Zrak nás spája s okolitým svetom. Kto si niekedy vyskúšal pohybovať sa v úplnej tme na špeciálnej "neviditeľnej" výstave, tak si až bolestne uvedomil, ako veľmi je zrak dôležitý. Keď vidíme zle, máme prirodzenú túžbu vidieť jasne, ostro a bez problémov. Čo všetko môžeme pre lepší zrak urobiť, okrem obstarania okuliarov a kontaktných šošoviek?
Vek blikajúcich displejov počítačov a mobilných telefónov, nadmerný stres, zhon a pracovné vypätie - podpisuje sa tento nie práve idylický životný štýl na stave očí? Problematika očných vád sa mení v priebehu času. Dnes nám už niektoré očné vady, hojné v skorších dobách síce nehrozia, skôr pribúda postihnutie zraku v súvislosti s vyšším výskytom civilizačných chorôb a v dôsledku celkového starnutia populácie.
Medzi najzávažnejšie očné vady patrí vekom podmienená degenerácia sietnice, ktorou je na svete postihnutých viac ako 30 milióna ľudí. Ďalším závažným ochorením vedúcim až k slepote, je zelený zákal - glaukóm. Nastupuje plazivo, mnoho ľudí na začiatku vôbec netuší, že glaukóm majú. U dospelých pacientov sa na stave zraku veľmi "podpisuje" aj šedivý zákal, ktorý ale je možné chirurgicky vyliečiť (na rozdiel od zeleného zákalu). Jedným z mýtov je, že sa tieto choroby týkajú len starších ľudí.
Mnohými ale môžu trpieť aj deti.
U nich sa síce najčastejšie riešia refrakčné chyby, výnimkou ale nie je ani šedý zákal. Zásadné je očnú vadu čo najskôr odhaliť a včas začať s liečbou. Potešujúce je, že vďaka moderným technológiám lekári dnes dokážu väčšinu očných ochorení a vád úspešne riešiť.
Refrakčné chyby, teda krátkozrakosť, ďalekozrakosť alebo astigmatizmus sa vyskytujú u 25 - 30% nášho obyvateľstva. Najčastejšou vadou (60%) je medzi nimi ďalekozrakosť, nasledovaná (15 - 30%) krátkozrakosťou, z 10 - 15% potom ide o astigmatizmus (refrakčná chyba spôsobená nepravidelným zakrivením rohovky alebo šošovky. Tieto čísla sa v iných krajinách môžu líšiť, závisí to aj na rase a zemepisnej oblasti. Napríklad v prípade krátkozrakosti sa ako jeden z možných dôvodov jej väčšieho výskytu v civilizovaných krajinách udáva vzdelanostná úroveň a väčšie zameranie na prácu na blízku vzdialenosť.
Genetická teória je založená na individuálnej rozdielnosti v raste oka. Na druhej strane predtým predpokladaný vplyv nedostatočnej výživy na vznik krátkozrakosti nebol dostatočne preukázaný.
Veľkým problémom súčasnosti môže byť neliečená alebo neskoro zachytená diabetická retinopatia, teda ochorenie sietnice, ktoré je jednou z najčastejších komplikácií cukrovky. Diabetes je, žiaľ, nielen v našej krajine stále na vzostupe. Pokiaľ nie je liečený a dostatočne kompenzovaný, a ak zmeny zraku nie sú zachytené včas, diabetická retinopatia môže, bohužiaľ, aj dnes skončiť úplnou slepotou. Preto sa apeluje na všetkých pacientov s diabetom (ale nie len na ne), aby nepodceňovali pravidelné očné kontroly u svojho lekára.
Ak sa postihnutie sietnice rozpozná včas, je možné postup choroby spomaliť, zastaviť a zrak zachrániť. V pokročilom štádiu retinopatia prichádza do úvahy napríklad operačný zákrok pomocou laseru, ktorý ochorenie stabilizuje.
