Príroda je bezodná lekáreň, v ktorej môžeme nájsť bylinky na mnohé neduhy. Poďme sa pozrieť na tie, ktoré ovplyvňujú správnu činnosť nášho srdca, aj keď na zlomené láskou asi fungovať nebudú.
Predchádzať riziku srdcového ochorenia, znížiť hladinu cholesterolu v krvi, podporiť antioxidanty brániace ateroskleróze a zlepšiť obehový systém zvládnu títo pomocníci z prírody, pokiaľ ich v dostatočnom množstve zaradíte do svojho jedálnička. A zdravé jedlo je predsa vždy lepšie ako tuba liekov. Zoznamu týchto "kúzelných" rastlín bezkonkurenčne kraľuje cesnak nasledovaný kurkumou, psylliom, citrónovou trávou, kajenským korením, výťažkom z hlohu a možno sa budete diviť, tiež kakaom. Viete, v čom je ich prínos?
Najpopulárnejší prírodný liek už od starovekého Egypta, kde sa používal na desiatky chorôb. Jeho sila vydržala aj tlak modernej medicíny, a nejde len o folklór. Jeho účinky dokladá nejeden výskum. Tie ukazujú, že konzumácia cesnaku či jeho výťažku znižuje hladinu cholesterolu a krvného tlaku, a tým účinne znižuje riziko infarktu a mozgovej mŕtvice. Denná dávka sa odporúča pol až jeden strúčik.
Pozor však na jeho tepelné spracovanie. Rýchle zahriatie napríklad v mikrovlnej rúre alebo dlhodobé pečenie nad 45 minút ničí jeho účinné látky.
Cibuľa sa radí medzi rastliny, ktoré pomáhajú s riedením krvi, bráni tak vzniku trombóz. Obsahuje totiž látky, zamedzujúce krvným doštičkám lepiť sa na seba. Najliečivejšia je tá cibuľa, ktorá nám svojou silou dokazuje povestnú štipľavú vôňu. Až nabudúce budete plakať nad doskou, pamätajte si, že plačete pre zdravie.
Obsahuje kurkumín, ktorý pôsobí protizápalovo, a ako výrazný antioxidant. Znižuje hladinu cholesterolu, a tým riziko infarktu. Odporúčaná denná dávka kurkumy alebo výťažku z korienkov kurkumovníka (obsahujúceho 95 percent kurkumoidov) by sa mala pohybovať v rozmedzí od 500 do 1000 mg. Odporúča sa konzumovať pol hodiny pred jedlom, prípadne s ňou ochutíme samotný pokrm.
Zároveň sa ale neodporúča jej dlhodobé užívanie či nadmerné dávky. Citlivejším osobám môže spôsobiť žalúdočné vredy a užívať by ju nemali tí, ktorí trpia poruchami zrážanlivosti krvi, tehotné ženy a deti.
Túto bylinu používali ako liek už pôvodní obyvatelia Ameriky pred viac ako deviatimi tisíckami rokov. Vďaka kapsaicínu pôsobí protizápalovo na mnohé kožné ochorenia a súčasné štúdie ukazujú jeho blahodarné účinky tiež na obehový systém tým, že rozširuje tepny a zlepšuje krvný obeh. Kajenské korenie sú mleté, sušené papričky cayenne. Označenie "korenie" vzniklo v minulosti chybným prekladom slova pepper, ktoré znamená paprika.
Obsahuje flavonoidy, ktoré dokážu ochrániť naše srdce. Bohužiaľ to neznamená, že čím viac zjeme čokolády, tým budeme zdravší. Väčšina tejto cukrovinky má, bohužiaľ pre nás, príliš veľa cukru a tuku na zanedbateľný obsah kakaa. Vo svojej čistej forme ale vie kakao vyvolať protizápalové reakcie, vyrovnať krvný tlak, vyriešiť inzulínové rezistencie a zabrániť poškodeniu ciev. Už starí Olmékovia pred tromi tisíckami rokov pripravovali pre svojich vojakov výdatný nápoj z kakaových bôbov, aby mali silu a energiu.
