Straší nás cholesterol, bránia antioxidanty

Cholesterol je slovo skloňované snáď každým človekom nad 50 rokov. Lekári, ale aj televízne reklamy do nás hustia informácie o škodlivom vplyve tučných jedál, o zanášaní ciev a o ochoreniach srdca. Nič ale nie je tak čiernobiele. Vysoký cholesterol je jedným z moderných zabijakov, hneď vedľa vysokého krvného tlaku, stresu a fajčenia...

...Lenže cholesterol potrebujeme k životu viac než mnohé iné látky a zlúčeniny. Áno, dá sa povedať, že cholesterol je tuk. Ale je tiež základnou stavebnou jednotkou nervov, niektorých hormónov, žlčových kyselín a predovšetkým mozgových buniek. Pre organizmus je tak cholesterol jednoznačne nepostrádateľný. Potrebujeme ho k tvorbe bunkových obalov. Okrem toho nám tiež pomáha vytvoriť vitamín D. Je to s ním ale rovnaké ako so slnkom - všetkého veľa škodí.

Časť cholesterolu, ktorý pre život potrebujeme, si telo dokáže vytvoriť samo. Časť prijímame v potrave. Problém však nastáva, keď ho prijímame veľa. Ale aj s tým si v mnohých prípadoch naše telo poradí. Zdravý organizmus dokáže hladinu v krvi dostať spoľahlivo pod hraničný limit. Problém však nastáva u ľudí, ktorí trpia obezitou alebo dedičným sklonom k zvýšenej hladine cukru v krvi. Nezdravý životný štýl nášmu telu rozhodne neprospieva.

Rozsudok smrti?

A ako to vlastne vyzerá, keď človek trpí vysokým cholesterolom? Hraničné množstvo cholesterolu je 5,16 až 6,18 milimólov na liter krvi. Čokoľvek nad je už vysoká hranica, ktorá môže viesť k vzniku rôznych ochorení, najčastejšie srdcových. Do cievnych stien sa cholesterol v podobe tukového tkaniva ukladá postupne, a zužuje tak priemer aj prietočnosť ciev. Dochádza k nedostatočnému prekrvovaniu, ktoré môže viesť až k infarktu.

Srdce totiž pumpuje ako o preteky, aby všetky tkanivá zásobilo okysličenou krvou, a tým sa veľmi rýchlo unaví. Vzniknutý tukový trombus sa však môže tiež odtrhnúť a upchať cievu napríklad v mozgu - dôjsť teda môže aj k mŕtvici. Aby to nebolo také jednoduché, rozlišujeme hneď tri druhy cholesterolu, pre nás sú ale dôležité len dva - HDL a LDL. Vysoká hladina HDL znamená, že je náš organizmus schopný vylúčiť nadbytočný cholesterol z tela.

LDL je ten "zlý" cholesterol, ktorý spôsobuje ono obávané usadzovanie v cievnych stenách. Ale pozor - aj nízka hladina cholesterolu škodí! Možno dokonca viac ako tá vysoká - zhorší sa totiž funkcia nervového systému a mozgu. Môže dochádzať aj k poruchám imunitného systému. Nízky cholesterol síce zníži riziko kardiovaskulárnych chorôb, zvyšuje sa ale šanca na mŕtvicu (tentoraz z dôvodu krvácania do mozgu) a rakovinu pečene alebo hrubého čreva.

Zradný cholesterol

• Ide o látku tukovej povahy.
• Existuje dobrý HDL a zlý LDL.
• Je základnou stavebnou jednotkou bunkových obalov, mozgových buniek aj niektorých hormónov.

• Ideálna hodnota cholesterolu v krvi je 5 mmol/1.
• Existuje genetický a získaný typ.
• Najviac sa objavuje v tučných a vyprážaných jedlách.
• Vôbec nie je v zelenine a ovocí.

Rizikové správanie

Ale späť k vysokému cholesterolu. K jeho vzniku prispievajú dva faktory - genetika a zlý životný štýl. S tým prvým sa človek musí naučiť žiť. Získaný vysoký cholesterol sa dá však jednoducho riešiť. Človek sa musí vyhýbať rizikovým jedlám a tiež napríklad cigaretám. Najviac cholesterolu obsahujú vnútornosti - predovšetkým mozoček alebo pečeň. Najhoršie sú ale živočíšne tuky ako masť, slanina a tučné bravčové mäso.

