Keď ste dobrá, nie ste hlúpa

Byť krásna, múdra, úspešná - to sú vlastnosti, po ktorých túži každý. Ale byť dobrý? To neznie veľmi sexi. Hlavne vaše dobro môže zmeniť k lepšiemu celý váš život. Presvedčíme sa, že byť dobrý sa vypláca.

Keď sa ženám povie: "Napíšte na papier, aká ste...", väčšinou napíšu "som dobrá". Potom rozmýšľajú a dodajú "dobrá, ale asi hlúpa". Dobrá a hlúpa. Toto spojenie sa často používa. "Tá je taká dobrá, až je hlúpa." "Je to taký hlúpy dobrák." "Za dobrotu na žobrotu." V kníhkupectvách sú regály s populárno-psychologickou literatúrou preplnené príručkami s názvami ako napríklad Dobré dievčatá nikdy nedostanú, čo chcú, Prestaňte byť dobrí, Buďte sami sebou alebo No More Mr. Nice Guy, plnými zaručených návodov, ako prestať byť až príliš dobrým.

Prečo je dobrota taká podceňovaná? Prečo sa tak často spája s hlúposťou? Prečo ju často vnímame nie ako svoju prednosť, ale ako slabinu? Prečo si myslíme, že keby sme boli menej dobrí, dosiahli by sme v živote niečo viac? Jeden z hlavných dôvodov je asi skutočnosť, že dobrotu a láskavosť zamieňame za mnoho iných vlastností, ktoré sa im môžu na oko podobať, ale v skutočnosti s nimi až tak veľmi nesúvisia. Tak napríklad za dobrých bývajú označovaní ľudia, ktorí vedia hovoriť nie, boja sa obhájiť si svoj názor, sú pasívni, majú nízke sebavedomie.

Skutočná dobrota ale neznamená každému vyhovieť, potichu potom škrípať zubami a v duchu si nadávať, že som opäť zareagovala ako "hlupák". Je to aktívne rozhodnutie, spôsob, akým pristupujeme k svetu a k ostatným ľuďom.

Dobrota mení náš svet

Drobnými prejavmi láskavosti môžete niekomu inému rozžiariť celý deň, aby čo viac, pravdepodobne si to zapamätá na mnoho rokov. Možno nikdy nezabudnete na mladíka, ktorý za vami bežal desiatky metrov do kopca ulicou, keď ste vytratila z peňaženky peniaze alebo na kolegu, ktorý vám tu a tam sám od seba nosil do práce na raňajky váš obľúbený orieškový koláč. Okolo nás je mnoho prejavov každodenného altruizmu, o ktorých sa ani nedozvieme. Zlé správy sa šíria rýchlejšie. Ľudia oveľa viac reagujú na negatívne stimuly. Keď vás niekto nahnevá, budete o tom hovoriť od rána až do večera, a keď vás niekto pustí v rade pred seba, je dosť možné, že na to hneď zabudnete.

Dobré skutky majú ale ešte jeden nečakaný efekt. Vďaka nim sa totiž cíti šťastnejší aj ten, kto ich vykonáva. Keď preukazujeme dobro, v mozgu sa aktivujú rovnaké synapsie ako počas jedenia čokolády alebo milovania.

Na začiatku stačí urobiť každý deň len malý dobrý skutok. Nikto predsa neočakáva, že darujete obličku cudziemu človeku. Začnite napríklad tým, že neočakávane pomôžete niekomu na ulici a budete pozorovať, ako sa potom cítite. Nie je nič sebeckého na tom, keď konáte dobro z tak trochu sebeckých dôvodov - pretože sa vďaka tomu cítite príjemne. Nabudúce skúste vykonať niečo, čo od vás bude vyžadovať trochu - len málo - odvahy. Urobte to a sledujte, ako sa pri tom budete cítiť. A vždy si pamätajte, že žiadny takýto čin neznamená záväzok. Keď ho od vás budú vyžadovať nabudúce, môžete povedať nie.

