Nikdy sa nenechajte v práci šikanovať

Šikanovanie na pracovisku nie je nič výnimočné a objavuje sa zhruba rovnako tak často ako tá v detských kolektívoch. Má však inú "dospelú" tvár. Vzťahy sú proste niekedy zložité aj na pracovisku, nie len doma.

V prvom rade môže ísť o úmyselné porušovanie pracovnoprávnych a bezpečnostných predpisov na pracovisku (nedodržiavanie zákonných príplatkov, nútenie používať pracovné pomôcky a prostriedky, ktoré sú v zlom technickom stave, a mnoho podobných prípadov). Ďalšie formy šikanovania sú takzvaný mobbing, bossing a bullying. Na slovenskom pracovnom trhu udomácnili tieto výrazy z anglického jazyka, popisujúci konanie spočívajúce v systematickom psychickom prenasledovaní alebo šikanovaní zamestnanca. Na Slovensku je to stále ešte veľký problém, ale mnoho firiem strká hlavu do piesku a tvári sa, že šikanovanie u nich nemôže existovať.

Mobbing a bossing

Medzi najčastejšie prejavy mobbingu, bossingu a bullying podľa odborníkov patrí zosmiešňovanie zamestnanca pred kolegami alebo zákazníkmi. Môže tiež dôjsť na slovné urážky, zastrašovanie alebo nemiestne žarty na adresu zamestnanca. Boli tiež zaznamenané prípady, keď kolegovia alebo šéf predchádzali niekomu z pracovníkov v prístupe k informáciám, preháňali to s kontrolou jeho činnosti, zahlcovali šikanovaného napríklad aj zbytočnou prácou, zadávali mu nesplniteľné úlohy, alebo naopak po ňom vyžadovali robiť veci hlboko pod jeho úroveň. Tieto aktivity spravidla smerujú k tomu, aby postihnutý zamestnanec sám ukončil pracovný pomer.

Veľmi frustrujúce je tiež vyhrážanie výpoveďou alebo časté a príliš kritické porovnávanie s inými zamestnancami. Vymyslieť rôzne formy emočného týrania a naschválov bohužiaľ nie je tak zložité. Porušovaniu pracovnoprávnych predpisov na pracovisku sa dá brániť pomerne ľahko a s úspechom, či už s pomocou odborov, ak působí u zamestnávateľa, štátnych orgánov, konkrétne inšpekcie práce, alebo súdnou cestou.

Sebavedome a so zázemím

Najčastejšími obeťami sú ľudia nesmelí, neprriebojní, zvyknutí podriaďovať sa, skrátka so submisivním správaním. Odolávať šikanovaniu vyžaduje nutnú dávku osobnej statočnosti a vytrvalosti.

Čo si počať, keď ste v situácii šikanovaného? Pokúsiť sa spoznať svojho protivníka, jeho motívy aj jeho Achillovú pätu. Zároveň je ale nutné si uvedomiť tiež svoje slabé miesta a snažiť sa prispůsobiřt svoje správanie. Odporúča sa všetko prebrať s dôveryhodnou osobou. To môže byť niekto z firmy (kolega, ktorému dôverujem), alebo je možné využiť služby kouča. Je dôležité získať spätnú väzbu, či k šikanovaniu naozaj dochádza. Nebojte sa tému otvoriť. Nerobíte to pre seba, postihnutí môžu byť aj ďalší ľudia. Ľudia sa boja najmä v prípadoch, keď vo firme pracujú dlho a vedia, že budú mať problém nájsť si inú prácu.

Vo veľkých firmách sa možno tiež obrátiť na priameho nadriadeného, ​​ďalším na rade je personálny riaditeľ, poprípade právne oddelenie či oddelenie "complaince" (sťažností). Niekde existuje schránka, ktorú každý deň kontrolujú. Podľa závažnosti vzniká tím zamestnancov, ktorí sťažnosti nezávisle prešetrí. V každom prípade je dôležité si schovať dôkazy (napríklad písomnú dokumentáciu, e-maily) a poprosiť kolegov, aby vám nevhodné správanie dosvedčili. Tiež si môžete viesť podrobné záznamy o tom, čo sa na pracovisku deje. Skúsiť tiež môžete mobbera - teda toho, kto šikanuje - osloviť a pohovoriť si s ním. Vhodné je nájsť si vo firme spojencov a budovať si zázemie priaznivcov.

