Chystáte sa do sauny? Vonku je sychravo, pre váš organizmus to bude vynikajúca voľba. Saunu poznáme hlavne ako zariadenie, ktoré má výborné účinky pre zdravie človeka, má predovšetkým výborné preventívne účinky. Pravidelné saunovanie totiž posilňuje obranné schopnosti ľudského organizmu a znižuje výskyt ochorení ako sú napríklad chrípka či angína. Sauna sa tiež využíva ako nástroj na postupné otužovanie a zároveň ako prostriedok na zvyšovanie kondície.
Pôvod sauny nie je celkom jasný. Archeologické nálezy potvrdzujú, že sauny poznali už v mladšej dobe kamennej. Masové šírenie fínskej sauny do sveta začalo v 60. rokoch minulého storočia. Materiálom na stavbu sauny je napr.: škandinávsky smrek, kanadská borovica, africká vŕba - Abachi. Sauna je názov pochádzajúci z fínčiny a označuje typickú kúpeľ predovšetkým severských národov, ktorá je charakteristická striedavým pobytom osôb v prostredí horúceho, relatívne suchého vzduchu, sprevádzaným intenzívnym potením a následným ochladzovaním v chladnej vode, na studenom vzduchu, v snehu alebo len pod chladnou sprchou. Ibrahim ibn Jákúb, člen posolstva kalifa al-Hakama, ktoré prešlo Čechami v rokoch 965 a 966, opísal saunu Slovanov. Videl drevené búdky s trámami vypchatými machom, v rohu kachle, nad ktorými je otvor v strope pre odchádzajúci dym. Vnútri boli nádrže s vodou, ktorou sa rozpálená pec polieva. Ľudia vnútri potom kusami trávy rozháňajú vzduch. Para z nich odstráni všetky stopy po vyrážke či vredoch. Podobný záznam o existencii sauny uviedol vo svojom spise Život a umučenie svätého Václava břevnovský mních Kristián. Tu písal, že vodca vrahov bol nájdený ležiac v parnom kúpeli, nazývanom stube, jizba. Prvé popisy sauny sa objavujú v 11. a 12. storočí. V stredoveku bol parný kúpeľ vcelku obľúbený v celej Európe, ale napriek tomu sa v 16. storočí Klaus Magnus zmieňuje, že nikde nie je parný kúpeľ tak dôležitý ako v severnej Európe. Verejnú saunu mala prakticky každá dedina. Pre Fínov už vtedy bola súčasťou ich každodenného života, miesto, kde sa stretávali a hovorili spolu. Zároveň bola sauna zrejme aj najčistejšie miesto v dedine, prípadne v dome, takže sa používala napríklad aj pri pôrodoch.
Traduje sa, že po saunovaní sa ľahšie nachladne. Je to ale omyl, pretože práve pravidelným saunovaním máte možnosť posilniť obranyschopnosť organizmu a nedať tak šancu vírusom a baktériám, ktoré spôsobujú najrôznejšie prechladnutia a virózy.
Opäť nepravda. Pravidelné saunovanie má pozitívny vplyv na posilnenie celého kardiovaskulárneho systému a to znamená, že posilňuje funkcie srdca, ciev a krvného obehu ako celku.
Sauna vám nenahradí pravidelný pohyb, prispeje len k regenerácii tela a jeho očiste. Zbavíte sa tu škodlivých látok, ktoré spôsobujú usadzovanie podkožného tuku a celulitídy.
V zahraničí je návšteva s deťmi normálna. Odporučiť možno sauny s nižšou teplotou alebo v klasickej fínskej saune nechať deti sedieť na najnižšej lavičke a strážiť, aby sa im zle nedýchalo.
Jednou z jej vlastností je schopnosť sňať únavu či odstrániť stres a nervozitu. V dôsledku zlepšenia obehu krvi sa tu rýchlejšie liečia poranenia svalov, väzov a kĺbov. Bezprostredne po saunovaní môžete pociťovať miernu únavu, ale vaše telo si odpočinie a dostane pozitívnu energiu.
Pre regeneračné účely sa odporúča teplota vzduchu v parnej kabíne medzi 80 a 100 °C pri relatívnej vlhkosti 5%. Vyššia teplota je pre regeneračné účely nevhodná. Táto teplota je meraná najmenej 1 m od tepelného zdroja vo výške 150 cm nad zemou a najmenej 20 cm od steny. Najvyššia teplota je pri strope, kde by nemala presiahnuť 110 °C a najnižšia na podlahe - okolo 40 °C.