Akými vadami sa na klinikách zvyčajne zaoberajú? Oční chirurgovia sa predovšetkým venujú riešeniu refrakčných chýb pomocou laseru a vnútroočnej chirurgii. Hlavnou doménou niektorých sú operácie sivého zákalu, ktoré spočívajú v odstránení zakalenej šošovky a nahradenie umelou šošovkou. Sivý zákal sa vyskytuje prevažne u starších ľudí, ale môže sa objaviť v každom veku. Niektorí sa venujú chirurgickej liečbe vrodeného šedého zákalu, takže operujú aj novorodenca, ktorí sú starí len niekoľko týždňov.
V chirurgii šedého zákalu došlo v posledných desaťročiach k veľkému pokroku. Zmenila sa ako technika operácie, tak indikácia na výkon. V súlade s terajším životným štýlom, vzrastajúcou životnou úrovňou a predlžovaním aktívnej staroby sa zvyšujú aj nároky pacientov na kvalitu videnia. Žiadajú rýchle a efektívne riešenie, ktoré ich nebude obmedzovať v práci alebo pri športe. Sivý zákal sa najskôr nechával "dozrieť", vyčkávalo sa, až bude šošovka kompletne zakalená (človek na dané oko už skoro nevidel), a až potom sa prikročilo k operácii, ktorá nebola práve jednoduchým počinom a ešte navyše mala neistú prognózu.
Dnes je to iné. Zákrok prebieha ambulantne, rez má len asi okolo 2 milimetrov, do oka sa namiesto pôvodnej šošovky vloží špeciálna umelá vnútroočná šošovka a pacient vidí ostro hneď na druhý alebo tretí deň. Teda rýchly výsledok s minimom bolesti pre pacienta!
Výmena vnútroočnrj šošovky sa, samozrejme, dá urobiť aj pri refrakčných vadách (ďalekozrakosti, krátkozrakosti či astigmatizmu), ale je vhodná skôr pre ľudí od 45 -50 rokov a vyššie, u ktorých pôvodná biologická šošovka už sama nie je schopná zaostrovať a meniť svoje zakrivenie. U mladších ročníkov, kedy je šošovka schopná zaostrovať, sú vhodnejšie laserové zákroky, kde táto pôvodná šošovka zostáva na svojom mieste. Pre mladých pacientov s vysokou dioptrickou vadou či tenkou rohovkou, pre ktorých nie je vhodný laserový zákrok, je riešením implantácia vnútroočnej fakickej šošovky, ktorá je ultratenká a vyzerá ako kontaktná šošovka.
Je navrhnutá tak, aby v oku fungovala zároveň s pôvodnou biologickou šošovkou - vkladá sa medzi pacientovu šošovku a dúhovku. Nahrádza dioptrie a pacient je schopný zaostriť bez okuliarov do diaľky aj na blízko. Fakická šošovka sa pre pacienta dodáva na mieru, na základe odborného vyšetrenia. Výhodou je možnosť takto korigovať aj veľmi veľké chyby bezpečne a dlhodobo. Na riešenie astigmatizmu sú určené šošovky tórické. Tie sú k dispozícii ako v klasickej variante vnútroočnej šošovky, tak vo variante fakickej šošovky.
To, aký zákrok bude pre pacienta najvhodnejší, načrtne úvodné "koleso" rôznych vyšetrení, ktoré trvajú jednu až dve hodinky. Daný človek na kliniku zamieri už s konkrétnym problémom, ktorý chce riešiť. Jednak len vyšetriť všetky parametre a dať ich do súvislostí je pred každým zákrokom nevyhnutné. Meria sa reliéf rohovky, tzv. rohovková mapa, vnútroočný tlak, refrakcie, ako je oko dlhé v predo-zadnej osi, preverí sa očné pozadie a zistia sa presné údaje o počte dioptrií, teda všetky dôležité parametre pre finálne rozhodnutie lekára indikovať určitý zákrok.