Tradičná bylinná medicína využíva hloh mnohými smermi. Extrakt z jeho kvetov je efektívnym liekom pri srdcovej slabosti, arytmii a poruchách prekrvovania. Navyše znižuje krvný tlak a je prevenciou infarktu či anginy pectoris. Hojne sa používa v homeopatii. Hloh je u nás pomerne častý. Niekto odporúča zbierať na sušenie len biele kvety, stretnete sa aj s názormi, že ružovo kvitnúci hloh má liečebné účinky rovnaké.
Hoci je hloh stimulantom pre srdcový sval, používa sa na zníženie vysokého tlaku, pretože organizmus celkovo upokojuje. Ak trpíte nespavosťou, pomôže vám tiež.
Päť liečivých "A" citrónovej trávy znie: antioxidačné, antibakteriálne, antivírusové, antiseptické a antimykotické. Z praktického hľadiska podporuje hlavne tráviaci systém, posilňuje krvný obeh a čistí cievy. Priaznivo pôsobí na krvný tlak, krvotvorbu, optimalizuje hladinu cukru v krvi. Antioxidačné účinky majú vplyv na spomalenie starnutia buniek a činnosť srdca. Citrónovú trávu využijete ako liečivku aj ako korenie v kuchyni. Ak jej doprajete teplo, vypestujete si ju ľahko aj na svojej záhradke.
Čajot vyzerá ako obrovská hruška, chutia ako uhorka alebo kaleráb a upravovať ho možno ako zemiaky. Jeho názov sa podobá nami obľúbenej tekutine, s ktorou ale nemá nič spoločné. Pred niekoľkými rokmi bola ešte táto tropická bylina na Slovensku úplne neznáma. V poslednej dobe sa síce už na pulty tuzemských obchodov prebojovala, napriek tomu okolo nej mnoho ľudí chodí s nedôverou. A to je naozaj škoda.
Názov nemá nič spoločné s naším čajom, ale pochádza zo španielskeho slova "chayote", majúce pôvod v aztéckom označení "chayotli" (v preklade "štetinaté melóny"), ktoré pripomínajú stredoamerický pôvod tejto byliny. Chutí originálne, ale ak chceme ho prirovnať k niektorej nám známej zelenine, za najpodobnejšie môžeme označiť kaleráb alebo uhorku. Čajové listy je možné konzumovať čerstvé, rovnako ako tepelne upravený.
Možno ho variť, piecť, pridávať do šalátov alebo mäsových zmesí. Je vhodný do polievok, ázijských a arabských jedál, ale rovnako tak ho môžeme použiť na nakladanie namiesto českých uhoriek. Obsahuje až 90 percent vody a veľmi málo kalórií, jeho konzumácia je tak vhodná aj pre chudnutie. Vďaka aminokyselinám a vitamínu C navyše pôsobí ako prevencia žalúdočných vredov aj pri ich liečbe čoby prírodný medikament.
Žalúdočné vredy sú nepríjemné ochorenia, ktoré stretáva čoraz viac ľudí. Ak trpíte niekedy ostrou a pálivou, inokedy skôr tupou bolesťou v oblasti pod hrudnou kosťou, a to najmä v čase po jedle, je pravdepodobné, že máte právo žalúdočné vredy. Ľudia podobnú bolesť však často prechádzajú a nevenujú jej pozornosť s tým, že sa jedná o pálenie záhy alebo prázdny žalúdok. Aby sme podobným obavám predišli, je vhodné pravidelne konzumovať potraviny, ktoré vzniku vredov prechádzajú.
Patrí k nim práve čajot, ktorý pre jeho liečebné účinky konzumovali už starí Aztékovia, praobyvatelia dnešného Mexika. Označovali ho slangovo "susu" a patril k ich tradičným kultúrnym rastlinám. Úplne prvý čajot ale vyrástol v starovekej Indii, odkiaľ sa postupne rozšíril do Strednej a Južnej Ameriky a potom aj do Afriky a Európy. Tam sa ako prvý dostal do Španielska, v súčasnosti sa ale pestuje už aj v oblastiach okolo Stredozemného mora. Jeho najväčším svetovým exportérom však stále zostáva stredoamerická Kostarika.