Myslite pozitívne, snažte sa vystupovať sebavedome a nedávať rečou tela najavo neistotu.

Z polovice platu je len polovica zdravotného

Medzi formy šikanovania možno počítať tiež napríklad polenie mzdových nákladov, ako sa často deje u gastronomických spoločností. Časť je oficiálne priznaná a zamestnanci vyplácaní mzdou, z ktorej sú odvádzané povinné odvody na sociálne a zdravotné poistenie a dane, druhá časť mzdy sa vypláca "bokom". Firma tak na odvodoch ušetrí nemalé peniaze. Na prvý pohľad sa môže zdať, že to zamestnancom neprináša žiadne negatíva - svoje peniaze dostávajú každý mesiac. Väčšina z nich si ale dokáže spočítať, že napríklad pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo ošetrovania člena rodiny sa mu náhrada mzdy vypočítava len z tej oficiálnej priznanej sumy.

To isté platí v prípade, keď zamestnanec ukončil pracovný pomer a musel ísť žiadať o podporu v nezamestnanosti. Zamestnávatelia často spoliehajú na to, že sú zamestnanci radi, že vôbec prácu majú. Samozrejme aj v takých prípadoch sa možno obrátiť na inšpektorát práce, ktorý situáciu preverí a zabezpečí nápravu.

Etiketa na pracovisku

Iste, všetci nemusíme chodiť zrovna v obleku alebo v kostýme. Spoločenské pravidlá však neplatia len pre slávnostné obedy či dôležité pracovné schôdzky, ale aj pre všedný deň v kancelárii. Neuškodí pripomenúť si pár pravidiel. Etiketa z nás robí zdvorilého a taktného jedinca, ktorí zvládajú bežný spoločenský styk tak, aby sa všetci zainteresovaní cítili príjemne. Učí nás presadiť si svoju, ale tiež dôjsť ku kompromisu, a hlavne vo druhých zanechať pokojný dojem. Kým pred zákonom sme si všetci rovní, v spoločnosti platí prísna hierarchia. Najväčším orieškom býva rozlíšiť, kto je spoločensky významnejší. Etiketa pracovná je v tomto pomerne jednoduchá, ale aj tak sa to pletie.

Pozdrav

Spoločensky menej významná osoba zdraví ako prvú osobu spoločensky významnejšiu. Pričom starší je vyššie (spoločensky) ako mladší, žena je vyššie než muž a vyššie funkcie logicky znamenajú vyššie postavenie. Lenže čo ak sa stretne staršia dáma a jej nadriadený, mladý manažér? Z USA k nám presakuje jednostranne funkčný pohľad na spoločenskú hierarchiu, kedy je dôležitá len vizitka s udaním funkcie a teda aj postavenie. Inde však stále zostáva istá rytierska galantnosť. Nie je priestupkom, ak starší a skúsenejší muž túto iniciatívu preberie. V každom prípade nikdy neoľutujete, ak najskôr pozdravíte vy.

Tykanie

Tyká si kdekto, aj šéfovia s podriadenými. Nikto by to však nemal robiť bez predchádzajúcej dohody, pôsobí to urážlivo. Tykanie pritom ponúka vždy zase osoba spoločensky významnejšia. Prijať takúto ponuku nie je však samozrejmosťou, aj vykanie má isté pozitíva. Nielen že je prejavom úcty, ale môžete si tak udržať aj väčší odstup.

