Lož má krátke nohy, ale uteká rýchlo

Klamať sa nemá, ale robíme tak všetci takmer denne, a to dokonca aj tí najpoctivejší z nás a aj tí, ktorí tvrdia, že neklamú nikdy. Stopercentne klamára neodhalíte, keď sa ale naučíte rozpoznávať základné signály, získate v komunikácii a vo vzťahoch veľký náskok. A tiež sa možno naučíte lepšie klamať...

Keď niekto klame, prežíva v súvislosti s tým emócie, medzi ktoré patrí napríklad stres, pocit viny, úzkosť, nervozita, alebo dokonca istý pocit uspokojenia. Tieto emócie môžu zároveň vyvolávať určité fyziologické zmeny, v ich dôsledku sa môžu prejaviť príznaky viny. Pretváranie pravdy v lož je totiž pre ľudskú myseľ namáhavé a sprevádzajú ho fyzické prejavy. Mozog musí napred zablokovať prvotný úmysel povedať pravdu, vytvoriť nepravdivú odpoveď a vysporiadať sa so sprievodnými emóciami.

Akt klamstva teda prirodzene vyvoláva zvýšenú stresovú reakciu a príznaky takého stresu sú vo fyzickom prejave čitateľné, avšak u každého človeka inak. U niekoho je klamstvo na prvý pohľad zrejmé, u zvyčajných klamárov sú naopak prejavy kontrolované a takmer neviditeľné.

Čo je to baseline

Jednou zo stratégií vyšetrovateľov, ako zistiť, či vypočúvaný hovorí pravdu, je zistenie tzv. baseline, teda základné linky správania a štandardné reči tela, ktorú používa vypočúvaný za normálnej situácie. Sledujú, ako sa bežne chová a reaguje, aké robí gestá, akú má frekvenciu rozprávania a žmurkania, tón hlasu, spôsob oznamovania a rozprávania. Vyšetrovatelia kladú vypočúvanému obyčajné neinvazívne otázky, pýtajú sa na aktivity, úspechy, záujmy, snažia sa ho rozhovoriť tak, aby nemal dôvod alebo možnosť klamať a pritom ho sledujú.

Ak spoznáte a pochopíte správania človeka v normálnych situáciách, môžete potom zachytiť príznaky lži, vysledovať neverbálne odchýlky od baseline, teda mimo normál. Zo žiadneho signálu ale nemožno stopercentne poznať, že respondent klame, lepšie je sledovať niekoľko prejavov ako celok, teda keď sa objavia tri štyri príznaky dohromady.

Chybné gestá

Je vedecky dokázané, že ľudia, ktorí klamú, gestikulujú menej, strážia si gestá a sú často neprirodzene strnulí. Vyčítať lož z gestikulácie je však ťažké a zradné, pretože nevierohodné gestá môžu byť tiež prejavom silnej nervozity alebo reakciou na stresovú situáciu. Psychológovi a vedcovi z britskej univerzity v Pourtsmouthu Aldertu Vrijovi sa podarilo dokázať, že ľudia, ktorí klamú, pohybujú rukami obmedzene (môže ísť aj o prejav strachu - strnutie). Klamár sa podľa neho snaží "celým telom" pôsobiť normálne, vyzerať nezúčastnene a pokojne, pokles gestikulácie a prirodzených pohybov tela je neverbálnym indikátorom klamstvo.

Pri vyjadrovaní si nevedome často vypomáhajú rukami, keď napríklad popisujeme niečo okrúhleho, ruky nevdojak tvar vykreslí. Každopádne ak bude vám niekto tvrdiť, že odbočoval doľava a rúk uhne vpravo, môžete si byť istí, že klame. Alebo si pletie strany.

Zúžené zrenice

Rozširovanie a zmršťovanie zreníc je jedným z telesných prejavov, ktoré sa nedajú nafingovať alebo ovplyvniť. Zrenice reagujú v zlomkoch sekundy. Keď sa nám niečo páči, pri negatívnych emóciách, nepríjemných situáciách a strachu sa zužujú, a oči sa stiahnu, zrenice sa tiež stiahnu pri intenzívnom premýšľaní alebo riešení zložitého problému. Starosti a obavy, teda to, že sa človek ocitol v úzkych, sa môže prejaviť aj na okamih zavretými očami. Zúženie zreníc neznamená automaticky klamstvo, ale poukazuje na negatívny prežitok: rozčúlenie, zlosť, nepriateľstvo, zášť alebo odstup. V kombinácii s ďalšími prejavmi môžu byť zúžené zrenice príznakom klamstva.

