Polichotí zdraviu, pohladí chute

Nemajú spolu na prvý pohľad nič spoločné, ale na ten druhý odhalíte ich výbornú chuť a tiež ich zdraviu prospešné účinky.

Červená repa: elixír zdravia

V slovenskej kuchyni sa nevyskytuje zrovna často. Možno za to môžu aj spomienky na nevábnu chuť zo školských jedální. A pritom je červená repa pri správnej úprave veľmi dobrá a predovšetkým zdravá zelenina. Poznali ju už starí Rimania. Tí ale na rozdiel od nás konzumovali hlavne jej listy, zatiaľ čo koreň používali na zdravotné účely. Červená repa je totiž doslova nabitá vitamínmi a minerálmi, okrem antioxidantov, teda vitamínov C a E, je plná železa, kremíka a draslíka. Spomaľuje starnutie, naša pokožka vďaka nej vyzerá mladšie a nechty aj vlasy sú pevnejšie a lesklejšie.

Navyše vďaka nej lepšie vidíme a náš nervový systém je v lepšej kondícii. Táto koreňová zelenina je vhodná takmer pre každého. Výnimkou sú diabetici, pretože repa obsahuje veľké množstvo cukru. Opatrní by mali byť aj ľudia, ktorí trpia močovými kameňmi, táto zelenina je totiž plná kyseliny šťaveľovej, a tá močové cesty dráždi. Ostatní by ale s jej konzumáciou vôbec nemali otáľať. Pozitívnych vlastností, ktoré tento elixír zdravia má, je totiž viac než dosť.

Pre krásu aj očistu

Medzi hlavné účinky červenej repy patrí podpora imunitného systému. Regeneruje naše telo aj dušu, podporuje rast tkanív a má dobrý vplyv na kardiovaskulárny systém. Je tiež dobrým čističom organizmu. Za všetky diéty a výživové štýly, ktoré nás v poslednej dobe zaplavujú, spomeňme napríklad diskutovaný očistný systém slovenskej autorky Antónie Mačingovej. Tá vo svojom štvortýždňovom programe zaraďuje červenú repu do jedálnička takmer každý deň. Repa má totiž dobrý vplyv na tvorbu tráviacich štiav, podporuje činnosť pečene a žlčníka.

Navyše obsahuje veľké množstvo vlákniny, čím uľahčuje vylučovanie a eliminuje nestrávené jedovaté látky v črevách. Ďalšou cennou látkou, ktorú táto zelenina obsahuje, je kyselina listová, vhodná najmä pre tehotné ženy.

Najlepšia je surová

Červená repa sa stala aj predmetom skúmania mnohých vedcov. Tí ju pre jej obsah antokyanov a schopnosť ničiť voľné radikály odporúčajú napríklad ako prevenciu proti rakovine. Rovnako tak je vhodná aj pre všetky osoby v rekonvalescencii, nielen po chemoterapii, ale aj po kliešťovej encefalitíde alebo borelióze. V kuchyni môžeme červenú repu využívať mnohými spôsobmi. Či už začneme z gruntu, teda od polievok (za všetky menujme typický boršč) a šalátov, alebo ju využijeme ako netradičnú alternatívu k mäsovým pokrmom.

Je to zelenina, ktorá sa dá variť, smažiť aj piecť. Z červenej repy sa dajú dokonca vykúzliť aj torty, buchty alebo limonády. Najviac zdraviu prospešných látok si však uchováva v surovom stave. Výborne si rozumie aj s odšťavovačom. Bordovú šťavu môžeme konzumovať buď samotnú, alebo v kombinácii s ďalšími druhmi ovocia a zeleniny, napríklad s mrkvou alebo jablkami. Pravidelná konzumácia takéhoto kokteilu vás zaručene postaví na nohy.

