Komunikujte, načúvajte, rešpektujte, oceňujte a život bude báječný. Tak jednoduché to zase nie je, ale možno sa budete diviť, ako dodržiavanie pár pravidiel dokáže vzťah zlepšiť.
V dokonalom svete by bol partnerský život prechádzkou ružovým sadom: náprotivok by nás vždy dokázal chápať, rešpektovať, nehádali by sme sa. Realita je ale taká, že nás ten druhý občas nechápe, občas nerešpektuje - a občas sa hádame. Je jasné a pochopiteľné, že vo vzťahu musia robiť kompromisy obe strany, vyjednávať, ustupovať. Sú však oblasti, v ktorých je veľmi vhodné mieru ústupkov a kompromisov zvážiť - aj vo vzťahu máte svoje práva!
Slovník cudzích slov definuje "rešpekt" ako vážnosť, úctu a ohľad, v praktickom ponímaní znamená, že nebudeme náprotivok zahlcovať len svojimi potrebami a túžbami, ale zohľadníme aj tie jeho, budeme sa rozhodovať spoločne a zároveň ho nebudeme obmedzovať. Jedným zo základných stavebných kameňov vzťahu je schopnosť adaptovať sa jeden na druhého, s čím ide ruka v ruke rešpekt, teda brania do úvahy rozhodnutia, potreby a názory partnera.
Súčasťou vyššie uvedeného rešpektu je byť vďačný. Napríklad za to, keď sa partnerovi podarilo urobiť niečo pre to, aby ste sa cítili pekne. Úplne obyčajná pochvala "toto sa ti podarilo" má povzbudivý a motivujúci účinok. Ak chcete, aby sa vytúžený jav opakoval, pochvala k tomu zásadne prispeje (mimochodom, milá pochvalná správa alebo odkaz dokážu zázraky). Máte dojem, že nemáte za čo byť vďační? Celkom dobre funguje začať u seba.
Pripravujte partnerovi drobné radosti, ak je váš vzťah zdravý, ľahko ho nimi nakazíte a on "z vďačnosti" začne robiť drobné radosti vám. Je to oveľa zdravší cyklus ako bublanie-hádka-zmierenie, nie?
Zdieľaním však nemyslíme manželské lôžko, ale jeho pravý opak, domáce práce (a nechajte sa prekvapiť, ako tesne nakoniec spoločné upratovanie súvisí s posteľou). Prieskumy ukazujú, že sa v tomto smere za posledných pár rokov úplne premenili tradičné role. Mladé páry sa delia o domáce práce výrazne aktívnejšie než páry stredného veku, ktoré sa však aj tak delia o domáce práce aktívnejšie než tie seniorského veku.
Avšak ani dnešní mladí nemajú domáce práce rozdelené pol na pol, akokoľvek si to niektorí mladí muži aj myslia. Spravodlivejšia deľba domácich povinností vedie celkom jasne k väčšej spokojnosti v partnerskom živote vrátane jeho intímnej oblasti. Ako to? Akokoľvek to znie neuveriteľne, že si domáce práce rozdelíte, máte lepší sex. Spoločná starostlivosť o domácnosť vás donúti pracovať v tíme a pri tímovej práci sa nezaobídete bez jasnej vízii, o ktorej (a pri nej) musíte komunikovať, riešiť a dohovárať sa, vziať za jeden povraz.
Všetky tieto aspekty sú dôležité pre intimitu. Potešenie zo spoločne vykonanej práce znižuje riziko, že vám to doma zovšednie. Ako rovnosti dosiahnuť? Funguje obyčajný papier a ceruzka. Čo je potrebné urobiť, napíšte na papier a rozdeľte si, kto čo. Jedine tak dosiahnete to, že budete pracovať naozaj férovo na pol.
Znie to bláznivo, ale je to tak. Ak vidíte svojho partnera vždy trochu lepšie ako vaši priatelia alebo hyperaktívna matka, je to pre budúcnosť vášho vzťahu a prekonávanie prípadných ťažkostí, ktoré život prináša, výhodou. Avšak neplatí to v prípadoch, keď jeden neustále robí isté kiksy a ten druhý všetky jeho úlety a chyby neviditeľne zametá pod rohožku. Je to najrýchlejšia cesta k tomu, ako stratiť sebaúctu a sám seba a stať sa nespokojným tieňom silnejšieho (pritom chybujúceho) partnera.
Hovorí sa tomu efekt "rohožka". Skôr alebo neskôr si tak totiž začnete pripadať. Drobné prehrešky si pokojne môžete lakovať na ružovo, zásadné problémy ale vyžadujú neodkladné riešenie. Partner má právo vedieť, že vám ublížil, len tak dostane šancu sa ospravedlniť a vy mu môžete dopriať odpustenie. To, že vás zranil, totiž nemáte napísané na čele. Vždy je lepšie, keď vo vzťahu musíte prekonať jednu prekážku, ako keď si z nich vystavíte celú barikádu.
Ťažkým, ale nevyhnutným prvkom zdravých vzťahov sú kompromisy. Neexistuje pár, ktorý sa zhodne úplne úplne vo všetkom, a ak narazíte na ľudí, ktorí to tvrdia, tak buď klamú, sú nositeľmi doposiaľ neznámej psychiatrickej diagnózy, alebo čoskoro vstúpia do dejín a školských učebníc. Právo na kompromis však nemožno zamieňať za právo mať (a presadzovať) svoje potreby a túžby.
