Pozor na slanú pasť!

Maximálna denná dávka soli je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie 5 gramov. Najnovšie údaje však hovoria, že Slováci ju prijímajú denne od 9 do 12 gramov. Z toho 80% pripadá na soľ pridanú do potravín pri ich výrobe. Napríklad syry by sme si vzhľadom na zdravotné dopady "presolenia", mali vyberať naozaj opatrne.

Zdravotné riziká nadmerného dlhodobého príjmu soli zahŕňajú okrem srdcovo-cievnych chorôb (infarkt myokardu, cievna mozgová príhoda) v dôsledku vzostupu krvného tlaku a poškodenie ciev aj iné vážne hrozby, napríklad rakovinu žalúdka. Soľ vám môže nezvratne zničiť obličky tak, že zlyhajú, a je nutná dialýza alebo transplantácia. Zvýšené vylučovanie sodíka (chemická značka Na) ako súčasť soli (chlorid sodný NaCl) spôsobuje aj väčšie straty vápnika v kostiach a rozvoj osteoporózy. Na "riedke kosti" si prehnanou konzumáciou lahôdok z fast foodov, čipsov a coly zapríčiňujú už deti, pretože väčšina kostnej hmoty sa tvorí v dospievaní.

V súvislosti s chronickým "presoľovaním" sa vám môže zhoršiť astma (soľ dráždi hladkú svalovinu priedušiek), môžete trpieť opuchmi, migrénou alebo šelestom, hučaním a pískaním v ušiach, závratmi. A v neposlednom rade konzumácia slaných jedál vedie k priberaniu, pretože slaná chuť je návyková, núti k prejedaniu sa a presoľovanie potravín a jedál, ktoré bývajú ešte k tomu aj mastné.

Čítajte etikety!

Za potraviny s veľmi nízkymi, resp. nízkym obsahom sodíka sa môžu považovať len tie, čo spĺňajú prísne limity, ktoré určuje Nariadenie európskeho parlamentu a rady (ES) č. 1924/2006 z 20. decembra 2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách - platí od 1. 7. 2007. podľa neho môžu mať potraviny s veľmi nízkym obsahom sodíka max. 0,04 g Na alebo ekvivalentné množstvo soli v 100 gramoch alebo mililitroch. Pre potraviny s nízkym obsahom sodíka je prípustných max. 0,12 gramov Na alebo ekvivalentná množstvo soli v 100 gramoch/mililitroch.

Nesoliť nestačí

Ľudské telo sa bez sodíka nezaobíde, tento prvok je kľúčový pre reguláciu hospodárenia s vodou a udržanie stáleho vnútorného prostredia organizmu. Sodík je esenciálny prvok, telo si ho netvorí, ale prijímame ho prakticky so všetkým, čo zjeme alebo vypijeme. V rôznych potravinách a vodách je prirodzene obsiahnutý v rôznych množstvách, tento prirodzený obsah nás ale na zdraví nijako neohrozuje a tvorí len 10% celkového príjmu sodíka. Ďalšími 10% sa na celkovej spotrebe podieľa soľ, ktorú používame pri varení alebo si zo soľničky sypeme do jedla. Najväčšiu "nálož" soli, teda 80% jej výnosov, sa berie z primiešaných upravených potravín. To sú v podstate všetky "nečerstvé" potraviny, teda zjednodušene povedané všetko, čo nie je "surové" - mäso, vajcia, mlieko, obilie, ovocie a zelenina.

Pozor na skrytú soľ

Najviac soli môžeme očakávať v potravinách, do ktorých ju výrobcovia pridávajú v snahe zlepšiť jej chuť, vzhľad, súdržnosť (soľ viaže vodu a ovplyvňuje vlastnosti gluténu - zvyšuje lepivosť cesta) alebo predĺžiť trvanlivosť (soľ je konzervačná látka, brzdí rast baktérií). Medzi to patria tiež hlavne šunky, párky, údené mäso a iné mäsové výrobky, ďalej syry, chlieb a pečivo, potraviny konzervované, v nálevoch, instantné polievky a omáčky, polotovary, hotové (zmrazené) jedlá, koreniace zmesi so soľou a dochucovadlá (sójové, rybie... omáčky, kečupy), dosolené pochutiny ako oriešky, mandle, olivy, čipsy, ale aj niektoré druhy cereálií, niektoré zeleninové šťavy a kakaový prášok.

