Nezáleží príliš na tom, čo sa medzi vami stalo, to teraz nie je podstatné. Proste máte krízu a neviete, ako z nej von. Ako na to, aby medzi vami znovu zavládla pohoda a mali ste sa radi ako predtým?
Partneri, ktorí si prešli výraznejšou krízou, sú v skutočnosti šťastnejší a majú stabilnejší vzťah než dvojice, ktoré zatiaľ zásadné problémy riešiť nemuseli. Avšak je možné, že pozeráme na riešenie troskotajících vzťahov zle. Vzťah by sme sa pri problémoch nemali snažiť zachraňovať, je potrebné ho obnoviť. To znamená, že vy aj váš partner by ste sa mali začať správať inak. A možno je to jednoduchšie ako si myslíte.
Bežné zachraňovanie vzťahu zahŕňa až príliš často nepísanú dohodu, že spolu už nikdy nebudete preberať to zlé, čo sa medzi vami stalo. Je to ale chyba. Takto plánovaná strata pamäti so sebou nesie riziko, že problém bude ďalej hlodať vo vás, vo vašom partnerovi alebo v oboch. Čo teda robiť? Nezatvárať pred skutočnosťou oči a o všetkom si pohovoriť. Pravdaže to nebude ľahké, keď ale preberiete, čo sa stalo, prečistíte vzduch.
Chcete sa pohnúť z miesta? Odhodiť zlosť a ďalšie negatívne emócie? Lenže aj potom vo vás môže zostať horkosť. Je v poriadku dať priechod svojim citom a nezadržovať ich v sebe, otázka ale je, ako to urobiť. Obnova vzťahu predpokladá zmenu mnohých obranných komunikačných vzorcov, ktoré vážne ohrozujú pocity náklonnosti, lásky a bezpečia. Naštvanie a podráždenosť sú normálne pocity, avšak je potrebné premeniť spôsob, akým nazeráme na partnerovo správanie. Na partnerove súčasné alebo minulé činy sa pozeráme buď ako na jediný spôsob, ako dokáže svoje potreby a priania vo vzťahu naplniť, alebo ako na negatívne reakcie zamýšľané ako odplata za niečo, čo ste povedali alebo urobili a čo ho ranilo alebo urazilo.
Pokojne buďte naštvaní, len sa snažte pochopiť, prečo sa veci dejú práve tak, ako sa dejú. A tiež si uvedomte, že vo vzťahu ste dvaja a obaja sa na dianie podieľate, aj keď si napríklad nie ste vedomí žiadnej chyby.
Každý sa niekedy stiahne do seba. A ak vás partner podvádzal, chce s vami zaliezť do ochranného panciera, aby vám už nič neublížilo. To ale ničomu nepomôže. Ak chcete obnoviť alebo posilniť stratené puto medzi vami, asi to nepôjde, keď budete citovo odťažitý a uzavretý. Prečo? Pretože blízky vzťah so sebou vždy nesie zraniteľnosť, zdieľate predsa s druhým tie najcitlivejšie veci. Povedzte mu, ako veľmi vám ublížil, zverte mu svoje tajné obavy, nádeje i to, ako veľmi sa vás dotýka jeho kritika.
Takéto odvážne sebaodhalenie býva nákazlivé. A keď sa začnete jeden druhému zverovať, je skoro zaručené, že vás to zblíži.
Toto je pomerne ťažké, ale je to pri obnove vzťahu zásadná vec. Nemôžete predpokladať, že máte pravdu. Keď vzťah zachraňujeme, mávame dojem, že na našej strane vina nie je a že sme morálne v práve. Akceptujeme, že druhý urobil chybu, a rozhodneme sa cez to preniesť. Lenže takto to nefunguje.
Znamená to totiž, že nie ste ochotní pozrieť sa na seba alebo na partnera inými očami. Opätovné vytvorenie vzťahu vyžaduje znovu sa otvoriť myšlienke, že máte obaja, hoci každý zo svojho pohľadu, pravdu. Áno, vaša predstava, že by mal mať rád vašu matku, je v princípe správna, ale aj on má predsa právo odmietnuť rešpektovať niekoho, kto ho ponižuje alebo sa chová nepriateľsky. To, že má jeden z vás pravdu, ešte automaticky neznamená, že sa ten druhý mýli.
Dobré je si neustále pripomínať, že na každú udalosť sa možno pozerať z dvoch uhlov a napriek tomu sa dá dohodnúť alebo nájsť kompromisné riešenie. Rozhodne to prispeje k posilneniu vášho vzťahu.