Jedlo

Zabudnite na čínu z bufetu odvedľa, rybu alebo segedýn! To sú tradičné postrachy slovenských kancelárií. V ideálnom svete sú všade príjemné kuchynky a jedálenské kúty. V reáli väčšina ľudí obeduje pri svojom počítači. Nie každý však túži vedieť, čím sa práve napchávate. Veľké firmy jasne stanovujú pravidlá stravovania - spoliehať sa na ohľaduplnosť zamestnanca je neisté, každý má inak citlivý nos a žalúdok. K zakázaným jedlám v kancelárii patrí každopádne čokoľvek s cesnakom, cibuľou, rybou, ale aj zemiakové placky alebo varené vajíčko.

Telefonovanie

Achillova päta väčšiny kancelárií. Pracovná etiketa velí stíšiť hlasné zvonenie mobilu, v pracovnej dobe len výnimočne telefonovať rodine či známym a snažiť sa hovoriť potichu.

Oblečenie

Keď nemáte žiadny dress code (pravidlá obliekania), nemali by ste do kancelárie chodiť ako na pláž alebo na horskú túru. Extrémy, ako sú napríklad priesvitné šaty, minisukienky a holé brucha, síce tak často k videniu nie sú, ale napríklad také žabky na pánskych nohách bohužiaľ áno.

Existujú tri dôvody, prečo byť oblečený v súlade s normou. Prvá je náš pocit splynutia s prostredím, s firemnými zvyklosťami. Je to aj výraz lojality voči spoločnosti. Druhý dôvod je očakávanie prostredia, kam prichádzame, kde je nastavená určitá úroveň a my by sme ju mali rešpektovať - ​​alebo očakávanie klienta, ktoré by sme mali naplniť. Tretím dôvodom je reprezentácia spoločnosti, jej úrovne, štýlu, kultúry. Dress code zvyčajne zohľadňuje niekoľko úrovní obliekania, tak aby každý pracovník mal predstavu, ako má vyzerať jeho outfit v konkrétnej situácii. Dress code je len rámcovou inštrukciou vychádzajúcou z noriem súdobej etikety pre business prostredia.

Módu neriešia. Záleží na osobnom vkuse každého zamestnanca a jeho schopnosti aplikovať všeobecnú normu na svoj šatník.

Prečo rešpektovať pravidlá obliekania na pracovisku

Dress code je nutný, presadzuje sa a je vnímaný ako potrebná súčasť firemnej kultúry. Mal by sa zaviesť vo všetkých spoločnostiach a úradoch, ktorým záleží na dobrom mene. Dress code má pomôcť zamestnancom dôstojne reprezentovať svoju spoločnosť. Ponúka im varianty oblečenia pre rôzne prostredia, situácie a pracovné pozície. Je v záujme všetkých pracovníkov túto normu dodržiavať. Oblečením dávame najavo, ako si obchodného partnera vážime, ako si ceníme prostredie, kam sme boli pozvaní, ako reprezentujeme firemnú kultúru.

Prezuvky

Podľa prieskumu sa polovica ľudí v slovenských kanceláriách prezúva. Existujú však povolania, kde sú papuče prísne zakázané. Napríklad bankári na ne môžu zabudnúť. My Slováci sa prezúvame radi, ale existujú národy, ktoré nás tromfnú. Trebárs Japonci. Tí majú špeciálne prezuvky aj na záchod, do divadla a do niektorých reštaurácií. Čechov a Rakúšanov papuče tiež príliš nevyvedú z miery. Pravidlá sú od toho, aby sa rešpektovali, aj keď nič sa nemá preháňať. Etiketa nie je vynútená zákonom, ale oplatí sa ju poznať. Zdvorilých a taktných ľudí okolie rešpektuje a rokuje s nimi rovnako dobre. Väčšinou. A často pritom stačí sedliacky rozum a obyčajná ľudská slušnosť.

Nenechajte sa v zamestnaní trápiť

Otravuje vás to v zamestnaní? Zmeňte ho. Je to možno krajné, ale účinné riešenie, predovšetkým tam, kde nemáte šancu vziať si dovolenku v celku, prípadne viete, že sa po dobití bateriek vrátite do rovnako problematických podmienok, skrátka sebadlhšia relaxácia nič nezmení...

Ale aj tak vyrazte na poriadnu dovolenku, kde by ste sa mohli zoznámiť so svojou novou láskou.

[ivi]