Je preč? Odrazte sa od dna...

Manželstvo - zákonom chránená inštitúcia, ktorá je, aspoň podľa štatistík, pomaly na vymretie. Niektorí z nás o ňom snívajú už od malička. Iní sa mu radšej vyhýbajú a žijú takzvane na psiu knižku. Bez ohľadu na to, do ktorej kategórie patríte, ten nepríjemný pocit drieme v každom z nás. Čo keď nás jedného dňa opustí? Čo keď si nájde niekoho iného? Život je nevyspytateľný a bohužiaľ, prináša aj rany pod pás. Odchod, koniec, definitíva. Ako sa postaviť na nohy?

Sklamanie, bolesť, chaos, panika... Zažiť rozchod vo vyššom veku je hlavne pre ženu skrátka katastrofa. Čo si budeme nahovárať? Akokoľvek sa budeme snažiť presvedčíte samu seba o tom, že je to v pohode, v jednom momente si predsa len uvedomíme, že to nie je v pohode. Nie je ľahké sa s niečím takým vyrovnať a pokračovať ďalej. Keď sa niektorá z vás dostane do tejto situácie povie, že sa jej zrútil svet. Máte na to plné právo a nie ste ďaleko od pravdy a od svojho vnútorného rozpoloženia.

Opustená žena preto môže prechádzať obdobiami sklamania, smútku, obviňovania jeho, ale aj sebaobviňovania. Môže sa cítiť oklamaná, ukrivdená a niekedy aj v chaose. S niečím takým nie je ľahké sa popasovať a začať od začiatku. Ale v konečnom dôsledku vám ani nič iné nezostáva.

Odísť ako gentleman

Veríme, že gentlemani ešte nevymreli. A veríme aj v to, že prívlastok gentleman môže dostať muž aj na základe toho, ako sa zachová k svojej žene, keď sa rozhodne ju opustiť. Gentleman, bez ohľadu na to, z akého dôvodu sa rozhodne svoju ženu opusiť, sa o ňu postará. Z rôznych príčin - je matkou jeho detí, stála pri ňom v dobrom aj v zlom, žehlila mu košele, veľmi sa spolu nasmiali - skrátka si ju vážia a preto nepripustí, aby bolesť, ktorú jej spôsobuje svojím odchodom, ešte viac víril.

Postará sa nielen o materiálnu stránku jej ďalšieho pokojného života, ale je k nej aj otvorený a čestný. Minimalizuje tak škody, ktoré svojím odchodom spôsobil, a ktoré môžu byť často fatálne. Skrátka, je to gentleman, ktorý síce neustrážil svoju vášeň, ale slušnosť a dobré spôsoby mu ani náhodou nechýbajú. Dlhoročné manželstvo nesie so sebou výhry aj prehry, obdobie pokoja aj obdobie krízy, vzájomné očakávania týkajúce sa každodenného dňa aj očakávania dlhodobejšej perspektívy. Manželia navzájom komunikujú - alebo aj nie - a od toho závisí, či vedia o svojich frustráciách, nenaplnených predstavách, sklamaniach.

Keď jeden z nich - v tomto prípade muž - sa rozhodne odísť, pravdepodobne zvážil, že život s niekým iným, alebo aj o samote, bude pre neho únosnejší, ako život s aktuálnou manželkou. A potom sú tu tie druhé typy. Tie, ktoré strhne vlna nového dobrodružstva a ktoré žene nenechajú nič.

Zachovajú sa ako malé dieťa, ktoré opúšťa jednu hračku kvôli druhej, bez ohľadu na minulosť, bez ohľadu na to všetko pekné, bez ohľadu na deti. Naopak, môžu veci komplikovať, zhoršovať, vyhrocovať. Takí by si zaslúžili! A existujú ešte horší. Takí, ktorí sú schopní kvôli svojej frustrácii, možno nízkemu sebavedomiu alebo nešťastnému detstvu terorizovať celú rodinu. Psychický alebo fyzický teror je na dennom poriadku. Stres, obavy ale aj strach sú v takýchto situáciách úplne bežnou súčasťou citovej palety, ktoré si rodina navzájom užíva.