Žmurkanie

Človek, ktorý sa snaží klamať, je sústredený a môže žmurkať výrazne pomalšie, než je u neho inak obvyklé, keď je ale lož vyslovená, žmurkanie sa rýchlo zvýši až na osemnásobok normálu. Priemerne mrkáme zhruba dvanáckrát až dvadsaťpäťkrát za minútu (záleží aj na svetelných a poveternostných podmienkach.)

Mikrovýrazy

"Človek môže klamať ústami, ale slová sprevádza grimasami, a tie hovoria pravdu," napísal Friedrich Nietzsche. Dr. Ekman v roku 1978 zverejnil Facial Action Coding System (FACS - Kódovací systém tvárových aktivít), ktorý bol použitý spolu s detektorom lži. Vedecky dokázal, že tvárou prebiehajú nepatrné mikrovýrazy trvajúce menej ako pätinu sekundy a tie prezrádzajú emócie. Kategorizoval sedem základných vrodených mikrovýrazov: smútok, prekvapenie, strach, šťastie, znechutenie, opovrhnutie a hnev.

Pri klamstve ide o letmé preletenie výrazu v tvári, ktorý je ale v rozpore s verbálnym prejavom, teda nezodpovedá tomu, čo človek práve hovorí Dr. Maureen O'Sullivan, kolegyňa Dr. Ekmana, uvádza: "Mikrovýrazy napovedia, keď sa niekto snaží skryť emóciu, ktorá môže, ale nemusí s klamstvami súvisieť."

Pohľady

O uhýbanom pohľade existuje rad mýtov. To, že sa vám niekto nepozerá do očí, totiž nemusí znamenať, že klame. Do očí sa často nedokážu pozerať plachí alebo hanbliví ľudia, niekto má potrebu pozerať sa mimo, pretože sa potrebuje sústrediť. V mnohých kultúrach je dokonca povinnosťou klopiť pred autoritami zrak. Podľa výskumov Dr. Ekmana naopak ostrieľaní klamári do očí hľadia uprene a viac než ľudia, ktorí neklamú. Preto na prehnane uprený pohľad pozor.

Psychológ Jaro Křivohlavý považuje za možné znaky "otrlého" klamstva postavenie sa k adresátovi čelom, nenápadná koordinovaná súhra rúk a vytrvalý pohľad do očí (až 100% času rozhovoru). Za prejavy "naivného" klamstva udáva natáčanie sa k adresátovi bokom, narušená (neobvyklá) koordinácia oboch rúk, ktoré sa zrazu niečím zaoberajú, a vyhýbanie sa zrakovému kontaktu.

Dotyky v tvári a na hlave

Keď sa človek dotýka nosa, nevedome ho trie alebo sa dotýka uší, je to pripisované zvýšenej hladine adrenalínu z dôvodu stresu, adrenalín rozširuje kapiláry a nos a uši sú citlivejšie a môžu svrbieť, zároveň ale ide o snahu sa upokojiť, ale môže sa tiež jednať o zvyk. Je bežné, že sa niekedy dotýkame nosa, klamári sa ho ale dotýkajú častejšie alebo zmenia spôsob, akým sa ho dotýkali v čase, keď hovorili pravdu. Podľa Dr. O'Sullivan ťahanie za ušný lalôčik rovnako ako škrabanie na hlave poukazuje na váhanie a pochybnosti, signalizuje vnútorný zápas.

Čiže niečo nie je v poriadku. Častým prejavom stresu je tiež zakrývanie úst alebo očí. Ide o takzvané blokovacie správanie, ktoré svedčí o obavách, úzkosti a neistote, ktorých prameňom môže, ale nemusí, byť lož.