Ku konzumácii sa hodia najmä plody, ktoré môžu dosahovať váhy až dvoch kilogramov. Obsahujú množstvo prospešných látok, napríklad vitamín C alebo rôzne minerálne látky. Jesť sa môžu aj hľuzy, ktoré obsahujú vyše 20 percent škrobu a sú vhodné na všestranné úpravy - podobne ako zemiaky. Ani semená čajotu nie sú na zahodenie. Môžu sa pražiť a chutia ako oriešky. Ak chcete čajot pestovať sami, s trochou šťastia a pravidelnej starostlivosti sa vám to podarí aj v tuzemských podmienkach.
Ak sa rozhodnete to skúsiť, môžete zasadiť semienka rovnako ako plod. Stačí ich dať do tepla na polotienisté miesto a obdeň ľahko porosiť. Zeleninu položte tak, ako je odtrhnutá, teda zvyškom stopky nahor. Zhruba po dvoch týždňoch by sa v týchto miestach mala rastlina začať sama roztvárať - objavia sa korene aj stonky. Oboje nechajte rásť ešte ďalší týždeň, potom položte celý plod na hlinu a ľahko zatlačte. Čajot sám zakorení.
Plod nechajte zatiaľ na rastline, do doby, než sa začne oplodie kaziť, čo je znamenie, že je vhodné ho odňať. Čajot rastie podobne ako uhorka a má aj podobne listy. Dajte si ale pozor, aby ste ho nikdy nezasadzovali vonku, iba doma a v zimných záhradách, inak by vám hneď uhynul. Pestovanie čajotu nie je ťažké, rastlina je veľmi nenáročná. Ak vami vypestované plody nebudú pripomínať tie, ktoré vídate na pultoch obchodov, neznamená to, že ste zlými záhradkármi.
Plody sa líšia veľkosťou, tvarom, farbou i pevnosťou. Čím väčšie narastú, tým je ich chuť menej výrazná. Či už sa vám podarí vypestovať čajot maličký alebo ten, ktorý dosiahne až dvoch kíl, máte vyhrané. Nielenže má táto zelenina blahodarné účinky na zdravie, ale tiež výborne chutí a v kuchyni nájde všestranné uplatnenie.
Čajot môžeme pridávať do najrôznejších pokrmov typu leča alebo šalátov, ale aj k cíceru, kuskusu aj ďalším prílohám. Fantázii sa medze nekladú, a tak je možné vyskúšať aj sladkú verziu tohto pokrmu. Stačí len zeleninu ošúpať, podusiť vo vode so štipkou cukru a korenia podľa chuti (klinček, škorica) a servírovať ju s kombináciami, ktoré máte radi u iných jedál, teda napríklad so šľahačkou, citrónovou polevou alebo nastrúhanou čokoládou.
Čajot umyjeme, vydlabeme dužinu a vmiešame ju do bolonskej omáčky. Zhotovenou zmesou naplníme vydlabané šupky. Posypeme nastrúhaným syrom a pol hodiny pečieme vo vopred vyhriatej rúre pri teplote 180 stupňov Celzia.
Plod čajotu sa dá konzumovať celý. Nie je potrebný ho ani zbavovať šupky. Dužina sa výborne hodí do pokrmov rôznych svetových kuchýň. Napríklad do arabskej, mexickej či ázijské. Možno ho dusiť, piecť, smažiť, plniť aj nakladať. Pridávať sa môže napríklad do polievok, kde chuť mäsa podporí, ale neprebije. Čerstvý čajot sa používa v šalátoch a tiež v salsách, skvele chutí naložený v citrónovej šťave.
Tak už viete na akú dobrotu zatiahnete budúceho partnera na prvom rande?
[ivi]