Výhody červenej repy

• podporuje činnosť žalúdka a žlčníka
• odstraňuje z tela jedovaté látky
• zosilňuje steny ciev
• lepšuje využitie bielkovín
• navodzuje duševnú pohodu
• spevňuje pokožku
• napomáha pri alergiách
• aktivuje tvorbu červených krviniek
• má kladný vplyv na reumu
• je cenným pomocníkom v boji proti mykózam

Liečivé rýdziky

Po hribovitých hubách a holubinkách patria rýdziky k najznámejším druhom húb. Zbierať sa dajú po celú hubársku sezónu, predovšetkým od júla do konca októbra, niekedy dokonca aj počas novembra. Výhodou je, že sa dajú pomerne ľahko rozoznať podľa prítomnosti mlieka, ktoré vyteká z poranených častí mäsitých plodníc. S výnimkou mierne chutného jedovatého rýdzika hnedého sú všetky nejedlé či jedovaté druhy rýdzikov buď nahorklé, horké, pálčivé alebo horkasto pálčivé, takže vás na ne rýchlo prejde chuť, hoci napríklad vo Fínsku, v bývalom ZSSR alebo Estónsku sa zbierajú, nakladajú do soli alebo sa upravujú mliečnym kvasením.

Naproti tomu v Taliansku sa používa pre kuchynskú spotrebu len niekoľko druhov rýdzikov, napríklad smrekový, borovicový, krvomliečný alebo lososový. Hoci niektorí mykológovia, dokonca aj v televíznych reláciách, odporúčajú zbierať napríklad rýdzik šeredný, nemusíte sa ich radami nutne riadiť, pretože práve tento druh obsahuje látky s výraznými mutagénnymi účinkami. Pri kuchynskom spracovaní majú rýdziky oproti hríbovitým hubám prednosť v tom, že sa tepelnou úpravou nerozpadajú a sú tvrdšie na skus.

Výnimočná chuť týchto húb vynikne, ak sa pripravujú krátko a sprudka, ako minútka. Najviac vynikajú rýdzik borovicový, smrekový a obľúbený rýdzik syrovinka. Mnohé druhy rýdzikov pritom vykazujú pozoruhodné liečivé vlastnosti. Pozrime sa na niektoré z nich.

Protirakovinové a imunomodulačné účinky

V roku 1974 bolo preukázané, že horúce vodné výluhy z rýdzika korenistého potláčajú u myší sa sedemdesiatpercentný účinnosťou rast Ehrlichova karcinómu. V Japonsku a v tradičnej čínskej medicíne je už dlhú dobu používaný jedlý ryzec Lactarius hatsudake ako prostriedok s protirakovinovými vlastnosťami, za ktoré sú pravdepodobne zodpovedné v hube obsiahnuté polysacharidy. Výťažky z plodníc rýdziky syrovinky potláčajú rast niektorých typov rakovinových línií.

Štúdie ukázali, že prírodné látky z rýdzika plstnatého vykazujú výrazné antitumorové účinky a že glukány a seskviterpenoidy velleral a isovelleral, ktoré sú prítomné v tejto hube, potláčajú rast niektorých línií rakovinových buniek, podobne ako nejedlý rýdzik ryšavý. Zo sušených plodníc rýdzika žltého bol izolovaný lektín, veľmi zaujímavá látka, ktorá výrazne tlmí delenie buniek pečeňové a leukemické rakovinovej línie, a tiež pomerne vzácne flaviduloly, ktoré potláčajú množenie lymfocytov pri imunitnej reakcii.

Ide o látky, ktoré sa využívajú pri potlačovaní nežiadúcich imunitných odpovedí organizmu po transplantáciách alebo pri liečbe niektorých autoimunitných ochorení.

Antioxidačné účinky

Za významné antioxidačné účinky methanolových výťažkov z rýdzika smrekového a rýdzika borovicového sú zodpovedné najmä flavonoidy a rôzne fenolové látky obsiahnuté v týchto hubách. Aj v prípade rýdzika lososového bola v štúdiách dokázaná presvedčivá súvislosť medzi obsahom fenolických látok a flavonoidov a jeho antioxidačnými účinkami. Významné antioxidačné účinky fenolových kyselín, flavonoidov a terpenových kyselín voči pôsobeniu voľných radikálov boli preukázané okrem iných u rýdzika krvomliečného, dubového, syrovinky a rýdzika korenistého.