Pacient musí byť kompletne vyšetrený. Keď sa totiž odhalí napr. zvýšený vnútroočný tlak (neliečený) alebo patológia rohovky alebo sietnice, často sa nedá daný zákrok vykonať. Pre laserové úkony sú potrebné určité predpoklady: až na výnimky sa väčšinou zákrok nerobí pred dosiahnutím 18 rokov, očná vada by mala byť stabilizovaná, zákroky sa neodporúčajú tehotným ani plne dojčiacim ženám. Nebudete vhodným kandidátom, ak máte napr. autoimunitné ochorenia a tvoria sa vám keloidné jazvy.
Na konci úvodných vyšetrení prebieha konzultácia s lekárom, ktorý s pacientom preberá výsledky a ponúka možné riešenia. Väčšinou hneď niekoľko. Základom úspechu je venovať pacientovi pred operáciou dostatok času, zistiť všetky dôležité informácie - okrem iného akým spôsobom oči väčšinou využíva (napríklad rozdielne požiadavky na zrak u mikrochirurga, hráča golfu alebo mamičky na materskej dovolenke) a vysvetliť postup zákroku, očakávaný výsledok, ale aj riziká a prípadné komplikácie, ktoré môžu nastať.
Mnoho ľudí dnes pracuje hodiny pred počítačom a môže sa u nich prejaviť množstvo problémov - únava a pálenie oči, rozmazané a zahmlené videnie, bolesť hlavy a čela. Len čo si však odpočinú, stačí krátko, zrak sa väčšinou rýchlo "obnoví" a subjektívne problémy vymiznú. Ak sa teda dlho pozeráte na krátku vzdialenosť, čas od času vzhliadnite a zadívajte sa napríklad do diaľky, ideálne do zelene. Ak pri práci s počítačom nepoužívate okuliare, aj napriek tomu, že ich potrebujete, obyčajný odpočinok vás problémov nezbaví.
Dobrou správou je, že moderná doba síce generuje relatívne vysoký počet ľudí s refrakčnými chybami, ale aj čím ďalej tým aj väčšie možnosti, ako tieto chyby riešiť, hlavne rýchlo a bezbolestne alebo s pomocou laserových zákrokov. Pacient si po dohode s lekárom môže vybrať z rôznych druhov vnútroočných šošoviek, ktoré sa líšia svojimi optickými vlastnosťami. Štandardné monofokálne šošovky zaostrujú len na jednu vzdialenosť, napr. do diaľky (na blízko potom musíte používať okuliare), zatiaľ čo šošovky multifokálne, resp. trifokálne, umožňujú videnie do diaľky, na blízko aj stred.
V staršom veku (60 - 70 rokov, ale často bohužiaľ aj u mladších ročníkov) dochádza k vekom podmienenej makulárnej degenerácii sietnice, ktorá spôsobuje výrazné zhoršenie tzv. centrálneho videnia, ktoré znemožňuje prácu na blízko vzhľadom k tomu, že postihnutý nie je schopný rozoznávať detaily. "Vlhká" forma choroby často postupuje veľmi rýchlo a dokáže zničiť zrak v priebehu niekoľkých mesiacov. Presná príčina nie je známa, len sa predpokladá, že ide o mutáciu génu, ktorý je zodpovedný za látkovú výmenu v sietnici oka. Včasným rozpoznaním sa dá postup ochorenia zastaviť. Liečba spočíva okrem iného v aplikácii špeciálnych liečiv priamo do vnútra oka.
Názory na to, či operovať obe oči naraz alebo v odstupe (napríklad niekoľkých dní), sa líšia. Postup sa volí celkom individuálne podľa potrieb pacienta. Výhodou operácie oboch očí v jeden deň je predovšetkým rýchla zraková rehabilitácia a menšia časová záťaž pacienta opakovanými návštevami očného lekára.
Laserom je dnes možné operovať v zásade všetky očné vady, používa sa aj pri operáciách šedého zákalu, ktoré boli ešte nedávnou doménou ultrazvuku. Bohužiaľ, očná chirurgia nie je schopná vrátiť zrak všetkým slepým ľuďom.
Zdvihnite sa od počítača a vyrazte sa prejsť. Nechce sa vám chodiť na prechádzky samotným? Skúste si na zoznamke nájsť parťáka nielen na prechádzky alebo šport, ale aj do života!
[ivi]