Orientačne sa dá konštatovať, že čím väčšou technologickou úpravou prejde pôvodná počiatočná surovina, tým vyšší obsah soli v hotovom výrobku môžeme očakávať. Zároveň môže byť takto "premenená" potravina problematická aj z hľadiska obsahu tukov, jednoduchých cukrov, nežiaducich prídavných látok ("éčok") a podobne.

Soľ a syry - ktorým dať prednosť?

Syry patria k potravinám s vysokým podielom soli pridanej výrobcom. Aj tak ich ale jedzme, pretože sú významným zdrojom bielkovín a vápnika. Vyberajme ale tie s nižším obsahom soli a pokiaľ možno aj tuku. Napovieme vám...

Plesnivé syry (-)

Jedna z najviac nahraditeľných potravín, patriaci k hlavným "podozrivým" pri nevysvetliteľných opuchoch alebo migrénach. O.k., v "modrých" syroch s plesňou na povrchu alebo aj pod ním sú nejaké bielkoviny a vápnik, túto prednosť ale popiera bohatá "nálož" tuku a soli (niva 1,4 g sodíka na 100 g) a obsah energie, ktorý musí vydesiť aj geneticky štíhleho jedinca. Niva, rokfort, camembert, hermelín, brie a spol. vychádzajú v ústrety len nášmu návyku na slanú/ "mastnú" chuť, nie nutričným potrebám organizmu, a tak by sa do jedálneho lístka mali zaraďovať len ako pochutiny - teda v množstve menšom než malom a len sviatočne.

Tvarôžky (-)

Výrobca tradičných olomouckých syrečkov bol nedávno donútený priznať alarmujúci prípad predaja. Zafungovala "protisodíková" osveta alebo skôr nevýrazný marketing? To je otázka... Pravda, v záujme objektivity treba zdôrazniť, že tvarôžky neobsahujú skoro žiadny tuk a spolu s eidamom a tvarohom patria k najlepším zdrojom bielkovín, v tomto bode tromfnú aj rybie mäso.

Balkánsky syr (-)

Málo tuku, ale veľa soli - 1,3 g na 100 g. V lete si ním posolíte zeleninový šalát, ale inak sa syrmi balkánskeho typu šetrite.

Tavené syry (-)

Nebrať. Diskvalifikuje ich nie veľmi dobrá chuť aj obsah taviacich solí so sodíkom a fosfórom. Tieto prvky "vyplavujú" z kostí vápnik a tým prispievajú k vzniku osteoporózy. Sto gramov priemerného taveného syra dodá 0,9 g sodíka, čo je bezmála dvojnásobok dennej dávky na normálne fungovanie organizmu.

Tvrdé a polotvrdé syry (+)

Pri ich úplnom vylúčení z jedálneho lístka býva v slovenskej populácii problém s naplnením dennej dávky vápnika, na jej pokrytie totiž stačí len 150 g ementálu alebo 200 g 30% eidamu. Obsah sodíka v oboch týchto syroch (zhodne asi 1 g na 100 g) síce nie je žiadna hitparáda, ale aj napriek tomu by sme s ním mali v dennom rozvrhu príjmu soli počítať a tvrdé syry rozhodne nezavrhovať.

Tvaroh a syry typu žervé (+)

Výborná voľba za predpokladu kontrolovaného podielu tuku. Pravda, ani nízkotučné varianty nemusia byť ideálne, alebo výrobcovia môžu doháňať chuť chýbajúceho tuku práve soľou. Bez týchto podrazov ale tvaroh so svojimi 0,04 g sodíka v 100 g splní aj prísny limit na označenie "potravina s veľmi nízkym obsahom sodíka". Zároveň predstavuje skvelý zdroj vápnika a bielkovín. Najtvrdším normám pre obsah sodíka vyhovuje aj väčšina krémových syrov, u nich ale pre istotu lepšie sledujte údaj o podiele soli na etikete.

