Súvisia gény s obezitou?

Obezita nie je kozmetický defekt, ale choroba. Každý chorý si zaslúži rešpekt a pochopenie. A tiež lekársku pomoc a odborné informácie, aby neskočil na lep obchodníkom s chudnutím. Napríklad tým, ktorí za veľké peniaze ponúkajú špeciálnu diétu zostavenú na základe genetického vyšetrenia.

Gény sú mocné. Ovplyvňujú ukladanie tuku v tukových bunkách, hospodárenie s energiou a jej výdavok pri svalovej práci aj pokojovom režime (bazálny metabolizmus) alebo chuťové preferencie. Dedí sa tiež citlivosť voči inzulínu (znižuje hladinu cukru v krvi) alebo temperament súvisiaci s mierou pohybu a fyzickej aktivity a tým opäť s energetickým výdajom.

Šetrné gény fungujú, ale...

Niečo určite bude aj na teóriu "šetrných" génov, podľa ktorej priberáme preto, že si organizmus - podobne ako telá dávnych lovcov mamutov - v dobe nadbytku ukladá tuk do zásoby na obdobie hladovania. Problém je, že moderný človek nedostatkom potravy netrpí, a tak sú jeho tukové zásoby čím ďalej tým viac plnšie. A keď si hladovku sám naordinuje ako drastický a lekármi odporúčaný spôsob redukcie váhy a robí to opakovane, "šetrné" gény sa následne, po obnovení normálneho príjmu potravy postarajú, že takýto jedinec začne nezadržateľne priberať (keď nezvýši energetický výdaj, teda nepridá pohyb) - telo v "obave" z ďalšieho trápenia si šetrí zásoby na horšie časy.

Lekári varujú pred podnikateľmi, ktorí zneužívajú tieto informácie na vedeckom základe a v spoločenskom prostredí, ktoré vyznáva kult štíhlosti až vyziabnutí, ponúkajú ľuďom túžiacim schudnúť "zázračné" diéty podľa individuálneho genetického profilu.

Od mydiel na chudnutie na analýzu DNA

Je zaujímavé, že okrem úplných hlúpostí, ako sú mydlá na chudnutie alebo akupunktúrne ihličky v uchu, je väčšina šarlatánských metód zhadzovanie kilogramov vystavené na vedeckom zrnku pravdy, ktoré ale nemá biologický význam a ktorého praktická nadstavba tým pádom nefunguje. To sa týka aj diéty na základe genetického profilu. Génov sú celé stovky a ovplyvňujú sa navzájom, pričom väčšinu kombinácií a mutácií vedci zatiaľ nemajú presne zmapovanú. Ale aj keby mali, ani ovplyvnenie najúčinejšieho génu "zodpovedného" za obezitu by sa nepremietlo do zníženia telesnej váhy výraznejšie než v rádovo stovkách gramov u človeka vysokého okolo 170 centimetrov.

Klienti "obchodníkov s chudnutím podľa génov" síce získajú individuálny prístup a psychologickú starostlivosť, ale je otázkou, či to za tie peniaze stačí, resp. či draho nezaplatia za niekedy aj vcelku zdravý a vyvážený jedálniček, ktorý by ale zadarmo získali napríklad v obezitologickej poradni alebo od nutričného terapeuta (čo je človek s vysokoškolským vzdelaním v odbore výživy, ktorý nemá nič spoločné s nutričnými špecialistami, konzultantmi alebo poradcovia, ktorých odborná úroveň môže - aj keď nemusí - byť problematická).

Príliš veľa génov

Obezita je síce zhruba zo 40% podmienená geneticky, ze 60% ale o telesnej hmotnosti rozhoduje životný štýl a v ňom hlavný spôsob stravovania a pohyb. Nárast obezity v posledných desiatkach rokov potom nie je dôsledkom zmenených genetických dispozícií, ale výsledkom výraznej zmeny životného štýlu, ktorá spočíva v obmedzení fyzickej aktivity pri takmer neobmedzenej dostupnosti energeticky bohatej stravy. S obezitou je priamo spojené asi 150 génov, ktorým sa hovorí kandidátne gény.

Okrem nich ale pri vzniku obezity môže hrať úlohu asi 600 genetických polymorfizmov s menej výrazným vplyvom. Dedičnosť obezity má polygénny charakter, čo znamená, že je daná kombináciou desiatok až stoviek rôznych génov a ich vzájomným pôsobením v kombinácii s vplyvmi prostredia. Práve preto, že gény na seba vzájomne pôsobia a sú tiež v interakcii s vonkajším prostredím, je veľmi náročný určite význam jednotlivých génov pri vzniku a rozvoji obezity a jej komplikácií. Príliš sa to v celosvetovom meradle nedarí ani vedeckým a lekárskym kapacitám. Ako by to teda mohli zvládať, ako prezentujú, ponúkati chudnutia podľa génov?

Hľadanie zázraku

Diéta podľa génov, krvných skupín, typu metabolizmu, farby potravín, diéta makrobiotická, čokoládová, mliečna, džúsová, uhorková, korenistá a dokonca "hladná", kedy nejete vôbec, ..... radšej dosť! Prečo toľko ľudí hľadá stále nové a čím ďalej tým šialenejšie metódy chudnutia namiesto toho, aby jednoducho prijali jednoduchý fakt, že najspoľahlivejšie a natrvalo sa prebytočné kilá zhadzujú kombináciou pohybu a vyváženého jedálnička, ktorý pokrýva u konkrétneho človeka potrebu energie, základných živín (tuky, cukry, bielkoviny) a mikroživín (vitamíny, minerály, stopové prvky)?

Príjem a výdaj v rovnováhe

Žijeme v toxickom prostredí, ktoré provokuje ku konzumácii energeticky bohatých tučných a sladkých potravín, po ktorých navyše rastie pocit hladu aj chuť na ďalšie jedlo. Jedlo dávno neslúži na uspokojenie fyziologickej potreby, ale stalo sa hrozbou, modlou, odmenou, liekom na stres, úzkosť aj depresiu. Ideálom krásy je pritom ešte stále postava typu Twiggy. Tento rozpor využívajú obchodníci s chudnutím, ponúkajú štíhlu figúru na počkanie. Postupujú chytro: najskôr vzbudia v ľuďoch nespokojnosť s vlastným telom a potom predložia ľahké a rýchle riešenie, na ktoré "skočia" hlavne ženy.

Skutočne obéznych je asi 30%, ale až 95% ich aspoň raz za život cielene chudne. Slovo ako "zázračná", "prevratná" alebo "špeciálna" diéta "len pre vás", "šitá na mieru" a podobne vytvárajú dojem niečoho exkluzívneho, výnimočného, ​​s čím sa "obyčajné" odporúčanie lekárov k udržaniu rovnováhy medzi príjmom a výdajom energie nemôžu rovnať.

Motivácia ziskom

Odporúčania na liečbu absolútnej väčšiny pacientov s obezitou sú pritom veľmi podobné a líšia sa len v detailoch podľa životnej situácie chorého. Prípadné podstatnejšie odchýlky môžu byť dané prítomnosťou komplikácií, ako je diabetes alebo zvýšenie lipidov v krvi. Genetické vyšetrenie obéznych osôb a určenie variantov rôznych génov má v súčasnej dobe vedecký význam, ale celkovo chýbajú dôkazy o účinnosti a zmysle odporúčania založených na konkrétnych genetických variantoch u jednotlivých ľudí.

Veľký objav malého významu

Gény, ktorých vplyv na rozvoj obezity vedci a lekári už preskúmali a potvrdili, by sa dali spočítať na prstoch jednej ruky. Ako príklad môžeme uviesť gén pre leptín. Leptín je proteín tvoriaci sa v tukových bunkách v tukovom tkanive. Jeho hlavnou úlohou je adaptácia organizmu na hladovanie, ale nielen to. Podieľa sa tiež na udržiavaní energetickej rovnováhy (obmedzuje príjem potravy a zvyšuje energetický výdaj) a signalizuje množstvo tuku v tele a nutričné ​​zásoby, čo má význam v regulácii nástupu puberty a menštruácie a premieta sa aj do kostného metabolizmu a tvorby kostnej hmoty.

