Atopický ekzém je v dnešnej dobe už považovaný za civilizačnú chorobu. Veľkým problémom tohto nepríjemného kožného ochorenia je fakt, že nie je známa jediná príčina, ktorá by platila pre všetkých chorých. Týchto príčin je bohužiaľ hneď celý rad. My sa však zameriame na tie najčastejšie a poradíme vám, aké režimové opatrenia dodržiavať, aby ste stav svojej atopickej pokožky zlepšili.
Atopický ekzém sa radí medzi chronické kožné ochorenia a podľa odhadu lekárov ním trpí nielen každé piate dieťa, ale aj 2-5 percent dospelej populácie bez rozdielu pohlavia. Je pre neho typické striedanie obdobia pokoja a vzplanutia so silným výskytom ekzému, ale vo výnimočných prípadoch je pokožka postihnutá kontinuálne. Atopia ako taká je zápalovým ochorením, ktoré má vo väčšine prípadov alergický pôvod.
Pri atopickej dermatitíde dochádza k zníženiu odolnosti ochrannej kožnej bariéry. V tejto bariére je potom nedostatok lipidov, čo vedie k nižšej hydratácii, a teda k vysušeniu pokožky. Typické sú šupinaté ložiská, ktoré sú nielen začervenané, ale tiež často až veľmi silne svrbia a nútia človeka k škrabaniu. Vyskytujú sa hlavne v ohybových miestach končatín, ako sú lakťové či podkolenia jamky či krk, a po čase môžu začať nielen mokvať, ale aj sa nepríjemne odlupovať.
Atopický ekzém sa často objavuje u detí okolo tretieho až štvrtého mesiaca. Najčastejšie trápi pokožku na čele, tvárach či brade, ale postupne sa môže začať šíriť aj na iné partie tela. Spočiatku je pokožka začervenaná a neskôr sa na nej objavia šupinky či pľuzgieriky, ktoré môžu následne začať mokvať. Vzhľadom na to, že tieto drobné pľuzgieriky svrbia, bývajú deti nepokojné a môžu často plakať. Mamičky, ktorých malé poklady atopiou trpia, ale môžeme upokojiť – u veľkej časti detí sa stav pokožky razantne zmení najneskôr pred oslavou prvých narodenín.
Zatiaľ čo u dojčiat sa ekzém vyskytuje takmer výhradne na tvári, u väčších detí sa často šíri do oblasti lakťových a kolenných jamiek, zápästia či krku. Pokožka je nielen začervenaná, ale tiež výrazne svrbí a môže dieťatko trápiť až do dovŕšenia siedmeho roku. Vysoké percento detí sa potom dočká úplného zahojenia, ale aj tak sa ekzém často vráti v puberte, kedy k nemu prispievajú okrem iného aj búrlivé hormonálne zmeny.
Nie je žiadnou výnimkou, že sa ekzém objaví až v dospelosti, a to približne u 10 percent všetkých pacientov. Väčšinou prichádzajú bez najmenšieho varovania a "zdobia" oblasti, ako sú čelo, brada, líca či kĺbové jamky. Pokožka je pri ňom celkovo hrubá a zdrsnená, úporne svrbí a častokrát môže aj začať praskať.
To sa potom negatívne prejavuje aj na psychickom stave chorých, ktorí často bohužiaľ tiež trpia poruchami spánku.
Na rozvoji atopického ekzému sa z veľkej časti podieľa práve genetika. Akonáhle má čo i len jeden rodič sklony k atópii, je tu pomerne vysoké riziko, že ekzém potrápi aj jeho deti. Nemalú úlohu tu zohráva aj dlhodobý psychický stres, rovnako ako suchý vzduch v domácnosti. V týchto prípadoch sa ku kožným prejavom často pridávajú aj iné reakcie, napríklad senná nádcha či astma.
