Domov

Zoznamovací dotazník

Fotozoznamka

Lifestyle magazín

Registrovať teraz

Všetky články Všetko o zoznamovaní Zdravie a krása Voľný čas Recenzie

Povedz R, ale poriadne!

14.november 2018
Povedz R, ale poriadne!

Logopédi sa dnes naozaj nenudia. Ako na bežiacom páse medzi deťmi pribúdajú tie, ktoré ráčkujú, aj malých breptalov a aj tých ktorí šušlú. Rečové vady sa pomaly stávajú štandartom, a tak sa čím ďalej viac rodičov so svojími potomkami musí vrhnúť na nácvik správneho rozprávania.

S nástupom do prvej triedy si možno mnohí rodičia vypočuli prednášku pani učiteľky na tému dôležitosti správnej výslovnosti. Ani vás možno neminula, a to trebárs viackrát, aj keď logopedickú poradňu ste vyhľadávať nemuseli. Viacmenej zakaždým vám mohlo pripadať, že pani učiteľky musia preháňať a že stav reči slovenských prváčikov nemôže byť tak žalostný. Po pár besiedkach a školských akademiách ste im možno museli dať za pravdu.

Dieťa, ktoré neráčkuje a nešlape si na jazyk, sa stáva takmer prírodným úkazom. Dokladajú to takisto údaje mapujúce rečové zručnosti predškolákov. Už každé piaté dieťa má problém s výslovnosťou a mnohé s nimi nastupujú takisto do školy. Logopedické nedostatky neznamenajú automatickú stopku nástupu do prvej triedy. Pokiaľ sa rodičia, či už v škole, pri zápise alebo na začiatku školskej dochádzky, dozvedia, že by sa mali na túto zručnosť svojho dieťaťa viac zamerať, nemali by doporučenie brať na ľahkú váhu.

Čím skôr začnú, tým väčšia je šanca, že raz ich dieťa strčí do kapsy každého spíkra.

Predchádzať je lepšie než riešiť

Medzi najčastejšie roblémy s výslovnosťou patrí dyslália. Trápi až 60 % predškolákov a hlavne ich rodičov a učiteľov. Je pre nich typické vynechávanie problematickej hlásky alebo jej nahrádzanie ľahšie vysloviteľnou. Väčšinou u detí na indexe býva "R", takže na mieto električky jazdí "elektlička" a prosím v podaní takého drobčeka znie ako "posím" či "pLosím". Čo býva roztomilé pri dvojročnom dieťati, nepatrí do slovníka školáka.

Hoci by medzi štvrtým a siedmym rokom tento nedostatok mal postupne odznieť, nečakajte s riešením až na siedme narodeniny. Prakticky od narodenia by dieťa malo dostávať dostatok podnetov k rozvoju reči. Odpovedajte na všetky jeho zvedavé dotazy. Predovšetkým okolo tretieho roka, kedy prichádza obdobie otázok začínajucích "Prečo...", to možno bude úmorné, ale potrebné. Dieťa tak získavá nové znalosti, rozširuje si slovnú zásobu a zlepšuje vyjadrovacie schopnosti. A preto mu trpezlivo odpovedajte, aj keby sa vás po tisíci krát pýtalo, či kládlo iný dotaz z kategórie "dospelí nechápu, dieťa túži vedieť".

Pritom aj vy dbajte na správnu artikuláciu. Dieťa od vás odkukáva všetko, hlasový prejav nevynímajúc.

Trúbiť na poplach?

Dôvodom, prečo sa problémom s rečou začať venovať v čas je ten, že v prvej triede dieťaťu pribudne rada povinnosti a na precvičovanie problematickej hlásky nebude čas. Zlá výslovnosť sa môže prejaviť na školskom prospechu dieťaťa. Ťažko rozlišuje hlásky a máva problémy s písaním, keď niečo iné mu vychádza z úst a niečo iné má napísať.

Jak je na tom vaše dítě s řečí?

Jeho negatívny vplyv možno pozorovať aj na vývoji jeho osobnosti a zdravom sebavedomí. Čo si budeme nahovárať, deti dokážu byť až kruto úprimné a akúkoľvek odchylku od normálu dotyčnému riadne osladí. Všeobecne logopédi radia, aby ich rodičia navštívili, pokiaľ je reč ich dieťaťa výrazne odlišná od prejavu jeho rovesníka. Zároveň ale pripomínajú, že stav reči je treba posudzovať individuálne a neopravovať dieťa za chybu, na ňu má vo svojom veku nárok, trebárs štvorročný špunti nemusia zvládať sykavky ani obťiažné R, ktoré môže samovoľne "naskočiť" až medzi 5. a 6. rokom.

Odbornú pomoc možno vyhľadať už s trojročným dieťaťom, ak takmer nehovorí, používa len pár slov a nie je schopné ich spojiť do vety.

So štvorročným premýšľajte o logopedickej konzultácii, ak je jeho reč obsahovo chudá, nevyslovuje rad hlások, ktoré by už mal ovládať, alebo ich tvorí deformovane. Päťročné deti patria do starostlivosti logopéda, keď nevyslovujú správne hlásky, vynechávajú ich či nahrádzajú jednoduchšími.

Nie je to zázračná tabletka

Bohužiaľ sa často stáva, že keď sa rodičia, či už zo svojej vôle, či na doporučenie pedagóga či pediatra, rozhodnú logopédiu navštíviť, čakajú, že tam za nich odborník všetko vyrieši. Lenže realita ich nadšenie často schladí na bod mrazu a mnohých dokonca odradí. Úprava zlej výslovnosti rozhodne nepatrí medzi javy "nemožné na počkanie, zázraky do troch dní". Každodenný tréning vyžaduje úsilie nielen od malého dieťaťa, ale predovšetkým od jeho rodičov, na ich bedrá spadá dohľad nad cvičením.