Za antioxidačné účinky rýdzika pečeňového sú zodpovedné tokoferoly, kyselina askorbová a rôzne fenolové látky. Veľmi zaujímavý je rýdzik gáfrový, ktorý pri zasychaní vonia po korení Maggi, u ktorého sú antioxidačné vlastnosti podmienené prítomnosťou špecifických druhov polysacharidov. Rýdzik plstnatý a jedinečný rýdziky Bertillonové obsahujú navyše aj podporné skupiny fenolových látok.

Plody raja: paradajky

Na slovenskom trhu sú k dostaniu paradajky najrôznejších typov, tvarov, farieb, konzistencii aj chutí. Niektorým to lepšie pristane v šalátoch, iné sa hodia skôr na prípravu omáčok. Pre začiatok je preto dobré naučiť sa ich pri nákupe rozlišovať.

Slovenské paradajky

Paradajky z tuzemských záhonov a skleníkov bývajú sladšie ako paradajky zo Stredozemia a najlepšie sú do šalátov.

Paradajky z južných krajín

Sú naopak o poznanie masitejšie. Bývajú väčšinou oválne a oproti okrúhlym odrodám majú - v čerešňovej aj bežne veľké variante - viac dužiny a menej tekutiny so semienkami. Výborné sú varené v polievkach, omáčkach, ale aj napríklad v sendvičoch.

Coeur de Boeuf

Čiže hovädzie srdce je efektná odroda s naozaj veľkými zvrásnenými plodmi a radia sa medzi takzvané steakové paradajky - najviac vyniknú ako ozdoba k minútkam. Môžete ich ale s úspechom použiť všade tam, kam by ste dali iné mäsité paradajky.

Paradajky kumato

Objavujú sa na trhu v poslednej dobe. Táto hnedá až čierna odroda paradajok je vyšľachtená bez genetických manipulácií z druhu pochádzajúceho z Galapág. Má povesť účinného afrodiziaka, ale hlavne obsahuje zvýšený podiel lykopénu a vitamínu C. Ideálne zrelé majú tmavo hnedú farbu a sú skvelé do šalátov či sendvičov. Prezretá, sýto červená sa hodí na varenie.

Čerešňové paradajky

Červené aj žlté, môžete napichať na jednohubky, dať do šalátu alebo na špízy. V talianskej kuchyni sú stále obľúbenejšie v krátko pripravovaných omáčkach na cestoviny. Dávajú sa do nich len rozdelené na polovicu, aj so šupkou.

Hneď niekoľko odrôd paradajok je chránené ochrannou známkou pôvodu. Najznámejšie sú sicílske paradajky Pachino a potom paradajky Piennolo, ktoré rastú priamo na svahoch Vezuvu. Ak budete mať možnosť ochutnať, rozhodne neváhajte.

Zdravá mágia

Taliansky názov pomodoro znamená zlaté jablko, aj u nás, v slovenčine, v nemčine, maďarčine alebo srbčine názov odkazuje na jablko z raja. Latinský názov zase znamená vlčiu rastlinu čiže ľuľkovec zlomocný, z ktorého sa varil elixír meniaci človeka vo vlkolaka.

Hoci botanicky patrí paradajka medzi ovocie, pre spôsob použitia sa radí medzi zeleninu. A je úžasne zdravá. Obsahuje vitamín C, B a betakarotén, minerály chróm a draslík. Na paradajkách je ale asi najzdravší lykopén. Ten je zvláštny tým, že sa - na rozdiel od vitamínu C - tepelnou úpravou neničí, ale naopak uvoľňuje, preto je vhodné jesť paradajky varené alebo pečené. Len pozor, nezrelé plody, kvety a listy môžu spôsobiť slabú otravu. Nedávajte ich preto deťom a tehotným. A ešte jeden tip: paradajky neukladajte do chladničky, stratia chuť a vôňu - prestanú totiž zrieť.

Vášmu partnerovi tiež určite zachutia tieto dobroty. A ak nemáte stále pre koho variť, nezúfajte a zoznámte sa. Vedecký zoznamovací dotazník je na to ako stvorený. Určite na vás ten pravý partner niekde čaká, tak choďte svojmu šťastiu naproti a zoznámte sa.

[ivi]