Už na vás zas všetci kýchajú! So zveličením sa dá povedať, že vaša skutočná kondícia sa ukáže práve teraz. Kto pravidelne športuje, virózam lepšie odoláva. A tak isto u neho trvajú kratšiu dobu.
Ako bude váš imunitný systém reagovať na spŕšku nepriateľských vírusov, určujú samozrejme aj ďalšie faktory. Starší ľudia a deti na tom bývajú horšie - ak už ide o bežné virózy, alebo o ich "kráľovnú" chrípku. Zimné obdobie a to okolo Vianoc a po Novom roku obzvlášť, funguje ako akési pomyslené vysvedčenie. Boli ste k svojmu telu ohľaduplný? Chodili ste primerane včas do postele? A čo stres, nenechali ste ho požierať vašu energiu? Ak viete, že máte voči svojmu organizmu manko, skúste to dohnať teraz. Aspoň trochu.
Snáď žiadny iný vitamín okolo seba nenazhromaždil toľko legiend ako céčko. Existujú ľudia, ktorí na ňho prisahajú a celý život ho užívajú v obrovských dávkach. Veda je k tomuto postupu ale skeptická. Nie je dokázané, že by vás vysoké dávky vitamínu C spoľahlivo ochránili pred nádchou a kašľom. Na druhú stranu ľudia, ktorí céčko užívali v tabletách, stonali s bežnými virózami v priemere kratšiu dobu než tí, čo tak nerobili. Je teda zrejmé, že vyššia hladina vitamínu C v tele ovplyvňuje dĺžku choroby a tak isto jej priebeh.
Čo nie je úplne od veci. Viacmenej ak jete dosť ovocia a zeleniny (oných ospevovaných päť porcií denne) a aj inak si svoj jedálniček strážite, pravdepodobne užívanie céčka v tabletách nepotrebujete. Iná vec samozrejme je, pokiaľ fajčíte. Tým vaša imunita dostáva zabrať a vitamín C potrebuje pre správne fungovanie oveľa viac. O dávkovaní sa poraďte v lekárni. A ešte niečo. Začať užívať céčko vo chvíli, keď už kašlete a tečie vám z nosa, je neskoro.
Ľudia ktorí pravidelne športujú, menej stonajú, to je vedecky preukázaný fakt. Nedávna štúdia uvádza, že 61 % zo 700 skúmaných rekreačných bežcov udáva, že od doby, čo sa dali na behanie, sú menej chorí. Samotné štyri percentá sa sťažujú, že je to naopak. V inej štúdií zase 90 % dokázaných skúsených bežcov potvrdilo, že stonajú len veľmi zriedkavo. Podrobná štúdia medzi mladými a staršími ženami porovnávala aktívne a neaktívne. Vyplynulo z nej, že tí, čo päťkrát týždenne vyrazili na štyridsaťpäť minútovú prechádzku, trpeli nachladením a spol. kratšiu dobu než ich fyzicky neaktívne rovesníčky.
Je preukázané, že aj mierna záťaž má na imunitu značný vplyv. Pri každom vybehnutí či cvičení sa imunita pozitívne stimuluje. Efekt postupne mizne, preto je dôležité športovať pravidelne. Telo tak dostáva tie najzdravšie imunizačné "injekcie".
Každý máme nastavenú potrebu spánku inak, dôležité je nevystavovať sa chronickej únave. Viacmenej pred niekoľkými rokmi v jednom vedeckom pokuse vyšlo, že ľudia, ktorí spali menej ako sedem hodín, boli trikrát náchylnejší ochorieť virózami než tí, ktorí spali osem a viac hodín.
Ešte ráno si idete zabehať a večer vás všetko bolí, do toho horúčka. Nádcha a škrabanie v krku, teda typické príznaky bežných viróz, sa pridávajú neskôr. Chrípku je nutné vyležať. Pokiaľ nemusíte, ani nezapínajte počítač, už to je za hranicou, čo vaše telo bojujúce s chrípkovými vírusmi môže zvládnuť. Čim menej toho budete robiť, tým viac síl dáte organizmu na zotavenie. Záťaž počas chrípky najviac môže poškodzovať srdce.
Pri ochorení pijte hlavne ovocný čaj, teplú vodu, minerálky alebo ovocné šťavy, čierný čaj by vás zbytočne odvodnil. Snažte sa prekonať nechutenstvo, trebárs pomocou kuracieho vývaru. Neprejedajte sa, ale nezabúdajte do seba dostávať okrem vitamínov aj bielkoviny - napr. v podobe kvalitnej šunky. Už počas choroby začnite užívať probiotika a pokračujte aj v dobe rekonvalescencie. Ešte dva týždne po doliečení radšej nešportujte.
Nemusíte byť zrovna baníkom v uránovej bani, aby sa práca podpísala na vašom zdraví. Niekedy stačí, keď sa dennodenne venujete stereotypnej činnosti, ktorou preťažujete niektorú časť svojho tela.
Ak už sa zaraďujete do početného zástupu kancelárkych ľudí, pracujete za prepážkou banky alebo napríklad jazdíte električkou, väčšinu pracovnej doby sedíte. Bohužiaľ len málo ľudí sedí správne, väčšina z nás sa na stoličke hrbí a krúti sa ako paragraf, takže po niekoľkých rokoch sa ohlásia problémy. Typické sú bolesti chrbta, ktoré vznikajú najčastejšie preťažovaním krčnej chrbtice a svalstva ramien a krku. Dlhodobé zaťaženie má za následok obmedzenie zásobovania mozgu kyslíkom, bolesti hlavy, zhoršenie zraku a prejaví sa celkovou únavou.