Mali by ste partnerovi dovoliť, aby mal viac slobody venovať sa vlastným záujmom a koníčkom. Vzťahy totiž často stroskotajú len preto, že partneri nie sú schopní dohodnúť sa, ako tesne k sebe majú byť pripútaní. Jeden si myslí, že by spolu mali byť každý večer, zatiaľ čo ten druhý má pocit, že napríklad dva alebo tri večery v týždni by mohli stačiť. V takej chvíli sa musíte zamerať sami na seba, nie na partnera. Mali by ste identifikovať a vyriešiť neistoty, ktoré ste ohľadom veľkej či malej blízkosti mali už v minulosti.
Až to urobíte, dokážete naozaj úprimne ponechať partnerovi toľko voľnosti, koľko žiada. Ideálne je, keď obaja nájdete takú mieru vzájomnej závislosti, ktorá bude vyhovovať vám obom. Aby vzťah fungoval, nesmie mať žiadny z partnerov pocit, že sám nikam nemôže, pretože ten druhý mu vlastne neverí.
Obnovenie vzťahu si žiada celkom intenzívnu komunikáciu, tu sú 4 pravidlá nedeštruktívneho vedenia rozhovoru.
Vaša večera predsa kedysi zahŕňala zamilované laškovanie, intelektuálne diskusie aj vtipné slovné prestrelky, tak čo sa stalo? Pre mnoho párov znamená každodenný zhon okolo detí či stres v práci koniec skôr bežnej konverzácie pri jedle.
Pokiaľ si zakážete hovory na tému deti a "ako dnes bolo", dosť možno sa ukáže, že budete pri stole len ticho sedieť. Pritom rozhovor je nevyhnutný prostriedok pre vytváranie pevného puta medzi ľuďmi, čo je aj dôvod, prečo si na začiatku vzťahu toľko rozprávame. Akonáhle sa ale s partnerom dostatočne spoznáme, hrozí, že konverzáciu odsunieme trochu bokom. Chýbajú vám tie časy, kedy ste si spolu skutočne porozprávali a neriešili len rodinú logistiku? Problém s drhnúcou konverzáciou sa dá ľahko vyriešiť.
Nudí vás omieľať stále dookola to isté? To vám nemôže nikto vyčítať.
Problémy vo vzťahoch sa samozrejme väčšinou točia okolo emócií. Ak máte pocit, že viaznucí rozhovor a chýbajúci pocit blízkosti pramení z podráždenosti alebo hnevu, mali by ste vyhľadať odbornú pomoc. Ak však za úpadkom konverzácie stojí skôr nuda ako zlý pocit, pozmeňte tok hovoru tak, aby obsiahol aj emócie. Tým partnera prinútite na zdieľanie informácií, na ktorých mu naozaj záleží. Kľúčom k úspechu je skutočne mu načúvať a vypytovať sa.
Prvá, úvodná, otázka je dobrá k prelomeniu ľadov. Dôležité je pýtať sa ďalej. Rozhovor začne byť zaujímavejší po prvej odpovedi. Ľudia majú tendenciu začať potom na svoju otázku odpovedať sami a vyžaduje značné sebaovládanie tomu nepodľahnúť a namiesto toho položiť ďalšiu otázku. Až potom môže nastať skutočne hlboký rozhovor.
V zmätku, rušnom bare alebo dokonca pri televízii sa žiadne duchaplnej konverzácie nedočkáte, tá vyžaduje tú správnu atmosféru. Hudba vám nielen zlepší náladu, ale tiež napríklad dodá chuť k spoločenskej konverzácii, takže trocha nevtieravej hudby určite nezaškodí.
Ticho hocikedy pramení z manželovho spoliehania na to, že bude hovoriť manželka, že bude rozprávať o svojich pocitoch, popisovať zážitky z celého dňa, že v podstate oddrie všetku prácu. Ak sa to deje práve vám, a pritom by ste stáli o poriadny rozhovor, musíte s niečím prísť sami. Doslova! Možno to znie trochu smiešne, ale nie je vôbec zlé pripraviť si zoznam tém, o ktorých by sa dalo hovoriť. Pravdepodobne zistíte, že konverzácia sa lepšie udržuje, keď máte plán.
Čo na zoznam napísať? Čokoľvek, čo vás zaujíma. Čo vás zaujalo v správach, čo ste videla cestou do práce, film, ktrý práve beží v kinách a chcela by ste na neho ísť. Faktom je, že iskrivý rozhovor predpokladá nápady. Niektoré položky na zozname hneď vyšumia a vyjdú naprázdno, ale nezvdávejte to. Musíte sa otvoriť, prezradiť, čo vás zaujíma, aby partner mohol urobiť to isté. A ak váhate, vždy môžete hovoriť o tom, že nemáte o čom hovoriť.
Prestaňte chodiť okolo horúcej kaše a priamo sa pýtajte.
Nezostávajte sami a dovoľte sa tiež sa zamilovať. V každom kraji na vás niekto čaká, hľadajte a choďte na rande.
Zdroj: https://www.psychologytoday.com ´
[ivi]