S ovocím nezhrešíte

Legendárne jablko, ktoré Eva odtrhla zo zakázaného stromu, možno jablkom vôbec nebolo. Historické pramene spomínajú plod. Oným hriešnym ovocím vraj rovnako tak dobre mohla byť datľa, jablko granátové či vínna réva. Každopádne aj dnes možno použiť biblické prirovnanie: ovocie môže byť až hriešne dobré, ale preháňaním s jeho konzumáciou si môže vyžiadať svoju daň.

Na jednej strane máme odporúčania odborníkov, že ovocie by sme do jedálneho lístka mali zaraďovať až päťkrát denne, americká kardiologická asociácia odporúča najmenej štyri porcie denne, podľa jednej z najnovších amerických lekárskych štúdií by najlepšie bolo dokonca takmer nerealizovateľných osem denných porcií. Ovocie je bohatým zdrojom vitamínov, minerálov, draslíka a vlákniny, často obsahuje fytochemikálie, ktoré majú antioxidačné vlastnosti. Jeden z najrozsiahlejších výskumov, realizovaný spoločne americkými a čínskymi univerzitami, preukázal, že jeho pravidelná denná konzumácia je jednou z najúčinnejších prevencií proti vzniku diabetu, a to aj vo vysoko rizikových skupinách ľudí.

Stovky štúdií opísali protinádorový vplyv ovocia či jeho pozitívne účinky v prípade predchádzaní kardiovaskulárnym chorobám. Konzumácia čerstvých plodov môže dokonca zlepšiť aj psychické zdravie človeka. Konzumácia ovocia súvisí s nárastom psychickej pohody hlavne u mladistvých. Psychologické prínosy sa objavili už po dvoch týždňoch zvýšenej spotreby ovocia a zeleniny. Môže sa teda zdať, že v prípade konzumácie ovocia neexistujú takmer žiadne limity. Lenže na druhej strane sa ovocie môže stať nočnou morou.

Hrsť problémov

Problém číslo 1 sú cukry. V doslova šialenom ťažení proti nim v rámci dostihov za zdravím aj štíhlosťou sa sladké ovocie pomaly ocitá na zozname zakázaných potravín. Možno si vybavíte nejaké odporúčania akéhosi výživového špecialistu, ktorý na otázku, či je pri redukčnej diéte vhodná mrkva, odpovedal: "Mrkva je lepšia ako žemľa, ale keď budete jesť mrkvu večer, môžete pribrať!" Ako by asi dotyčný odpovedal, keby si klient pochutnával na banánoch alebo hrozne? Problém číslo 2 sú alergie, ktorých lavínovito pribúda. Aj v prípade ovocia.

Podľa mnohých teórií by sme sa mali v prvom rade vyhýbať exotickým druhom, ktorých konzumácia pre nás nie je prirodzená, a tak môžu v našom organizme napáchať najväčšiu paseku. Tento mýtus však odborníci vyvracajú. Portály zaoberajúce sa týmto problémom napríklad zverejňujú, že v prípade alergií je opak pravdou. Medzi najčastejšie ovocné druhy spôsobujúce alergické reakcie totiž v SR patria jalbká, hrušky či jahody, ktorých pestovanie má u nás dlhú tradíciu. Z tých exotickejších druhov potom alergiu často vyvolávajú predovšetkým citrusové plody.

Extrémne citlivým jedincom môže okrem ich zjedení vadiť aj dotyk pri krájaní. Nepríjemnou skutočnosťou je, že alergia môže vzniknúť v akomkoľvek veku.

Problém číslo 3 sú pesticídy. Hrozno, mandarínky, čerešne - to sú plodiny, ktoré v uplynulých rokoch obsahovali najväčšie množstvo pesticídov. U 19 druhov ovocia boli vzorky kontaminované v 73% prípadov. Samotná prítomnosť pesticídov nie je pre zdravie hrozbou, pretože sú predmetom právnych predpisov. Riziko existuje u systematickej alebo pravidelnej konzumácii druhu ovocia či zeleniny, ktorý je nad LMR (európsky limit) pre jeden a ten istý pesticíd, čo je však málo pravdepodobné.