Veľmi častou príčinou atopického ekzému sú (nielen) potravinové alergie. Dochádza pri nich totiž k oslabeniu imunitného systému, čo sa môže prejaviť aj na stave pokožky. U malých detí je najčastejšie problematické kravské mlieko, ale výnimkou nie sú ani pšeničná múka, vajcia alebo sója. Väčšie deti potom môžu atopiou trpieť v súvislosti s alergiou na orechy, semienka či ryby aj na niektoré druhy ovocia a zeleniny (napr. citrusy).
Ak zavítate s ekzémom k svojmu kožnému lekárovi, pravdepodobne odídete z ordinácie s predpisom na lokálne kortikosteroidy, ktoré sa nasadzujú v akútnej fáze ochorenia. Môžu mať napríklad formu mastí a užívajú sa iba krátkodobo, pokiaľ sa kritický stav pokožky nezlepší. Potom sa postupne vysádzajú a nahrádzajú inými liekmi, medzi ktoré patria inhibítory kalcineurínu. Tie znižujú zápalové prejavy, zmierňujú svrbenie a sú vhodné aj na tenkú, citlivú pokožku.
Najmä v prípadoch, keď sa u pacientov objavujú rozvinuté prejavy atopického ekzému, prichádzajú na rad antibiotiká. Najčastejšie sa využívajú penicilinázo-rezistentné penicilíny, ktoré majú za úlohu potlačiť rozvoj infekcie a zápalu. U osôb alergických na penicilín sa potom používajú skôr cefalosporíny. Tieto liečivá majú najčastejšie podobu masti, ale v ťažkých prípadoch lekári často volia aj tablety.
Forma liečby, pri ktorej sa využíva účinok ultrafialového žiarenia, sa označuje ako fototerapia. Je vhodná nielen u miernych, ale aj závažnejších foriem ekzému a prebieha v špeciálnej komore obsahujúcej svetelné zdroje. Tie vyžarujú UVA aj UVB žiarenie, pričom sú oči chránené pomocou špeciálnych okuliarov. Po skončení svetelnej terapie dochádza k obnove narušenej pokožky a následne pacient dochádza raz až dvakrát ročne na pravidelné kontroly.
Hoci UV žiarenie používané pri fototerapii väčšinou neprináša výrazné vedľajšie účinky, u niektorých osôb môže dôjsť napríklad k poškodeniu pokožky, podobnému spáleniu od slniečka.
Pretože je atopická pokožka veľmi citlivá, vyžaduje si naozaj jemnú starostlivosť. Radšej sa úplne vyhnite obyčajnému mydlu, ktoré vašu pokožku zbytočne vysušuje, a môže ju tak ešte viac podráždiť. Pokiaľ je to aspoň trochu možné, vyberte si miesto kúpeľa iba rýchle sprchovanie a nepoužívajte vodu teplejšiu ako 33 stupňov. Vyššia teplota totiž môže zvýšiť riziko svrbenia. A čo najlepšie použiť namiesto mydla? Určite nepochybíte, keď siahnete po špeciálnych sprchových géloch, ktoré sú určené na atopickú pokožku, upokojujú ju a súčasne podporujú jej hydratáciu. Akonáhle vyleziete z vane, pokožku rozhodne nedrhnite uterákom, ale iba ju veľmi jemne osušte.
Ak si nedokážete aspoň čas od času odoprieť horúci kúpeľ, pridajte do nej ošetrujúci olej. Z tých prírodných je vhodný hlavne mandľový alebo sójový, pretože na pokožke vytvára jemný ochranný film. Bráni tak odparovaniu vody, zlepšuje hydratáciu pokožky a zanecháva ju krásne jemnú. Najlepšie je na pultoch drogérií a lekární hľadať oleje, ktoré sú takzvane hydrofilné, a teda špeciálne určené na kontakt s vodou.
Vhodná je dermokozmetika (masti, krémy) špeciálne určená na atopický ekzém, ktorá pokožku zmäkčuje a udržuje ju hydratovanú. Používajte ju minimálne dvakrát denne a hľadajte najlepšie takú, ktorá obsahuje ureu alebo močovinu. Práve tá má totiž výborné upokojujúce účinky, zmierňuje svrbenie a pomáha pokožku hydratovať. Veľmi dobré výsledky potom má aj ichtamol, ktorý podporuje regeneráciu kožných buniek a pomáha predchádzať opätovnému vzplanutiu ekzému.