Odporúča sa totiž byť pozornejší voči láskavostiam, ktoré vám preukazujú druhí ľudia. Keď sa na ne zameriate, získate pozitívnejší pohľad na fungovanie sveta. Nebudete sa toľko obávať, že vás niekto zneužije.

Tí druhí nie sú až tak zlí

A to je ďalší dôvod, prečo si dobrotu spájame s hlúposťou. Máme predstavu, že dobrý človek si koleduje o to, aby ho ostatní zneužívali. Psychológovia ale tvrdia, že zneužitie našej dobroty sa obyčajne obávame zbytočne. Výskumy ukazujú, že tí najväčší dobráci sa odlišujú od ostatných tým, že nehľadajú v druhých nejaké skryté úmysly ani motivácie, takže sú potom oveľa viac láskavejší a otvorenejší. Inými slovami, čím pozitívnejší vidíme svet okolo seba, tým viac mu dôverujeme a tým viac sme sami lepší.

A naopak, keď vidíme svet ako zlé a nespravodlivé miesto, kde vládne právo silnejšieho, dobrý človek nám skutočne bude pripadať ako "hlupák". To potvrdzujú aj ľudia, ktorí pracujú prepusteným väzňom v návrate do normálneho života. Ich klienti majú za sebou veľké množstvo skúseností. Ich život ich naučil, že dobro sa neopláca. Zrejme preto mnohí z nich majú sklony ponúkanú dôveru a pomoc vnímať ako ich slabosť, ktorú sa snažia rôzne zneužívať. Výhody, ktoré krátkodobo získajú - napríklad, keď sa im nechce ísť do práce a nechajú si vypísať nemocenku - sú im bližší ako dlhodobo budovaný vzťah plný dôvery.

A pre študentov to platí rovnako ako pre väzňov. V rámci jednej štúdie boli študenti požiadaní, aby venovali určitú sumu peňazí na charitu. A keď im výskumníci povedali, že väčšina ich spolužiakov už prispela, boli oveľa ochotnejší sa zapojiť než v prípade, keď im bolo povedané, že prispel málokto.

Z mnohých výskumov vieme, že ochota k altruistickému správaniu závisí predovšetkým na tom, do akej miery sa altruistickí správajú ľudia okolo nás. Keď si človek myslí, že všetci ostatní sú zlí a zbabelí, bude sa správať rovnako ako oni, pretože podvedome nechce, aby ho niekto zneužíval.

Opojné dobro, nudné zlo

"Dobré" postavy vo filmoch a v knihách bývajú nezaujímavé. Príkladom toho môže byť postava z Rýchlych šípov Mirek Dušín, ktorého nikto nemal rád. Naopak, filmoví a literárni "škodcovia" môžu pôsobiť oveľa fascinovanejšie. Spomeňte si napríklad na upíra Drakulu, markízu de Merteuil, alebo ľudožrúta Hannibala Lectora. Lenže v reálnom živote sa takí charizmatickí zloduchovia nevyskytujú. A naopak, tí najzaujímavejší ľudia bývajú tí najcharakternejší. Dokonale to vystihla filozofka Simone Weil v knihe Dobro, medza a rovnováha: "Románové zlo je romantické a mnohotvárne, skutočné zlo je ponuré, neplodné, nudné. Románové dobro je nudné, skutočné dobro je stále nové, zázračné, opojné."

Krása, inteligencia, sexepíl, úspech - všetky tieto vlastnosti, po ktorých túžime, majú jedno spoločné. Nie sú pre každého. Môžeme ich mať len v určitej miere. A asi sa u nás nevyskytujú len preto, že chceme. Naproti tomu dobrota je jediná kvalita, ktorú môže mať ktokoľvek. Je dostupná každému, stačí len chcieť. Áno, možno práve preto môže táto vlastnosť pripadať neatraktívne. Každý stroskotanec môže byť dobrý, prečo by som sa o to mal snažiť práve ja? Ale môžete sa na to pozrieť aj z druhej strany.