Po prehriatí nasleduje rýchle schladenie. Aj rýchlosť schladenia je individuálnou záležitosťou - najpomalší účinok má prechod do studeného vzduchu, o niečo rýchlejšie pôsobí studená sprcha, najrýchlejšie potom skok do bazénika so studenou vodou o teplote 8 - 12 °C.
V Slovenskej republike sú najrozšírenejšie dva druhy sáun, ktoré sa pôvodnej fínskej saune nepodobajú. Prvá je tzv. para, kde je teplota len niekoľko ˚C vyššia než je teplota tela, ale vlhkosť je prakticky stopercentná. Vďaka tomu pôsobí blahodárne pri liečbe a prevencii dýchacích ťažkostí. V takejto saune sa veľmi dobre prekrví podkožie, ale telo sa neprehreje. Druhým obvyklým druhom sauny býva suchá sauna (tiež švédska), kde sa teplota pohybuje okolo 100 ˚C, ale na pec sa neprilieva voda. V zásade sa to neodporúča ani skúšať, pretože používané kachle na to nebývajú stavané a hrozí zranenie elektrickým prúdom. Od tohto druhu sauny sa v dnešnej dobe ustupuje, keďže nevyužíva žiadne vlhkosti a ľudské telo nie je schopné sa spotiť. Existujú ale aj sauny, kde sa na kachle voda len prilieva. V Estónsku, ktorého kultúra je v mnohom blízka tej fínskej, je sauna samozrejmosťou, ako vo Fínsku. Estónska aj fínska sauna sú rovnaké a bývajú bežnou súčasťou domácností, chýba len v obytných budovách vystavaných za sovietskeho režimu. V Rusku sa stavajú podobné sauny ako sú fínske, je v nich však vzhľadom na používanie vody nielen na polievanie kameňov, ale vo veľkom množstve aj na umývanie, oveľa väčšia vlhkosť, čím je ruská sauna znesiteľnejšia aj pre menej skúsených návštevníkov. V tradičnej ruskej saune je s ohľadom na veľké množstvo používanej studenej vody obvykle pod doskovou podlahou jímka na odvod popr. na vsakovanie prebytočnej vody. Tradičným nápojom používaným v ruskej saune k doplňovaniu tekutín je čaj. Ruská sauna sa volá baňa. V Turecku sú bežné turecké kúpele hamam, ktoré sa ale saune veľmi nepodobajú. Podobné boli aj antické rímske kúpele. V Japonsku je možné sa stretnúť s kúpeľmi, kde je postup opačný ako je tomu v saune. Človek sa prudko ohreje v horúcej vode a potom sa pomaly chladí na vzduchu. Vo Švédsku sú tiež sauny doma, len zvyčajne nebývajú tak teplé a je v nich nižšia vlhkosť.
Saunovanie sa nedoporučuje pri chorobách srdca a krvného obehu, ale rôzne klinické štúdie ukazujú, že mierne a rozumné saunovanie môže kardiakom naopak veľmi prospieť. I pre zbehlých návštevníkov sauny môže ale byť dlohodobý pobyt v roztopenej saune nebezpečný. Napríklad pri finále medzinárodného šampionátu v saunovaní dńa 8. augusta 2010 obaja finalisti po niekoľko minútovom pobyte v saune vytopenej na 110 °C skolabovali a ruský súťažiaci Vladimir Ladyženskij následne zomrel. Pokiaľ vás trápia kožné choroby, je nutné sa poradiť predovšetkým s lekárom. Rozhodne nie je vhodné s takouto chorobou chodiť do verejnej sauny, aby se nerozširovala. Do sauny by nemal chodiť ani človek s horúčkou, pretože jeho termoregulačný systém je narušený. A naviac by mohol nakaziť spolusaunujúcich. Do sauny by potom v žiadnom prípade nemali chodiť tehotné ženy. Hrozí im veľké riziko poškodenia plodu tzv. malformácia. Aj keď sauna uvolňuje, je to pre telo extrémna záťaž, a preto se nedoporučuje, aby človek chodil do sauny veľmi unavený alebo nevyspalý. Človek by nemal mať ani hlad alebo naopak by nemal byť veľmi prejedený. Rovnako tak by ani nemal byť smädný..
Zdroj: www.aquapalace.cz
http://www.dama.cz/zdravi/vse-o-saunovani-3343
https://cs.wikipedia.org/wiki/Sauna
[kač]