Vedie tak isto k ochabovaniu prsného svalstva. Výsledkom sú nie len bolesti chrbta, ale aj šije a ramien. Sedavé zamestnanie je často spojené tak isto s prácou na počítači, čo môže spôsobovať problémy so zrakom a slzenie očí.
Základom je zaobstarať si poriadnu stoličku, na ktorej budete správne sedieť. Je potrebné poskytnúť oporu lakťom, zápästia by ste mali narovnať a neopierať ich o podložku. Zhruba každú polhodinu sa pretiahnite a prejdite sa. Kompenzáciou dlhých hodín, ktoré presedíte, by mali byť pravidelné fyzické aktivity.
Profesie vyžadujúce fyzickú aktivitu sú často spojené s nosením najrôznejších bremien, čo zaťažuje predovšetkým ramená. Pri zdviháni a prenášaní ťažkých predmetov dochádza k predsunutí hlavy, neprirodzenému preťaženiu. To vedie nie len k bolesti chrbta, ale aj okolo bedier. Dlhodobé zaťaženie neprospieva ani nožnej klendbe, ktorá sa rúca a spôsobuje chronické bolesti pri chôdzi.
Pokiaľ vykonávate profesiu, pri ktorej sa nezastavíte, je dôležité vyvážiť také zaťaženie dostatkom zkľudnenia a relaxácie. Neznamená to samozrejme, že si máte ľahnúť po pracovnej dobe na gauč k televízií. Stavte na kľudné a preťahovacie cvičenie, ako sú napríklad pilates alebo jóga. Ak musíte v práci prenášať bremená, strážte sa, aby nevážili príliš. Podľa zákona môžu muži prenášať maximálne 50 kg a ženy dokonca iba 20 kg.
Pri dlhodobom státí ma človek tendenciu hrbiť sa a prehýbať v oblasti bedrovej chrbtice, z ktorej sa potom bolesť môže šíriť všetkými smermi. Najviac trpia aj kolená a bedrové kĺby, pretože aby ste si uľavili, povolíte svaly v oblasti panvy a brušného svalstva a váhu tela potom nesú iba bedrá a väzivový aparát. Nebezpečie číha tak isto na vašu nožnú klendbu a platničky. Pri celodennom postávaní vám hrozí tak isto vznik krčových žíl.
Prevencií je dostatok pohybovej činnosti, pri ktorej posilujete ochabujúce brušné svalstvo. Každú polhodinu sa pretiahnite a uvoľnite chrbát a ramená. Pravidelne cvičte cievnú gymnastiku, ktorá spočíva v prepinaniu špičiek a krúženia kotníku a podporuje návrat žilovej krvy v dolných končatín. Tým je aspoň malým pomocníkom v prevencií vzniku krčových žíl. Skvelým druhom pohybu, je uvoľnenie namáhanej partie, je jazda na bicykli.
Bolesť, mravenčenie, brnenie a necitlivosť prstov. Tieto problémy spojujú mnohokrát ľudia, ktorých profesia spolu zdanlivo nesúvisia. Veď čo spája kaderníkov, bankových úradnikov, krajčírku a pokladničku v supermarkete? Všetci preťažujú ruky určitým typom každodennou stereotypnou činnosťou, čo často vedie k syndrómu karpalného tunela. Ide o štrbinu ohraničenú na jednej strane zápästnými kosťami, na druhej stane väzivom. Prechádzajú cez ňu šľachy svalov, ktoré ovládajú pohyby prstov, cievy a nervy.
Karpálny tunel je úzky a akékoľvek jeho ďalšie zmenšenie (napríklad vplyvom preťaženia či úrazu) vedie k jeho ďalšiemu zúženiu a utláčaniu nervov.
Pri práci na počítači sa snažte mať zápästie v rovine. Zaobstarajte si ku klávesnici podložku. Ak vykonávate opakované pohyby zápästím, snažte sa robiť čo najviac prestávok a ruky preťahujte. Vyplatí sa navštíviť fyzioterapeuta, ktorý vám poradí kompenzačné cviky.
Ak nemáte v poriadku zažívanie, vytratí sa všetka pohoda, ktorú inokedy považujete za samozrejmosť. Je múdre s tým začať niečo robiť. Ak sú vaše ťažkosti také, že ich chcete zatiaľ zvládnuť sami, regenerovať tráviaci systém možno rôznými spôsobmi. Začať ich trebárs odľahčeným jedálničkom, pokračovať cez dodanie probiotických a prebiotických kultúr až po využitie liečivých vlastností prírodných produktov.
Veľmi zaujímavým sa z tohto pohľadu javí korálovec ježatý, ktorý napríklad tradičná čínska medicína využíva už niekoľko tisíc rokov, spoločne s hlivou ústričnou, húževnatcom jedlým a ďalšími exotickými hubami pestovanými najmä v Ázií. U nás sa korálovec ježatý vyskytuje veľmi zriedka. Rastie obvykle od júla do októbra, parazitický na živých kmeňoch listnatých stromov aj na ich padlých kmeňoch.
Jeho umelé pestovanie je veľmi náročné a v západnej Európe s ním začali až v poslednom desaťročí. V obchodoch je zatiaľ nedostupný, preto táto vzácna huba nie je v naších končinách tak známa.
Tak, až sa dostanete do správnej formy a budete sa cítiť parádne, tak sa hneď zoznámte z druhou polovičkou a vezmite ju niekam na rande po našej krásnej zemičke. Kam na rande? Poradíme!
[ivi]