Dobrota je superschopnosť, vďaka ktorej môžete ihneď začať meniť svet. To, čo sme považovali za slabosť, je v skutočnosti veľká sila. Je načase dať dobrote v našom živote miesto, ktoré si zaslúži.

10 malých láskavosti, ktoré môžete urobiť ešte dnes

1. Napíšte niekomu, koho máte radi alebo koho obdivujete a popíšte mu, čím obohatil váš život.
2. Poraďte správnu cestu turistom, ktorí zablúdili vo vašej ulici.
3. Vypočujte si kamarátku alebo kolegyňu bez toho, aby ste jej skákala do reči alebo si v duchu pripravovala svoju odpoveď. Jednoducho len pozorne počúvajte, čo hovorí.
4. Upečte koláč a kúsok ponúknite susedke alebo ho druhý deň vezmite do práce kolegom.
5. Pozrite sa na ponuku dobrovoľníckych príležitostí vo vašom meste.
6. Zavolajte babičke, tete, strýkovi,... jednoducho niekomu z rodiny, kto je osamelý a rád bude počúvať váš hlas.
7. Povedzte úprimne myslený kompliment.
8. Pomôžte niekomu s košíkom alebo s ťažkým nákupom.
9. Vráťte kamarátovi dávno požičanú knihu alebo inú vec, na ktorú dotyčný už zabudol.
10. Keď si ráno v práci varíte vodu na čaj, dajte do kanvičky viac vody, a potom zalejte čaj aj nejakému kolegovi.

Ako sa ospravedlniť za svoje správanie?

Robiť chyby je ľudské, odpúšťať božské. Ale ospravedlniť sa? To je občas veľmi ťažké. Správne ospravedlnenie totiž znamená uznať chybu alebo pripustiť slabosť. A to je podstatne náročnejšie ako na pol úst utrúsiť "sorry" a nechať to tak.

Vynechajte slovíčko ale

Koľkokrát sa ospravedlňujeme tak, že hovoríme "prepáč", aby sme v zápätí celé ospravedlňovanie zhodili vysvetľovaním. Napríklad: "Prepáč, ale myslela som, že...". To nie je šťastný začiatok. Z takéhoto ospravedlňovania je, bohužiaľ, cítiť, že sa ospravedlňovať nechcete, len máte pocit morálnej povinnosti, že by niečo také malo zaznieť a to je to isté. Lenže úprimnosť sa pozná a nič nevyrieši. Zabudnite na slovko ale. Keď pravidlo porušíte a nechcete sa ospravedlňovať bez vysvetľovania, radšej to nerobte.

Nešťastné je aj ospravedlňovanie sa v štýle: "No dobre, ja sa ti teda ospravedlňujem, ale zároveň ťa varujem, že ak ma s tým budeš ďalej štvať..." Ospravedlňujem sa. Bodka. Nič ďalšie by nasledovať nemalo.

Navrhnite nápravu

Čo keď nemáte na ústne ospravedlnenie príležitosť? Počíta sa ako ospravedlnenie SMSka, e-mail alebo list? Podľa odborníkov áno. Teda ak do nej zakomponujete vysvetlenie, prečo sa neospravedlňujem z očí do očí. Každopádne, ak je to možné, vždy je lepšie zdvihnúť telefón a priblížiť svoje ospravedlnenie čo najviac situácii zoči. Tiež preto, že okamžite vypočujete reakciu. Podľa druhu sporu sa hodí k ospravedlňovaniu ponúknuť aj nápravu. Nikdy neublíži, keď sa spýtate napríklad: "Myslíš, že bude lepšie, keď to vyriešime takto spolu, alebo sa k tomu mám vrátiť ešte zajtra pred kolegami?" Kúzlo ospravedlňovania sa tým ešte posilní.

Skúste sa zoznámiť online a vyskúšajte napríklad aj vedecký zoznamovací dotazník alebo partnerskú zhodu podľa znamení zverokruhu.

[ivi]