Sú ženy skutočne slobodné?

Hovorí sa, že 20. storočie patrilo ženám a ich boji za rovnoprávnosť. V práci, v rodine aj v prístupe k sexu. Vynález antikoncepčnej tabletky skutočne odštartoval sexuálnu revolúciu. Sú ženy o sedemdesiat rokov neskôr skutočne tak slobodné, ako by sa mohlo zdať? Je medzi sexuálnym správaním ženy a mužov znamienko rovná sa?

Keď rakúsky profesor Ludwig Haberlandt vyvinul v 50. rokoch antikoncepčnú tableku, pravdepodobne netušil, aký bude mať jeho vynález vplyv na budúce generácie a ich sexuálne správanie. A hlavne nemyslel na to, ako osudovo ovplyvní ženskú sexualitu a materstvo. Vynález to bol skutočne prelomový, nielenže umožnil partnerom súložiť a nepočať, ale presunul zodpovednosť za to, čo sa v posteli odohráva úplne do rúk žien. Je to ale relatívne oslobodenie. Pred vynálezom hormonálnej antikoncepcie museli o následkoch svojho počinu premýšľať obaja - a boli to predovšetkým muži, ktorí sa museli chrániť.

Kondómom alebo prerušovanou súložou, čo bola stáročia najčastejšia forma ochrany. A keď sa nechránili alebo sa chránili zle, boli spoločnosťou prinútení niesť zodpovednosť za následky. Aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá, "čarovná tabletka" oslobodila predovšetkým muža. Zrazu môžu súložiť bez nepohodlnej ochrany a užiť si vyvrcholenie v telesnom spojení so ženou, čo je pre obe strany skutočne najintenzívnejšie a najpríjemnejšie zážitok. Oba môžu zabudnúť na obavy z nechceného počatia, partnerka je pripravená na sexuálne orgie, ale do budúcnosti sa s ňou vôbec nemusí počítať.

Alebo inak: slasť 100%, zodpovednosť 0%. Pochopiteľne, tento vzorec platí pre obidva, rovnako vecne až cynicky môže k sexuálnemu aktu pristupovať aj žena. Ale tu vyvstáva základná otázka: Je to tak? Skutočne chcú ženy rovnako ako muži súložiť bez vidiny akejkoľvek budúcnosti? Nie je náhodou ich prirodzenou úlohou plodiť deti a hľadať kvôli tomu nie krátkodobé sexuálne dobrodružstvo, ale dlhodobého partnera, s ktorým sa o starostlivosti o potomkov podelia? Nesprávajú sa teda úplne v rozpore s tým, ako je nastavená ich DNA?

Áno aj nie. Ak sa budeme baviť o sexuálnej pohode, ktorú hormonálna antikoncepcia prináša, je jednoznačne chcená a istoiste existuje veľké množstvo žien, ktoré na ňu nedajú dopustiť. Následky dlhodobého užívania tabletiek ale rozhodne hovoria proti: okrem dnes preukázaných zdravotných rizík je tu celkom zjavný aspekt sociálneho rizika. Ženy s vidinou zvýšenej atraktivity pre sexuálnych partnerov väčšinou bezmyšlienkovite (a tiež preto, že im to odporúča gynekológ), roky užívajú lieky osudne meniace ich hormonálny systém a odsúvajú materstvo na neskôr.

A ako upozorňujú napríklad psychogynekologovia, často kvôli tomu "prokrastinujú" celé svoje plodné obdobie a v 35 rokoch začnú zúfalo prehovárať svoje telo, roky držané v umelo udržiavanej neplodnosti, aby sa rozpučalo ako jarná ratolesť, začalo fungovať a prirodzene plodiť.

A to je v mnohých prípadoch skutočný problém. Sexuálna sloboda ženy je teda v súvislosti s hormonálnou antikoncepciou dvojaká. Je tu slobodné rozhodnutie brať, ale aj nebrať hormonálnu antikoncepciu. So zodpovednosťou, ktorá k tomu patrí. Ak sa zameriame na Slovenskú republiku, rok čo rok ale u nás obľuba hormonálnej antikoncepcie rastie.