Dokázať priznať sebe aj partnerovi, že sa niekde stala chyba, presnejšie že ste urobili chybu, to chce kus odvahy. A "dospeláctvo" - v tom zmysle, že dospelák jednoducho prijme zodpovednosť, povie "toto som zvoral/a, mrzí ma to, skúsim to napraviť" a nebude sa vykrúcať detinským spôsobom a la "ja za to nemôžem" (môžete, aj keď napríklad len čiastočne) alebo predstierať, že sa nič nestalo (stalo). A opäť: máte právo očakávať, že to isté v prípade prúseru urobí aj váš náprotivok.
Tak prostú, pritom zásadnú vec, ako je načúvanie druhému, ako by sa v uponáhľanom svete, plnom informácií a inteligentných technológií, vytrácala. Stačí sa rozhliadnuť napríklad v reštauráciách: ľudia sa predsa stretávajú a trávia spolu čas, aby sa porozprávali, prepojili sa - a pritom prakticky na každom stole vedľa taniera alebo poháre leží mobil, na ktorom môže kedykoľvek cinknúť správa.
A tú náprotivok preruší konverzáciu, aby si prečítal smsku alebo na ňu odpovedal, alebo sa vytratil k inému potrebnému hovoru. Ak máte prejaviť partnerovi rešpekt, snažte sa mu načúvať, venovať mu pozornosť, keď sa s vami chce normálne porozprávať alebo si potrebuje porozprávať. Komunikácia je základom vzťahov medzi ľuďmi, a hoci slovu "načúvanie" dominuje počuť, znamená hlavne porozumieť, chápať, spolupracovať.
Vášeň a dlhodobý vzťah nie je protirečenie. Aby láska nevyprchala, musí sa o ňu starať. Ľahko sa to povie, že... ale oplatí sa pre to niečo robiť, pretože je dokázané, že páry, ktoré si aj po rokoch potvrdzujú lásku slovami "milujem ťa", ju tiež oveľa skôr než tí laxný a rezignovaní cítia. Ak chcete láskyplné slová počuť, hovorte ich, ak sa chcete milovať, hovorte to, a ak sa chcete objímať, objímte. Funguje to!
Poskytnúť partnerovi čas a priestor je vlastne tiež vyjadrením rešpektu - rešpektu k jeho integrite. Dajte mu možnosť byť sám sebou, venovať sa svojim záujmom, koníčkom, nevnucujte sa do jeho aktivít, ak o to nestojí, a doprajte mu nezávislosť a možnosť voľne dýchať aj mimo vzťah. Neplatí, že keď chce byť partner niekedy bez vás, nemá vás rád a nechce s vami byť, najskôr si proste normálne potrebuje dobiť baterky inde a trochu si oddýchnuť, vzťahy sú náročné. Právo na "vlastný" život sa partnerským zväzkom neruší.
Keď sa vám doma niečo nepáči, vyzlostite sa, rozčúliť sa je zdravé. Psychológovia zistili, že tiché a dlhé reptanie zlosť len zvyšuje. Naopak pri poriadnom desaťminútovom nadávania sa ho ľahko a rýchlo zbavíte.
Snažíte sa byť vždy a stále za všetkých okolností v pohode, v pokoji a ku každému priateľskí? Máte predstavu, že by ste takí mali byť a čokoľvek iné je neprijateľné? Nie ste sami. Väčšinou takéto správanie automaticky očakávame od seba aj od ostatných, pritom ale v skutočnosti nikomu nerobí dobre. Vlastne je to presne naopak. Ak sa vaša zlosť, horkosť a bezmocnosť hromadia za vynúteným úsmevom, raz potlačované emócie vyjdú najavo a nakoniec vás pomelú.
Je lepšie emócie nepotlačovať, priznať si ich a prijať. Ste nahnevaní? Niečo vás nahnevalo? Je čas si poriadne zanadávať. Vykričať zo seba všetko, čo vás trápi. Uvidíte sami, ako je to oslobodzujúce a ako veľmi sa vám uľaví. Nájdite si niekde pokojný kútik, kde vaše nadávky nikto nebude počuť.
Tiež slávny indický duchovný vodca a zástanca nenásilia Mahátma Gándhí veril, že na nadávaní nie je nič zlé. Zlosť je pre ľudí ako benzín - poháňa nás, aby sme sa dostali ďalej, na oveľa lepšie miesto. Takže keď ste nahnevaní, mali by ste tomuto pocitu dať priestor, namiesto toho, aby ste ho popierali. Poriadne si zanadávejte a potom použite vzniknutú energiu, aby ste situáciu vyriešili.
Možno vás tiež prekvapí, že zlosť môže viesť aj k radosti: britskí vedci totiž zistili, že nadávanie uvoľňuje hormóny šťastia, ktoré zmierňujú bolesť, napätie a stres. Krátke zanadávanie tak zabráni tomu, aby vás zlosť zničila, a z celej situácie vyjdete oveľa silnejší a odolnejší. Negatívne emócie tak pretvoríte v hnací pohon. Potvrdzujú to aj americkí psychológovia. Účastníci ich pokusu mali za úlohu ponoriť ruky do ľadovej vody a mohli pritom nadávať podľa chuti.
Ľudia, ktorí počas tohto experimentu nadávali bez zábran, vydržali vo vode priemerne o 40% dlhšie než tí, ktorí svoje emócie držali pekne na uzde. Pri ďalšom pokuse si mali účastníci udržať rovnaké tempo pri jazde na rotopede a pri zvyšovaní záťaže.
A ak ste sa rozišli alebo sa niekto rozišiel s vami, nesmúťte. Lepšie skôr ako neskôr. Na nič nečakajte a zoznámte sa, pomôcť vám môže aj vedecký dotazník, ktorý vám pomôže vybrať vášho ideálneho partnera.
[ivi]