Za nimi nasledujú sladké jedlá a pozor si treba dať aj na skryté tuky a cukry, ktoré nájdeme v údeninách, syroch, ale aj iných mliečnych výrobkoch. Naopak nízkym alebo vôbec žiadnym cholesterolom sa môžu pochváliť ovocie a zelenina. Dobré sú aj ryby, oriešky a rastlinné oleje. Samozrejme aj príprava ovplyvňuje cholesterol v jedle - obľúbené vyprážanie je často to najhoršie, čo s jedlom môžeme urobiť.

Vedľa jedla je ale potrebné upraviť aj zvyšok životného štýlu - viac sa pohybovať a správne odpočívať.

Diéta a tuky

Okrem obmedzenia tučných jedál a diét je možné pomôcť si tiež rôznymi doplnkami stravy. Omega-3 mastné kyseliny, zmesi antioxidantov alebo koenzým Q10 boli vedcami preukázané ako účinní bojovníci za zníženie cholesterolu v krvi. Vysokým cholesterolom a s ním spojeným kôrnatením tepien trpia predovšetkým muži. Ženy pred vznikom aterosklerózy chráni estrogén. Až po prechode sa podobné problémy prejavujú aj u nich.

Rizikové skupiny tvoria ľudia nad 45 rokov, fajčiari a ľudia s vysokým krvným tlakom. A samozrejme jedinci s nadváhou. Vysoký cholesterol však môžu mať aj štíhli ľudia. U nich to môže byť ešte nebezpečnejšie - nebudú chorobu predpokladať, a teda si nenechajú otestovať krv. Aké si vziať ponaučenie? Cholesterol je veľmi dôležitá látka, bez ktorej náš organizmus nemôže fungovať.

Aj nízky cholesterol nás môže veľmi potrápiť. Ovšem reči lekárov a odborníkov o vysokom cholesterolu nie sú plané. Všetko súvisí s nezdravým životným štýlom - cholesterol prijatý v potrave dokáže telo väčšinou bez problémov spracovať. Nie je ale možné predpokladať, že na strave veľmi bohatej na tuky a cukry sa dá žiť večne.

Chráňte svoje zdravie pomocou antioxidantov

Že antioxidanty sú prospešné, je všeobecne známy fakt. Kto z nás ale skutočne vie, čo sa pod týmto označením vlastne ukrýva? Poďme si na tieto "zázračné" látky trochu posvietiť. Antioxidanty, ktoré sú ako ostatné chemické zlúčeniny zložené z molekúl, majú skvelú vlastnosť - obmedzujú aktivitu alebo úplne zabraňujú vzniku voľných radikálov. Chémia vám možno nič nehovorí, napriek tomu si podrobne vysvetlíme, ako k týmto účinkom dochádza a prečo sú tak dôležité.

Ide totiž o pomerne zaujímavý proces. Nebezpečne voľné radikály vznikajú tak, že si látky, ktoré pre telo nemusia automaticky znamenať hrozbu, priberú elektróny z iných zlúčenín, a tak získavajú negatívny náboj. Tým sa stávajú pre telo rizikovými a môžu napáchať rad nepríjemností a škôd. Neutralizácia týchto negatívne nabitých častíc môže prebehnúť štyrmi spôsobmi, pričom niektoré škodia nášmu zdraviu.

Pri prvom z nich voľný radikál reaguje s iným voľným radikálom, čo nebýva nebezpečné. Horším prípadom je reakcia s biologickým prostredím tela, pri ktorom môže dôjsť až k ťažkej devastácii tkaniva a buniek. Tretím spôsobom je neutralizácia antioxidantov pomocou enzymatických procesov, ktoré zabezpečia neutralizáciu a rozpad škodlivín ešte predtým, než stihnú v tele napáchať akúkoľvek neplechu.

Posledným a celkom najšetrnejším variantom je pôsobenie antioxidantov, ktoré si s voľnými radikálmi hravo poradia. Fungujú totiž tak, že im ponúknu svoje vlastné častice, pričom nadviazaním dôjde k neutralizácii.