Tip pre zdravie

Kupujte čistý polotučný alebo (občas) tučný tvaroh a pripravujte z neho rôzne varianty nátierok. Riediť ho môžete, ale nemusíte mliekom, na ochutenie použite napríklad drvenú šalotku, cesnak, papriku (mletú aj zeleninovú), jarnú cibuľku, pažítku, pór, bylinky (bazalku, kôpor, petržlen), strúhaný chren, reďkovky, kyslé uhorky alebo aj máličko bieleho korenia, ak ho znesiete. V sladkej verzii sa hodí broskyňa, jahody a bobuľovité ovocie spolu s citrónovou alebo pomarančovou šťavou, medom či mätou. Možností je veľa a obľúbená "budapešťtská" nátierka sa zdá byť vďačná.

Opuchy môže spôsobovať množstvo soli

Opuchy vznikajú v mäkkých tkanivách v dôsledku hromadenia tekutiny v medzibunkových priestoroch. Príčin je veľa. V prípade dolných končatín patrí k najčastejším problémom so žilami alebo s lymfatickým systémom, úrazové a poúrazové stavy, kardiologické problémy, ochorenia obličiek, prípadne zle fungujúca štítna žľaza.

Ťažkosti so žilami

Opuchy vznikajúce ako dôsledok problému so žilovým systémom dolných končatín sú charakteristické tým, že nepostihujú obe dolné končatiny naraz alebo rovnakou mierou. Príčin, ktoré môžu stáť za zhoršením prietoku krvi v žilách dolných končatín, je veľa. Z akútnych príčin môžeme menovať akútne žilovú trombózu, úraz či príliš tesnú sádru, eventuálne inú fixáciu, brániace voľnému prietoku krvi. Z chronických príčin ide najčastejšie o žilovú nedostatočnosť, teda varixy, ľudovo nazývané kŕčové žily, a chronický trombotický uzáver povrchových či hlbokých žíl. Menej častou, ale závažnou príčinou je nádor alebo patologická lymfadenopatia v panvovej alebo slabinové oblasti, ktorá spôsobuje tlak na cievy dolných končatín.

Opuchy, ktoré vznikajú v dôsledku poškodenia alebo zhoršenia krvného zásobenia, sú zvyčajne mäkké, elastické a môžu byť bolestivé na dotyk. Farba kože postihnutej končatiny sa v dôsledku zlého prekrvenia mení. Opuch končatiny pri trombóze je väčšinou jednostranný, na dotyk môže byť bolestivý, samovoľne neustupuje a má tendenciu sa zväčšovať. Často nadväzuje na nedávne poúrazové stavy so znehybnením končatiny alebo sa vyvíja po dlhom cestovaní, keď viazne prietok krvi žilovým systémom.

Lymfatické opuchy

Okrem poruchy žilového systému končatín môžu opuchy končatín súvisieť aj so zlou funkciou lymfatického systému. Pri tomto probléme sa opuch rozvíja od prstov, postupne sa zhoršuje a posúva vyššie po dolnej končatine. Opuch je na dotyk pevný, tuhý až gumovitý a nebolí. Typické pre tento typ opuchu je, že ani pokojný režim nepomáha výrazne k zlepšeniu stavu. Opuchy vzniknuté v dôsledku zlej funkcie lymfatického systému môžu súvisieť s vrodenými vadami alebo poškodením lymfatických ciev pri infekčnom ochorení.

S liečbou môžete začať až po vyšetrení, ktoré jasne určí, či je príčinou opuchu problém žilového alebo lymfatického systému alebo ide o kombináciu oboch.

Problém s chronickými tuhými opuchmi môže súvisieť aj so zle fungujúcou štítnou žľazou. V tomto prípade je potrebné stanoviť hladiny hormónu štítnej žľazy a liečbou sa snažiť dosiahnuť stabilizáciu hormonálnej hladiny.

Soľ má mnohostranné využitie. Ak máte pocit, že doma nebývate sami, môžete vyskúšať do každého rohu vášho bytu alebo miestnosti, kde máte zlé sny, nasypať soľ, aby ste celý priestor vyčistili od zlých vplyvov. Ale ak chcete začať žiť v dvoch, tak sa jednoducho zoznámte, napríklad aj vďaka vedeckému zoznamovaciemu dotazníku.

[ivi]