáme po použití. Šľahačka z rastlinného tuku sa totiž pravdepodobne rozpustí na koláči skôr, ako ho zjeme.
Tavený syr je mliečny výrobok. Mal by teda obsahovať mliečny, teda živočíšny tuk. Pokiaľ nájdete na etikete, že je v ňom použitý rastlinný tuk, nejde v žiadnom prípade o syr. Nič na tom nemení, že v obchode je umiestnený medzi syrovými výrobkami. Ako teda spoznáme syr?
Na obale musí byť uvedené:
Dostatok všetkých minerálov a vitamínov je pre správne fungovanie vášho tela a organizmu nevyhnutné. Neokrádajte ho teda o všetko pre vaše telo nevyhnutné. Odbornú starostlivosť môžete nájsť v Bratislave, Banskej Bystrici, Trenčíne.
[ivi]