Nežiadúce účinky

Antioxidanty môžeme rozdeliť do troch skupín, a to na tie, ktoré sú rozpustné vo vode a viazané na iné väčšie molekuly. Všetky tieto typy voľných radikálov poskytujú de facto seba samého, čím im neumožnia, aby sa nadviazali na biologické prostredie, a navyše ich zneutralizujú. Podľa niektorých zdrojov vedci svojimi štúdiami preukázali, že bohatý príjem antioxidatnov výrazne znižuje riziko rôznych druhov rakovinového bujnenia.

Voľné radikály hrajú značnú úlohu pri vzniku a priebehu cukrovky, šedého zákalu aj radu pľúcnych, kožných a nádorových ochorení. Ďalej je ich vplyv preukázaný aj u porúch imunity aj mužskej plodnosti a neurodegeneratívnych chorôb, ako sú Alzheimerova a Parkinsonova choroba. Ohrozenejšou skupinou sú starší ľudia, ktorých metabolizmus je vplyvom veku spomalený. To je príčinou vzniku vyššieho množstva voľných radikálov a zníženie schopnosti s nimi bojovať.

Druhou rizikovou kategóriou sú športovci, ktorí mnohokrát obmedzujú príjem tukov obsahujúcich vitamín E. Navyše ak trénujú vonku, dýchajú často znečistený vzduch, ktorý obsahuje látky, z ktorých sa v tele môžu tvoriť práve škodlivé radikály. U týchto osôb je potom na mieste užívanie doplnkov stravy, ktoré antioxidanty obsahujú alebo skutočne veľmi bohatá strava.

Antioxidanty do boja

Dosť bolo teórie. Teraz vieme, prečo sú antioxidanty dôležité, treba si však aj povedať, ako ich čo najefektívnejšie pre naše telo získavať. Áno, je možné si kúpiť doplnky stravy vo forme tabliet, ale nie je ďaleko lepšie zamyslieť sa nad svojím jedálničkom a prijímať prospešné látky prirodzeným spôsobom? Antioxidanty sú bohužiaľ ničené tepelnou úpravou. Ak sa teda stravujete hlavne varenými, pečenými a vyprážanými pokrmami, môžete mať ich akútny nedostatok. Situáciu ale môžete ľahko napraviť.

Dostupným zdrojom celej plejády látok s antioxidačnými schopnosťami sú časti niektorých rastlín. Veľmi vysoké radikálmi ničiaci účinok majú napríklad sladké drievko, kôpor, černice, maliny a mäta. Nižšie, ale v žiadnom prípade nie opomenutelné, potom napríklad brusnice, arašidy, kurkuma, zelený, žltý i čierny čaj, zázvor a cesnak.

Prospešná trojica

Medzi najvýznamnejšie antioxidanty z radov vitamínov patria retinol, kyselina askorbová a tokoferoly - teda vitamíny A, C a E. Na prvý z nich by nemali zabúdať predovšetkým fajčiari. Vitamín A však samozrejme neodbúra všetko ničivé pôsobenie cigariet, iba ho zmierni čiastočnou ochranou pľúcneho tkaniva. Nefajčiari to s ním naopak nemusia nijako preháňať, pretože sa v tele ukladá, ale dobré je nezabúdať na jeho prítomnosť v strave.

U vitamínu C je situácia opačná. Ľudský organizmus si ho žiaľ nevie uskladniť do zásoby, preto je veľmi dôležité, aby sme ho v strave mali patričné ??množstvo. Zvlášť ak sme vystavení stresu, znečistenému životnému prostrediu alebo infekčným chorobám. Však tiež rad z nás, akonáhle sa priblíži chrípkové obdobie, siaha po citrónoch. Zaujímavosťou je, že práve tento známy zdroj vitamínu C nemá taký vysoký antioxidačný účinok ako napríklad černice alebo sladké drievko.

Niektorí odborníci pokladajú vitamín E za úplne najdôležitejšiu antioxidačnú látku. Jeho zdrojom sú búrske oriešky a sója. Čiastočne tiež mlieko, maslo a olej z pšeničných klíčkov.

Stále vám chýba partner, ktorému by ste niečo dobré uvarili? Napravte to. Využiť môžete vedecký zoznamovací dotazník.

[ivi]