Desať vs šesť

Je to vellké klišé, ale bohužiaľ, stále platí: zatiaľ čo muž, ktorý strieda ženy, zapáli obdiv a závisť, promiskuitne žijúca žena vzbudzuje jednoznačne negatívne reakcie. V tomto smere nezmenila nič ani slávna sexuálna revolúcia 60. rokov minulého storočia a feministky páliace svoje podprsenky. V otázke voľnej lásky, teda nezáväzného sexu pre potešenie majú jednoznačne zelenú muži. Počet sexuálnych partnerov u nás zostáva za tie roky podobný, muži hlásia desať partneriek, ženy do nedávnej doby uvádzali päť partnerov, v poslednom roku vzrástlo číslo na šesť sexuálnych partnerov za život.

Že je v týchto údajoch drobný nesúlad často komentujú sexuológovia. Upozorňujú na to, že si v tomto smere muži aj ženy často vymýšľajú. Zatiaľ čo muži podľa nich tieto počty nadhodnocujú, ženy väčšinou presný počet partnerov nepriznajú. Ich slová poukazujú na väčšinový pohľad na sexualitu mužov a žien. Zatiaľ čo muži sa so svojimi trofejami radi pochvália alebo ich dokonca radi pridajú, ženy v obave o svoju povesť radšej mlčia a realizujú sa tajne.

Čo sa v sexuálnej osvete nepodarilo vybojovať feministkám, to sa podarilo tvorcom amerického seriálu Sex v meste, ktorý mal premiéru 6. júna v roku 1998. Veľmi úspešný seriál HBO z New Yorku prvýkrát otvoril vo veľkom témy, ktoré sa doteraz považovali za tabu, od ženskej masturbácie cez seriózne sexuologické a gynekologické problémy až po najväčšie sexuálne výstrelky. Prostredníctvom eskapád štyroch kamarátok a ich otvorených rozhovorov sa podarilo výstižne popísať sexuálny život súčasných Američaniek a inšpirovať ženy po celom svete k väčšej otvorenosti v otázkach sexu.

Ak media seriál označujú za revolučný, výnimočne nepreháňajú. Nastolil novú agendu, diváčky sa mohli s hlavnými postavami stotožniť, existujú dokonca výskumy, ktoré v súvislosti so seriálom potvrdili stúpajúcu návštevnosť žien v sexshopoch. Aj napriek tomu, že kritici zdôrazňujú plytké spotrebiteľské hodnoty prezentované v seriáli, pre množstvo žien sa stali hrdinky Sexu v meste ikonami, ktoré im pomohli nájsť sebavedomie a odvahu robiť v posteli to, po čom túžia.

Porno, ty a ja

Lenže je tu ešte jedna zásadná oblasť "kinematografie", ktorá do ženskej intimity každý deň zasahuje. Aj napriek tomu, že ženy nie sú primárnymi diváčkami, spôsobuje porno priemysel v ženskom sexuálnom správaní veľké zmeny. A tentokrát bohužiaľ "negatívne". Preto je dnes - na rozdiel od "doby predinternetovej" - masovo dosiahnuteľné aj napriek tomu, že sa v súčasnosti hovorí o rozvoji "female friendly" pornofilmov, drvivá väčšina produkcie predvádza sex v jeho najnepredstaviteľnejšej podobe.

Sexuológovia potvrdzujú, že ľudia podvedome preberajú scenáre zobrazované v pornofilmoch, pretože ich sledovaním dôjdu k presvedčeniu, že tak nejako to má vyzerať aj v skutočnosti. A ide to aj do takých detailov, ako je úplná depilácia, ktorá sa v pornofilmoch praktizuje kvôli tomu, aby na kamere bolo všetko lepšie vidieť. Sexuológovia tvrdia, že sa vďaka tomu masovo rozšíril análny sex, ktorý ženy v obľube všeobecne nemajú, alebo celkom bizarný spôsob ukončenia súlože ejakuláciou na tvár partnerky.

