Pizza patrí medzi jedno z celosvetovo najobľúbenejších jedál. Tento taliansky pokrm doslova zaplavil planétu. Čo ste ale o pizze nevedeli? A ako urobiť tú pravú talianskú?
Hoci je pizza jedno z najjednoduchších, najobľúbenejších a najrozšírenejších jedál, je ťažké ju presne definovať. Práve to, že je celosvetovo rozšírená, totiž prispelo k jej transformácii, všelijakým rôznym obmenám. Všeobecne ale platí, že pizza je chlebová placka s paradajkovým základom a rôznymi inými ingredienciami navrchu, pečená v peci alebo rúre.
Pôvodný obyvatelia dnešného Talianska vyrábali podobné placky, avšak z hrubých zŕn, nie z bielej múky ako dnes, už pred viac ako 1000 rokmi pred naším letopočtom. Neskôr začali zrná drviť a piecť na kameňoch. Tieto placky však neboli podľa dostupných zdrojov používané ani tak ako jedlo, ale ako "taniere". Ďalej sa o vývoj pizze zaslúžili aj Gréci, ktorí okupovali južnú časť dnešného Talianska. Tí dali ingrediencie nie až na upečené cesto, ale už na surové, aby bolo cesto viac ochutené. Cesto krúžilo, aby bolo lepšie stráviteľné. Pokrm piekli v peciach a nie na otvorenom ohni. Gréci sú tiež považovaní za tých, ktorí z Egypta doviezli kvasnice a začali ich používať do svojho cesta.
Neskôr Rimania spojili všetky známe techniky výroby "pizze" a vytvorili v podstate pizzu, ktorú poznáme dnes. Tí, ktorí preslávili pizzu boli ale obyvatelia Neapola a nie náhodou - pridali na pizzu paradajky. V roku 1889 doplnila pizzu ďalšia významná ingrediencia. Neapolský kuchár Raffaele Esposito pridal na cesto okrem tradičnej paradajky a bazalky ešte mozzarellu. Urobil to preto, aby vytvoril trikolóru talianskych farieb, ktorá je na vlajke, a vzdal tak hold kráľovnej Margherite a kráľovi Umbertovi I. Táto pizza je dnes stále známa ako pizza Margherita.
V dnešnej dobe môžeme nájsť dva druhy pizze. Neapolskú pizzu, ktorej sa hovorí Pizza alla Napoletana. Tá je guľatá, má vysoký okraj a na nej sú rôzne ingrediencie a je podávaná v pizzeriách. A druhý typ pizze zvaný rímska čiže Pizza alla Romana. Táto pizza je obdĺžniková, zhruba meter dlhá, väčšinou ochutená iba olejom a soľou. Predáva sa na váhu v pekárňach.
Receptov na internete na "pravú" talianskú pizzu je nespočetné množstvo. Je dôležité si ale uvedomiť, že pravá talianska pizza je pripravovaná podľa tradičného receptu, ktorý sa v podstate nezmenil. Celá pizza je o kvalitnom ceste, kvalitnom paradajkovom základe zvanom Sugo di Pomodoro a mozzarelle. Pizza, ktorá je z lístkového cesta s kečupom a eidamom určite nebude pravá talianska. Táto pizza sa tiež musí nechať odležať 24h v chladničke, aby cesto správne vyzrelo a zfermentovalo, čo potom dodá pizze vláčnosť, ľahkosť a krehkosť po upečení. Pizza by nemala byť tučná alebo tvrdá.
500g hladkej pšeničnej múky
10g suchého droždia alebo kvasníc
2 štipky soli
2 polievkové lyžice olivového oleja (panenský - Extra Virgin)
3 dl čistej vody
Dôležité spočiatku je, aby sa zmiešali dohromady suché ingrediencie - múka, soľ a kvasnice. Následne sa pridá olej a potom voda. Zmes sa zamieša a až sa začne spájať, prejdite na miesenie a stláčanie na približne 5 minút. Pri miesení musí byť cesto stále mäkké a vláčne a nesmie sa lepiť, byť tvrdé alebo rozpadajúce sa. V prípade, že sa lepiť bude, prisypte trochu múky. Až bude cesto hnetené a vláčne, môžete ho poprášiť múkou, potom ho nechajte v miske a prikryte ho utierkou. Umiestnite ho do chladničky na 24 hodín.
Aj paradajkový základ hrá na pizzi veľmi dôležitú úlohu. Najlepší je z čerstvých paradajok a čerstvej bazalky. Budete potrebovať:
1,5 kg lúpaných paradajok (najlepšie gaštanová)
1 väčšia mrkva
1 väčšia cibuľa
4 strúčiky cesnaku
4 lyžice extra panenského olivového oleja
20 - 30 listov čerstvej bazalky
soľ, mleté čierne korenie, celé korenie
Čerstvým paradajkám sa nakrája šupka do kríža a zalejú sa na 1 minútu horúcou vodou, potom sa schladia studenou vodou. Paradajky idú potom skvele olúpať. Nakrájajú sa spoločne s mrkvou a cibuľou na stredne veľké kúsky. Do hrnca nalejte trochu oleja, zahrejte a speňte roztlačený cesnak. Pridajte mrkvu a cibuľu asi na 3 minúty, potom aj paradajky a varte 30-45 minút. Ochuťte soľou a korením (príp. prírodným cukrom a pre zjemnenie môžete pridať aj kúsok masla). Omáčku nechajte pomaly vychladnúť. Medzitým si do mažiara vložíte listy bazalky s trochou celého čierneho korenia a soli, rozdrťe, pridajte niekoľko lyžíc olivového oleja. Bazalkovú zmes zmiešajte s paradajkovou, a tým vám vznikne pravé Sugo di Pomodoro.
Cesto po 24 hodinách rozdeľte na dve časti a ručne vytvarujte pizzu (môžete si pomôcť aj valčekom, ale v Taliansku ju valčekom určite nerobia). Potrite Sugom a posypte mozzarellou. Ďalším ingredienciám sa medze nekladú. Pizza sa pečie v kamennej peci, ktorú asi doma nemáte. Stačí ale teplovzdušná rúra nastavená na 250-300°C počas 7-11 minút.
Hoci pizza nie je práve najzdravšie jedlo, obsahuje veľa tukov a soli, je veľmi obľúbená. Jedzte ju preto striedmo a neprejedajte sa.
[Lil]
Zdroje:
http://www.encyclopedia.com/topic/Pizza.aspx
http://www.guinnessworldrecords.com/world-records/largest-pizza
http://www.pizzamarketplace.com/news/papa-johns-breaks-world-record-for-largest-pizza-order/
http://www.vitalia.cz/clanky/nejoblibenejsi-pizza-v-cr-je-capricciosa/
https://www.yahoo.com/food/the-longest-distance-deliveries-ever-90077795676.html