Veľa pracích prostriedkov a aviváží obsahuje rôzne látky vrátane parfumácie, ktoré môžu pokožku zbytočne dráždiť. Aviváže je lepšie pokiaľ možno úplne vynechať a bežné prášky z drogérie nahradiť ich ekologickými variantmi. Prací prášok či gél si pritom môžete veľmi ľahko vyrobiť aj sami doma. Na pol kila prášku je treba 400 gramov pracej sódy a 100g nastrúhaného mydla na pranie.
Keď už sme pri tom praní, poďme si rovno povedať, aké oblečenie je pre ekzematikov vhodné. Pretože pokožka často svrbí, je určite dobré vyhnúť sa hryzavým umelým materiálom, ako je polyester či akryl, a veľmi príjemná vám ale asi nebude ani vlna. Vhodná je naopak stopercentná bavlna. Za vyskúšanie potom určite stojí aj bambusové vlákno, ľan, prírodný hodváb alebo mäkučká merino vlna.
So stavom pokožky veľmi úzko súvisí celkový stav organizmu. Chybu teda rozhodne neurobíte, pokiaľ pri výskyte atopie upravíte svoj jedálniček. V akútnej fáze sa veľmi dobre osvedčila takzvaná histamínová diéta. Funguje na tom princípe, že vyradíte potraviny s obsahom histamínu, ktorý patrí medzi látky spôsobujúce svrbenie pokožky. A o aké potraviny sa konkrétne jedná? Predovšetkým o tie údené, zrejúce či fermentované, ale histamín tiež obsahujú aj ryby a kuracie mäso. Problematické môžu byť navyše aj potraviny, ktoré síce histamín priamo neobsahujú, ale spôsobujú v tele jeho uvoľňovanie. Okrem citrusov, paradajok, jahôd, kakaa či vlašských orechov to môžu byť aj aditíva ako glutamáty alebo siričitany.
Čím svojej pokožke naopak urobíte dobre, je protizápalová strava, ktorá posilňuje činnosť imunitného systému. Na vašom tanieri by sa teda malo objavovať čo najmenej priemyselne spracovaných potravín, jednoduchých cukrov a transmastných kyselín. Chýbať by naopak nemali potraviny bohaté na vlákninu (hlavne čerstvá zelenina) či kyslomliečne výrobky ako jogurt a podobne. Nemenej dôležitý je aj pitný režim, pretože práve dostatok tekutín podporuje detoxikáciu, teda vyplavovanie škodlivých látok z tela.
Veľmi užitočnými doplnkami stravy pri výskyte atopického ekzému sú také, ktoré obsahujú vysoký podiel omega-3 mastných kyselín. Je teda vhodné pravidelne konzumovať rybí tuk, ktorý pomáha blokovať zápalové reakcie v tele. Z rastlinných zdrojov je potom možné siahnuť po pupalkovom oleji, ktorý je ideálny kombinovať so zinkom. Zmierňuje tak nielen kožné prejavy atopie, ale zároveň posilňuje správnu činnosť imunitného systému.
Vitamín E alebo tokoferol patrí do rady vitamínov rozpustných v tukoch. Vyniká nielen svojimi antioxidačnými účinkami, ale súčasne pomáha zvláčňovať pokožku a zmierňovať svrbenie aj ďalšie prejavy zápalu. Nájdete ho predovšetkým v potravinách bohatých na tuk, takže rozhodne neoľutujete, ak do svojho jedálnička zaradíte mandle, lieskové orechy, slnečnicové semienka či pšeničné klíčky.
Všimli ste si pri sebe niektoré príznaky, ktoré by sa často opakovali? V Slovenskej republike existuje množstvo odborníkov, preto navštívte toho svojho pre konzultáciu.
[ivi]