Dokonca podľa neho existujú mladé ženy, ktoré iný spôsob mužského orgazmu ani nezažili, čo je nielen absurdné, ale aj dehonestujúce. Takže porno priemysel má skutočne svoje kladné stránky, napríklad pomáha nájsť sexuálne odreagovanie ľuďom, ktorí práve teraz žiadneho sexuálneho partnera nemajú, ale rozhodne žiadnu osvetu, ktorá by podporila sexuálnu slobodu ženy, podobne ako spomínaný seriál Sex v meste, neposkytuje. Naopak, upevňuje machersky prístup k sexu, v ktorom sú ženy nútené správať sa neprirodzene a plniť priania mužov.

Takže rada? Vymaniť sa z akejkoľvek sexuálnej manipulácie a odvážiť sa robiť v posteli len to, čo skutočne chceme a cítime. Prestať sa radiť porno scénami, prestať počas sexu neprirodzene vzdychať v domnienke, že je to tak správne, nehrať orgazmus, nerobiť nič, čo chce partner len kvôli tomu, že ho to v porne vzrušuje a vám sa to tak veľmi nepáči. Naopak v sexe - aj pri sexe - s partnerom nahlas hovoriť, otvorene dať najavo, čo sa vám páči, po čom túžite a čo všetko ste ochotní s chuťou a láskou robiť.

Nie nadarmo sa hovorí, že v posteli sa smie robiť úplne všetko - musia to chcieť ale obaja.

Umenie sebadôvery

Zdravá sebadôvera je kľúčom k životnému šťastiu a pohode. Ide o večnú tému, ktorá sa týka každého z nás. V momente, kedy príde muž alebo žena sa vzťahovými, emočnými, finančnými alebo zdravotnými problémami za odborníkom, väčšinou sa zistí, že sa za tým všetkým skrýva nízka dôvera v seba samého, v to, že za niečo stojí, že je jedinečný originál, ktorý má svoju hodnotu a právo na úspech, lásku a zdravie.

Zdravé sebavedomie nesúvisí s vonkajšou krásou, naopak, plynie z vnútornej spokojnosti, kedy sa prijímame kompletne aj so svojimi "nedokonalými" stránkami. Je potrebné zdôrazniť, že zdravé sebavedomie nie je to isté čo egoizmus. Naopak, je mu na hony vzdialené.

Nastavené zrkadlo

Akí sú vlastne ľudia so zdravou sebadôverou? Nerobí im žiadny problém byť sami, ale ani s druhými. Vytvárajú sa totiž "dospelé" vzťahy bez emočných závislostí, prijímajú nedokonalosti ostatných, nehľadajú vinníkov svojich neúspechov vo vonkajšom svete a dokážu sa spontánne radovať zo života. Poviete si - to by predsa mala byť normálna a prirodzená vec. Len sa rozhliadnite okolo seba, koľko ľudí a pravdepodobne aj z radov vašich priateľov, neustále lamentuje nad svojou životnou situáciou, ale nie sú schopní a často ani ochotní urobiť niečo pre zmenu. Neveria, že to zvládnu. Možno medzi ne dokonca patríte.

Dokonalosť neexistuje

Ženy sú orientované na vzhľad, majú pocit, že čím budú dokonalejšie, tým lepšie ich bude okolí prijímať. Muž sa zase ženie za víziou toho úspešného, ​​ktorý zarába veľa peňazí, aby bol pre nich atraktívny. Taký "dokonalý" svet nám každý deň servírujú magazínové krásky, reklamy na rodinné šťastie a časopisy pre úspešných. Tak to ale nie je. Výsledkom je frustrácia a stres, že nie sme a ani nebudeme tak úspešní, krásni a bohatí ako "oni". Pointou nie je smerovať k absolútnej dokonalosti, pretože tá ani neexistuje, ale naopak - prijatím seba samého sa uvoľníme a začneme dôverovať svojmu vnútornému svetu, svojmu životnému smerovaniu.

Smelo do zoznamovania, nejakého toho chlapíka nájdete určite na internetovej zoznamke. Môže vám poslať fotografiu svojej kúpeľne s uterákmi a vy sa za to necháte pozvať na rande.

[ivi]