Ďalší odborníci sú ale iného názoru. Podobný zoznam najviac zamoreného pesticídu zostavila aj iná skupina, podľa ktorej sú dnes jednoznačne najviac zamorené pesticidami jablká - a to v takej miere, že je ich konzumácia riziková pre zdravie spotrebiteľov. Pesticídy sú spájané s vývojovými poruchami u detí, môžu byť rakovinotvorné alebo rozhodiť endokrinný systém. O pesticídoch sa dlho hovorilo, ako sú neškodné, kým sa nezistilo, že nie sú. Častá konzumácia potravín s vysokým obsahom pesticídov vraj môže stáť aj za vznikom Alzheimerovej choroby či najrôznejších vývojových chýb detí.

Bio nie je mýtus

Reklama okolo všetkého, čo má prívlastok "bio", je dnes trochu prehnaná, no práve v prípade ovocia a zeleniny sa odborníci na jeho významu zhodujú. Tou najdôležitejšou vlastnosťou bio ovocia je, že pri jeho pestovaní neboli využité chemické látky. Teda žiadne umelé hnojivá a pesticídy určené na hubenie najrôznejších rastlinných a živočíšnych škodcov, teda logicky nie k jedlu. Ich účelom je ochrana rastliny a to, aby následkom pôsobenia škodcov neuhynuli. Avšak ich zloženie je chemické a prenáša sa aj do konečného plodu, ktorý potom konzumujeme, čo pre človeka rozhodne nie je žiaduce.

Ich pôsobením býva narušovaná funkcia hormonálneho systému a niektoré druhy môžu byť dokonca karcinogénne. Ďalšou skupinou látok, ktorým sa konzumáciou bio plodov vyhnete, sú umelé priemyselné hnojivá. Tie sa používajú na udržanie alebo zlepšenie pôdnej úrodnosti. Do pôdy sú totiž skrz hnojivá pridávané fosfáty a dusíkaté látky, ktoré môžu kontaminovať vodu. Zmesi priemyselných hnojív obsahujú toxické látky, ktoré sa potom ťažko z pôdy odstraňujú, môžu ju poškodiť a dostávajú sa do plodín.

V ekologickom poľnohospodárstve sa namiesto umelých hnojív používajú hnojivá biologické, ako je napríklad maštaľný hnoj alebo kompost. Tiež sa využíva vhodné striedanie plodín, aby pole nebolo vyčerpávané. Všetky látky, ktoré sa používajú pri pestovaní, sú potom vo väčšej či menšej miere obsiahnuté tiež v plodoch.

S bežným ovocím a zeleninou tak konzumujeme veľa toxických látok, ktoré môžu sústavne poškodzovať naše zdravie. Odborníci občas používajú prirovnanie z rozprávky o Snehulienke a siedmich trpaslíkoch. Jablko, ktorým chcela kráľovná otráviť Snehulienku, bolo krásne, červené, veľké a lesklé, ale v skutočnosti plné jedu. Vraj to tak je aj v dnešných supermarketoch. Tie jablká, ktoré vyzerajú naoko najlepšie, často bývajú práve tými najviac chemicky ošetrenými, aby vydržali čo najdlhšie a krásne sa leskli.

Ošetrenie, ktoré môžeme spoznať na prvý pohľad, je voskovanie, vďaka ktorému sa jablká nezvyčajne lesknú a pri ich umývaní zistíme, že sú ľahko mastné. Bio jablká bývajú trochu menšie, každé vyzerá inak a nemávajú výraznú lákavú farbu, ani sa príliš nelesknú. Skrátka vyzerajú prirodzene.

Pozor na plesne

Nie je žiadnou výnimkou, keď pri nákupe ovocia narazíte na plesnivé plody. Preberáte škatuľky s jahodami a nemôžete naraziť na žiadnu, kde by aspoň jedna jahoda nebola postihnutá plesňou. Že ide len o jeden plod, ktorý sa vyhodí? Omyl. Podľa odborníkov stačí jedno ovocie so známkami plesní, aby kontaminovalo aj ostatné v jeho blízkosti. Úplne tabu je podľa súčasných poznatkov odkrojiť plesnivé miesto a "zdravý" zvyšok skonzumovať. Tieto babičkiné recepty sa dnes neodporúčajú v žiadnom prípade.