Neočákavajte, že dieťa si v poradni raz za mesiac vyskúša nápravné cvičenia, medzitým bude mlčať pri televízií či tablete a pusinka sa mu sama rozhovorí. Logopédia nie je kúzelny prášok, po ktorého aplikácií sa z drnčivého "R" stane znelá hláska. Odstránenie nedostatku vyžaduje mesiace aj roky systematickej práce, než sa hovoridlá rozhýbu a zvyknú si na správne postavenie. A to pre deti nie je zrovna lákava predstava.

Skúste preto trénovať kratšiu dobu, ale kľudne niekoľkokrát počas dňa. Dieťa by nemalo pri nácviku vidieť vašu tvár, aby mohlo techniku odpozorovať. Takisto motivácia v podobe cieľovej odmeny je v tomto prípade povoleným dopingom. Chváľte dieťa za každý pokrok a vyvarujte sa nútenia. Záleží na prístupe jak dospelého tak, dieťaťa, či bude snaha korunovaná úspechom.

Ako rozširovať slovnú zásobu

Hovor, hovor, zaujímaš ma

  • Spievajte si pesničky, hovorte príbehy, učte sa básničky.
  • Obmedzte sledovanie televízie, ak je pri nej dieťa len pasívny pozorovateľ.
  • Nechajte potomka popisovať obrázky a veci. Stačí k tomu obrázková knižka. Raz bude hľadať dieťa podľa vášho popisu, potom zase vy podľa jeho inštrukcií.

Cvičte, mluvte, trénujte

  • Komentujte čo najpresnejšie každú činnosť a od detí vyžadujte presne pomenovanie vecí a aktivít.
  • Vyžadujte od ratolesti, aby sa vyjadrovali v celých vetách.
  • Hovorte kľudne, v pomalom tempe a dobre vyslovujte. Ste pre potomka v hovorení vzorom.
  • Pri hre či pri plnení úloh nechajte deti popisovať čo, kde, ako a prečo práve robia.
  • Po skončení filmu či dočítaní rozprávky sa o tom spoločne porozprávajte.
  • Aj počítačové hry môžete využiť k nácviku reči. Nájdite si čas a nechajte si od malého hráča vysvetliť, čo je ich princípom.

Ideálne je, keď si dieťa všetky hlásky osvojí pred nástupom do prvej triedy. Čím ďalej rodičia nápravu odkladajú, tým viac riskujú, že si zafixuje zlé návyky a tie tak pôjde ťažko odstrániť. Zlá výslovnosť môže sťažiť písanie a rozlišovanie hlások. Nehovoriac o tom, že dieťa s rečovou vadou si môže vypočuť narážky od spolužiakov. Ak neexistuje fyziologická príčina, každý môže artikuláciu rozvíjať. Stačí navštíviť odborníka a precvičovať.

Logopédi sa nevenujú len výslovnosti. Rozvíja slovnú zásobu, jazykový cit, jemnú motoriku, sluchové rozlišovanie. Dokáže posúdiť, či je dieťa schopné sa primerané sústrediť a či je zrelé k nástupu do školy.

Knižní pomocníci

Když roboti brebentí (Keď roboti tárajú)

Kolektív autorov

Zábavným pomocníkom pri nácviku správneho rozprávania môže byť aj interaktívna kniha.

Knihou deti sprevádzajú dve postavičky, robot Robi a robotka Otka, ktoré im s hovorením pomáhajú. Spolu s nimi sa deti pokúšajú správne vyslovovať hlásky D, T, N, L, R. Kniha obsahuje hravé úlohy podnecujúce k hovoreniu, a tým aj k precvičovaniu problematických javov. Nechýbajú ani básničky, pesničky a napínavé komiksy. Súčasťou knihy sú aj kúzelné samolepky, s nimi si deti môžu svoju výslovnosť nahrať a vypočuť. Kniha obsahuje cez 1500 zvukov a textov.

Logopedické rozprávky

Jana Havlíčková, Ilona Eichlerová

Autorky vytvorili deťom blízke rozprávkové príbehy, a to na najčastejšie precvičované skupiny hlások. Kniha je pomocníkom pri precvičovaní správnej výslovnosti. Počas logopedického nácviku sa postupuje od slabík, slov, cez riekanky až k rozprávaniu. Ak dieťa zvláda hlásku v riekanke, je potrebné ju upevniť v dlhšom celku. Najvhodnejším textom pre deti tohoto veku sú rozprávky. Rozprávaním nad rozprávkou, resp. rozprávanie rozprávky podľa návodného obrázku deti nenásilne slová precvičia a častým rozprávaním  zafixujú v reči.
Kniha je určená deťom predškolského a mladšieho školského veku (5-8 rokov), ktoré si osvojujú správnu výslovnosť. Môžu ju využiť logopédi, rodičia aj učiteľky materských škôl.
Mgr. Ilona Eichlerová a Mgr. Jana Havlíčková sú klinické logopédky, autorky knihy Ja mám v krabici cukor a krupicu (Portál, 2009) a Veľkého logopédického pexesa 1-3 (Portál, 2011).

Pokiaľ potrebujete pomoc, vyhľadajte odborníka, nájdete ho v každom kraji, ako v Bratislavskom, Košickom, tak aj v Žilinskom.

Zdroj: https://www.databazeknih.cz

[ivi]

Zdieľajte tento článok na: