Práca už nešľachtí...

Máte pocit, že driete od rána do večera a už vám nejako dochádzajú sily? Tak to je asi niekde chyba... Kde ju nájdeme? Pozrieme sa na to...

Že by porekadlo "práca šľachtí človeka" prestávalo platiť? Skôr to tak vyzerá - aspoň podľa toho, ako sa v priebehu niekoľkých posledných desaťročí profesijna sféra postupne stáva čím ďalej častejším zdrojom psychických ťažkostí. Skôr (a to po celé stáročia) vo väčšine prípadov platilo, že človeka najprv zdeptaly problémy osobné (partnerské, sexuálne, rodičovské, zdravotné, povahové...), a až ich vinou sa začal rúcať aj jeho profesionálny život. Teraz je oveľa častejší obrátený "postup" - prvotnej ich disharmónie pracovnej, čo potom následne spôsobí trable v osobnej a rodinnej oblasti.

Najčastejšie sa v tejto súvislosti hovorí o takzvanom syndróme vyhorenia, o workholizmu či o širokej škále ďalších ťažkostí spôsobených neprimeraným stresom.

Môže za to doba?

Áno, práve na súčasnú dobu sa väčšinou tieto problémov zvaľujú. V zásade iste oprávnene, lenže sa tak nejako zabúda, že onú "súčasnú dobu" tvoríme my, ktorí v nej žijeme. Jej negatívne prejavy, ako je neprimeraný tlak na výkon, prevládajúci konzumný spôsob života a tým zvýšená potreba peňazí, medzigeneračný nesúlad apod.,sSme si predsa na seba uvalili sami. Nespôsobili to nejakí Marťania, nežiada to po nás žiadny pán všetkého - chceme to po sebe sami. Preto aj obrana proti tomu a náprava už vzniknutých problémov je výhradne na nás.

Nemožno čakať, že sa samé od seba zmenia "okolnosti" - musíme ich zmeniť my. Namietnete asi, že málokto z nás má možnosť nejako zásadne meniť existujúce poriadky a zvyklosti. To je fakt. Ale každý z nás môže meniť sám seba - svoj postoj k práci, k zárobku, k životným prioritám ...

Ľahké to rozhodne nie je, ale ak nechcete spadnúť do závažných psychických problémov, nič iné vám nezostáva.

Pre inšpiráciu

Naši predkovia mali (a "prírodné národy" doteraz majú) vzťah k práci celkom iný. Nežili od dovolenky k dovolenke, jednoducho preto, že žiadnu dovolenku nemali. Ako to mohli vydržať? Úplne normálne. Pracovali každý deň celý rok, ale primerane a sezónne odlišne. Robili vždy to, čo bolo ten ktorý deň potrebné urobiť, aby sebe a svojim potomkom zaistili základné životné potreby. Potom si oddýchli, aby sa do toho nasledujúci deň zase mohli pustiť. A čo nestihli dnes, nechali na zajtra. A čo už bolo vôbec nad ich možnosti, pustili z hlavy.

Netrápili sa myšlienkou, že keby zvládli uloviť tri mamuty namiesto jedného, boli by trikrát bohatší. A správne tušili, že keby obrobili trikrát väčšiu rozlohu krajiny, vypestovali by síce trikrát väčšiu rozlohu krajiny, vypestovali by síce trikrát viac obilia alebo niečoho iného, ale zrejme by padli vysilením, takže by z toho nakoniec aj tak nič nemali. To my sa dnes naopak trištvrte roka trasieme na dovolenku, pričom musíme drieť o to viac, aby sme si na tú "úžasnú dovolenku" zarobili.

A keď už konečne ten vytúžený týždeň alebo dva či tri prídu, sme na pokraji síl, takže polku dovolenky premárnime tým, že sa pokúšame spamätať. A druhú polovicu už zase stresujeme, čo všetko nám zatiaľ v práci utieklo, o aké šance sme prišli.

Vhodný rytmus

Dobrou obranou proti psychickým poruchám spojeným s vykonávaním pracovných povinností je určiť si vlastný pracovný rytmus, ktorý vám vyhovuje. V tomto smere buďte asertívny, ako najviac dokážete, a snažte si túto možnosť u zamestnávateľa presadiť - je to dôležitejšie ako si presadiť vyšší plat. Hoci sa to snáď nezdá, skoro vo všetkých profesiách to možné je. Nespoliehajte však, že to niekto urobí za vás - tempo vyhovujúce vašim možnostiam a zároveň požiadavkám, ktoré sú na vás kladené, si musíte nájsť sami.

Zdravie nadovšetko?

Polovica ľudí chodí do práce, aj keď sú chorí. Práceneschopnosť je nízka, okrem toho sa značné percento ľudí bojí, že by im pracovnú neschopnosť spôsobila stratu pozície.

Chronickí oneskorenci

Hovorí sa o vás, že by ste prišli neskoro aj na svoj vlastný pohreb? Potom už ste zrejme prekonali hranicu, kedy bola vaša občasná nedochvíľnosť k pousmiatiu. Zostalo znechutenie nad tým, že všetci máme rovnaké podmienky - vstávanie, s deťmi do škôl(k)y, porada v práci, schôdzka - ale iba vy zvládnete v štyroch prípadoch z piatich prísť neskoro. Oneskorenie do práce rozhodne patrí a nič šľachtickéhoo na ňom naozaj nie je. A práve preto sa na túto tému pozrieme trochu bližšie.

Cez všetky otrávené tváre kolegov v práci, učiteliek v družine a kamarátok v krčmičke je najhoršie zistenie, aký obraz na vás nedochvíľnosť vrhá. Vy ste tým, kto nerešpektuje ich čas, kto sa napríklad dostatočne nesnaží svoje správanie zmeniť, komu za to ostatné jednoducho nestojí. Hoci psychológovia priznávajú, že je nedochvíľnosť istým osobnostným črtom, budete to vy na prvom mieste, kto za to zaplatí. A hneď potom váš manžel, deti, kolegovia, priatelia a proste všetci, ktorí sú s vami v kontakte.

Čas sú peniaze

Chodiť všade (a večne) neskoro stojí najskôr čas tých, ktorí na vás čakajú, po nejakej dobe to môžu byť aj vaše peniaze, ktorých sa nedochvíľnosť doktne. Či už sú to sankcie za neskoré vyzdvihnutie detí zo škôlky, alebo problémy v práci, z ktorých pramení až neschopnosť získať vyššiu pozíciu, prípadne strata tej existujúcej. Nehovoriac o situáciách, v ktorých je dochvíľnosť doslova kľúčovou prvou vizitkou. Neskorý príchod napríklad na pracovný pohovor sa rovná zaručenému neúspechu.

Či na to pozeráte z akejkoľvek strany, ohrozujete svoju stabilnú pozíciu v mnohých vzťahoch. Mimo to preukazujete neúctu všetkým, ktorí sú zapletení do vášho života, a v krajnom prípade ich môžu aj vaše opakované výhovorky urážať. Ukazujete totiž, že v sebe nemáte rešpekt, ste sústredení na seba, neschopní plniť včas akékoľvek úlohy a vaša sebeckosť okráda o toľko vzácny čas aj tých, ktorí na vás čakajú. Nešťastnému zlozvyku oneskorovanie navyše praje aj moderná doba. Vy ako opozdelec nemusíte mať obavy, že na vás niekto čaká v daždi alebo mraze, nie je nič jednoduchšie ako poslať správu, že ste zase "late, sorry".

Bojujte s okolnosťami aj so sebou

Priznajte si, že vinníkom nie je oneskorená mestská doprava...

...ani recepčná, ktorá sa vás zdĺhavo vypytovala, ako sa máte, ani šéf, ktorý vám dal ešte na poslednú chvíľu zadanie novej práce. Takáto vec sa môže stať, ale nemôže sa stávať. Ide o váš osobný problém. Prevziať zodpovednosť za svoje činy je alfou a omegou každej zmeny.

Priznajte si, že nedochvíľnosťou trpíte, a vypravte sa do boja...

Protivníkom budete sami sebe. V praxi to môže vyzerať tak, že si zadáte súkromný plán dochádzať do práce o štvrť hodiny skôr, než vám začína pracovná doba. Nevisí síce nad vami žiadna hrozba, ale môžete sklamať toho najdôležitejšieho človeka: sami seba. A ak sa vždycky nepodarí, nevešajte hlavu, vďaka štvrťhodinovej rezerve aspoň dorazíte do práce načas.

Podeľte sa o svoj problém...

Porozprávajte sa o ňom s kamarátom, s manželom, manželkou, matkou a možno vás prekvapí, že už o ňom dlho vedia. Teraz ale môžete prežiť nový štart, odteraz sa počíta čas, v ktorom chcete nedochvíľnosť zmeniť, a tým, že to budú vedieť vaši najbližší, môžu vás v zmene podporiť. Dokážu vás pokarhať, keď budete schádzať z cesty, a pochváliť za úspech. Pretože oni vedia a chápu, ako je to pre vás ťažké doraziť niekam na čas.

Nájdite si svoj rytmus, každodennú rutinu,...

...ktoré budú podriadené tomu, aby ste všetko stihli a boli so svojím výkonom spokojní. Máte problém s ranným vstávaním? Skúste chodiť spať o pol hodiny skôr. Nedarí sa vám doraziť včas na pracovné stretnutia? Vyrážajte skôr, potom vás žiadne zdržanie nemôže zaskočiť. Nemáte chuť zúčastniť sa nejakého mítingu v práci? Odmeňte sa za jeho absolvovanie. Či už to bude vrecúško obľúbených orieškov, alebo kúpený časopis, máte na prémiu nárok po riadne odvedenej práci.

Starostlivo sa na svoju dochvíľnosť pripravte...

Ide o preventívne časový plán každý večer na nový deň (Mám natankované auto? Majú deti pripravené čisté oblečenie? Je v taške pri dverách zbalený pracovný počítač aj dokumenty na zajtrajšiu poradu?).

Nastavte si hodinky o päť minút napred a pokúste vnímať,...

...koľko času vám aká aktivita zaberie. Cesta do práce trvá dvadsať päť minút? Ak vás čaká schôdzka so šéfom, dajte si rezervu aspoň pätnásť minút. Určujte si časové priority a sústreďte sa na ich plnenie.

A konečne - nestresujte sa!

Žiadna zmena nie je možná zo dňa na deň a často aj malý krôčik vpred môže byť veľkým úspechom. Motivujte sa a odmeňte. Pretože už zajtra tak môžete byť šťastnejší.

Kto neskoro chodí

• potrebujú adrenalín a celý ich život je jeden veľký sklz
• nemajú prehľad o čase a nedokážu odhadnúť, čo im zaberie koľko času
• majú nízke sebavedomie a prostredníctvom neskorého príchodu sa stávajú stredobodom pozornosti
• dávajú tak najavo svoju nezávislosť
• trpia úzkosťami, depresiami a nemajú svoj život pevne v rukách

Zoznamovanie na internete sa od bežného zoznámenia trochu líši a my to samozrejme vieme, a preto choďte na reálne randíčka pekne načas.

[ivi]