Ovplyvnenie génu pre leptín skutočne môže byť cestou k zníženiu obezity, ale len u pacientov s mutáciou tohto génu, ktorí majú ťažkú ​​obezitu vzniknutú už v ranom detstve. Navyše nositeľmi tohto génu sú na celom svete len desiatky rodín, takže ani tento poznatok nerieši problém mnohastomilionovej svetovej armády obéznych. Objav génu pre leptín vedcov najskôr nadchol, nadšenie ale čoskoro schladilo poznanie nízkej využiteľnosti tohto poznatku v praxi.

O čom tu vlastne hovoríme?

Obezita je definovaná ako nadmerné uloženie tuku v tele, orientačne ide o hodnotu BMI nad 30 (BMI 25 - 30 znamená nadváhu). Obezita súvisí aj s rastúcim výskytom cievnych mozgových príhod, infarktov myokardu a ďalších závažných ochorení. V porovnaní s neobéznou populáciou majú asi 8-násobne vyššie riziko, že sa nedožijú priemerného veku a zomrú predčasne, a to až o 10 rokov skôr. Naopak, najlepšie životné prognózy majú ľudia s BMI 20 - 22. BMI zistíte, keď svoju váhu (v kg) vydelíte druhou odmocninou telesnej výšky (v metroch).

Deti z tučnoty nevyrastú

V dnešnej dobe, ktorá podporuje zvýšenú konzumáciu a nedostatok pohybu, je dôležité, aby rodičia vedeli, aký jedálenský a pohybový režim deťom prospieva a aký im škodí. Chronická obezita je závažné civilizačné ochorenie a "liekom" proti nej je prevencia. 80 - 90% osôb trpiacich obezitou po dobu dlhšiu ako jeden rok nemôže už svoju hmotnosť znormalizovať. V obezitológii nehovoríme o redukcii váhy po pol roku, ale po pätnástich rokoch od začiatku terapie - u detskej obezity v dospelosti. Obezita a jej prevencia nie je rozhodne problémom iba jednotlivca a jeho zodpovednosti, ale veľký vplyv na jej vznik má aj spoločnosť.

Výkladná skriňa rodiny

Stravovacie návyky detí sa vytvárajú do šiestich rokov veku a predstava, že deťom sa obezita vyhýba, pretože "to vybehajú", je úplne mylná. Žijeme v obezitodennom prostredí. Detská obezita je výkladnou skriňou rodiny. V nej sa zrkadlí genetika, ale predovšetkým nevyvážený životný štýl. V prevencii detskej obezity v rámci rodiny neexistujú žiadne veľké gestá, ale ide o každodenné drobné kroky, ktoré nastavia zdravý životný štýl už od dojčenského veku. Naša spoločnosť bohužiaľ trpí obezitogénnou slepotou.

Rodičia si tak pripustia problém svojich detí väčšinou neskoro. Keď ich niekto z okolia upozorní na ich nadváhu, tak sa ospravedlnia, že deti z toho vyrastú. Ľudová múdrosť, ktorá však prestala pred tridsiatimi rokmi nenávratne platiť, ich privedie do ambulancie až so závažným stupňom detskej obezity.

Celosvetový problém

Ako už bolo povedané, detská obezita nie je izolovaným problémom Slovenskej republiky, ale bojujú s ňou aj iné vyspelé krajiny, dá sa povedať, že je akútnym problémom na celom svete. Dôvodom je nielen častý výskyt, najmä u slabších sociálnych skupín, ale predovšetkým dopad na jednotlivcov, spoločnosť a štát, či už z hľadiska zdravotného, ​​produktivity práce, či financovanie zdravotnej a sociálnej starostlivosti.

Odborník vám vždy nastaví optimálny príjem na základe vášho každodenného výdaja. Odborníkov cez životosprávu a jedálničky nájdete v každom väčšom meste - v Bratislave, Košiciach, Prešove alebo Nitre.

[ivi]