Aj po odstránení plesne sa ďalej môže šíriť vzniknutý mykotoxín. A mykotoxíny skoncentrované v tele sú karcinogénne. Niektoré ovocné plesne majú spory odolné teplote skoro 80 stupňov. Či sa vysokou teplotou rozloží, to bude záležať na konkrétnej plesni. Pravda je, že nie každú pleseň možno uvidieť voľným okom, pretože sa šíri napríklad pod povrchom. Plesne možno vidieť len niekedy. V mnohých prípadoch prenikajú plesne hlbšie do potravín a najmä ovocia s vysokým obsahom vlhkosti, ako sú napríklad pomaranče, môžu byť zradne kontaminované vnútri.

Požitie plesní môže spôsobiť ťažkú otravu, ale niektoré druhy sú aj karcinogénne. Kým plytvanie jedlom je niečo, čo by sme mali všetci odsúdiť, vyhodenie plesní napadnutých potravín je obyčajný zdravý rozum.

Ovocie: za, proti a ako ho udržať najdlhšie fit

Pomaranče

Pri izbovej teplote vydržia týždeň, v chladničke zhruba dva. Pred skladovaním pomaranče neumývame, pretože na šupke majú ochrannú vrstvu predlžujúcu ich trvanlivosť. Nikdy ich neukladáme v plastovom vrecku, ktorý zvyčajne urýchli ich dozrievanie aj plesnivenie. Plody sú povestné vysokou zásobou vitamínu C, podľa odborníkov je však vitamín citlivý na prostredie a tiež na skladovanie. Čím dlhšia doba skladovania, tým menej vitamínov v plode zostane. Austrálska vedecká spoločnosť SCIRO publikovala výsledky výskumu, podľa ktorého pravidelná konzumácia citrusových plodov znižuje riziko rakoviny úst, hrdla a žalúdka o 50%.

Hrozno

Najlepšie vraj je zavesiť ich do chladnej pivnice a stopky ponoriť do nádobky s vodou. Takto údajne zostane dlhšie čerstvé a šťavnatejšie. Hrozno je totiž veľmi citlivé na skladovanie a manipuláciu a čoskoro sa kazí, takže slúži skôr na okamžitú spotrebu. Podporuje imunitu, prospieva pri únave, nervozite a depresiách, posilňuje nervy, priaznivo pôsobí na rozšírenie ciev. Dietológovia však varujú pred prílišným uzobáváním, pretože aj hrozno patrí medzi kalorické bomby.

Ananás

Mal by byť skladovaný pri izbovej teplote. Veľký pozor na nízke teploty. Problém dovážaných ananásov často býva ich nezrelosť. Akonáhle sa ananás odtrhne, ďalej už nedozrieva, naopak klesá jeho kvalita. Pri nákupe dbáme na to, aby listová ružica pôsobila sviežo. Mala by mať tmavo zelenú farbu bez hnedých škvŕn. Zvädnutá ružicA poukazuje na zlú vyzretosť plodu, ktorý môže mať tiež poškodenú dužinu. Ananás môže spôsobovať pálenie záhy a prekyslenie žalúdka, býva častým pôvodcom alergie.

Mnohé štúdie naznačujú, že zvýšená konzumácia ananásu vedie k zmenšeniu rizika obezity, cukrovky, srdcových chorôb. Pomáha tiež k zdravej pokožke, vlasom aj zvýšenie celkovej energie.

Avokádo

Poslednou dobou kraľuje čoby tzv. superpotravina. Zatiaľ čo iné ovocie býva zvyčajne plné cukrov, avokádo je plné zdravých tukov, ktoré prospejú zdraviu, ale nepriberiete po nich. Je napchaté vitamínmi a minerálmi, zasýti a možno ich konzumovať v šalátoch aj v nátierkach. Problémom býva zrelosť. Tvrdé plody sú horké a zle sa lúpu. Vyzretie môžme urýchliť uchovaním v papierovom sáčku pri izbovej teplote, najlepšie v blízkosti jablká, čo je ideálny urýchľovač zrenia.

Nezabudnite tiež na zdravie prospešný pohyb a bežte si s novo nabitou energiou zabehať do parku. A kto vie, možno práve tam sa zoznámite s novým, športujúcim partnerom.

[ivi]