Výrečnosť

Keď niekto miesto desiatich slov použije sto, hovorí a hovorí a vysvetľuje, má po ruke veľa podrobností a príbeh je takmer dokonalý, je to podozrivé. Normálne už uchovávame len kľúčové a dôležité informácie, ktoré oznamujeme. Ak sa jedná o dopodrobna vykreslený veľavravný príbeh s viacerými detailmi, bol zrejme vopred nacvičený.

Nesúlad pohybov

Ak človek nehovorí pravdu, môže sa prejaviť vnútorný konflikt medzi tým, čo si v skutočnosti myslí, a tým, čo hovorí, v rozporuplných reakciách. Keď napríklad tvrdí, že má radosť, a pritom sa zamračí a sklopí hlavu, je jasné, že je to naopak, alebo keď bude tvrdiť, že niekde bol a pokrčí pritom ramenami, najskôr klame. Dobrým indikátorom lži sú pohyby hlavou: človek s niečím slovne súhlasí, ale hlava sa zároveň pohybuje zľava doprava, ako by s ňou krútil vo vyjadrení nesúladu.

Doba reakcie

Ak je lož vopred premyslená a naplánovaná, je odpoveď rýchlejšia ako obvykle, okamžitá a detailná. Naopak, v prípade, že je človek vývojom udalostí zaskočený, nie je pripravený a klame, trvá odpoveď dlhšie, pretože lož je najprv potrebné vymyslieť.

Tón hlasu a artikulácia

Pri klamstve sa hlas zvyčajne zvyšuje, pretože sa hlasivky (ktoré sú v skutočnosti sval) viac napínajú, klamár väčšinou pridáva aj na hlasitoti, časté je tiež nápadné zrýchlenie reči. Prejavom lži môže byť tiež mumlanie, prehĺtanie slov alebo inak nezreteľná reč. Keď hovoríme pravdu, hovoríme zreteľne a sme schopní ju zopakovať, pretože nie je čo skrývať. Fexeus Henrik vo svojej knihe Naučte sa čítať myšlienky uvádza: "Existujú určité náznaky, že ak máme poicit viny kvôli klamstvo, prejaví sa to na hlase podobne, ako keď máme zlosť. Hovoríme rýchlejšie, vyšším tónom a hlasnejšie. Ak nemáme pocit viny, ale hanbíme sa, že sme museli klamať, na hlase sa to prejaví rovnako, ako keď sme smutní."

Sliny

Človek, ktorý klame, sa môže prejavovať častejším prehĺtaním, pretože nadmerne sliní, alebo sa naopak sliny prestanú tvoriť "vyschne mu v hrdle" a má zvýšenú potrebu sa napiť alebo si oblizuje pery. Klamári si často olizujú pery, aby si ich trochu zvlhčili. Sucho v ústach neznamená automaticky lož, môže ho spôsobiť stres alebo strach, každopádne svedčí o napätí. Výrazné prehltnutie je reakciou na niečo mimoriadne nepríjemného.

Falošný úsmev

Skutočný a falošný úsmev rozoznáme najlepšie podľa oblasti okolo očí, hlavne v ich kútikoch. Tzv. vrásky smiechu sa tvoria, keď je aktívny tvárový sval, ktorý sa pri naozajstnom smiechu stiahne. Úprimný alebo falošný úsmev prezradí tiež horné viečka: tie pri úprimnom smiechu ľahko poklesnú, ale nepohnú sa, ak chceme byť len zdvorilí. Každý dokáže prinútiť ústa, aby sa smiali, ale len hŕstka ľudí dovedie to isté so svalmi okolo očí. Pri úprimnom úsmeve pracujú tvárové svaly na oboch stranách tváre a vrelý úsmev je uvoľnený.

Naopak falošný úsmev je vynútený a vytvárajú ho len ústa - je nesymetrický, sprevádza ho napätia v tvári a akoby smeroval k ušiam, nie k očiam. Ale pozor! Ak človek skutočne verí lži, ktorú hovorí, nie je prakticky spôsob, ako z jeho prejavu zistiť, že je to lož.

Skvelé vzťahy nenájdeme na ulici, ale vytvárame ich. Čo však nájsť môžete, je človek, s ktorým si budete rozumieť a ďalej s ním rozvíjať svoj vzťah. Tohto človeka môžete spoznať aj na zoznamke.

[ivi]