Naopak, chýba láska, porozumenie, rešpekt a úcta. Aj napriek tomu, že sa takýmto ženám čudujeme a príde nám nepochopiteľné, ako sú schopné fungovať v takej strašnej každodennosti, rozchod pre nich aj napriek tomu nemusí byť vykúpením. Pravdepodobne sa nám taká perspektíva zdá absurdná, ale aj muž, ktorý zraňuje celú rodinu a nakoniec ju opustí, môže žene chýbať a môže sa cítiť ponížená. Tieto pocity sa považujú za normálne. V prípade manželského rozchodu, ale aj v iných vzťahoch, keď sme opustení alebo vyhodení, sa nás to dotkne.

Aj keď len na malú chvíľu. Možno preto, že ktosi druhý rozhodol o mojom živote, určil smer, resp. postavil ma do situácie, ktorú som neplánovala. Druhým paradoxom rozchodu môže byť pocit viny. Ten môže prekvapivo niesť ako bremeno práve ten v páre, ktorý sa pre rozchod nerozhodol, alebo ho nevidel ako riešenie. Skrátka, opustený je vínny a ten, ktorý opúšťa, má na to právo. Možno vás táto myšlienka prekvapí. Zároveň sa do tohto chaosu, ktorý súvisí s rozchodom, mieša tiež akési nepísané povedomie, že ten, ktorý opúšťa, je v práve, a tá opustená je vinníkom, pretože.....(bola neverná, stále utekala za svojou matkou, s ničím nebola spokojná a pod.).

Bohužiaľ, je celkom prirodzené, že človek s aspoň trochou sebareflexie začne hľadať vinu sám v sebe. Bičuje sa otázkami, čo mohol urobiť lepšie, hľadá možnosti, že možno keby to alebo tamto robil inak, tak by ho partner neopustil.

Sú muži ľadoví králi?

Rozchod je traumatizujúca vec. Žena sa s ňou vyrovnáva len veľmi ťažko, a to často bez ohľadu na kvalitu manželstva. Psychológovia sa zhodujú na tom, že žena prežíva veci viac emočne a muži, naopak, sú viac racionálnejší. Ale to je fakt známy asi nám všetkým. Aj keď sme ho práve nevyčítali z kníh, zistili sme to počas vzťahu s akýmkoľvek mužom.

Na základe tohto jasného a niekedy až príliš zreteľného rozdielu je jasné, že ženy a muži prežívajú inak nielen obyčajné a často až banálne maličkosti - napríklad kúpia obrus až po takej fatálnej a zásadnej veci ako rozchod, prípadne rozvod. Žena bude obrus vyberať niekoľko dní s ohľadom na jeho farbu, tvar, zladenie s interiérom až po materiál, z ktorého je vyrobený (samozrejme, všetko dôkladne prediskutuje so svojou polovičkou), zatiaľ čo muž si nového obrusu na stole s najväčšou pravdepodobnosťou ani nevšimne.

V prípade rozchodu je to trochu podobné, aj keď, prirodzene, o niečo zložitejšie. Základný rozdiel medzi tým, ako prežíva rozchod muž a žena je taký, aký pri iných problémoch, krízach. Či sú to choroby, peniaze, riešenie školy u detí, to už je jedno. Muži sú často viac praktickí a logickejší a ženy si tieto situácie potrebujú odkomunikovať.

Vyrovnať sa s tým? Ako?

A je to tu. Byt vyprataný, majetok rozdelený, každý začína novú etapu niekde inde. Tento bod celého procesu väčšinou nenastane zo dňa na deň. Rozchody majú svoje etapy, svoj príbeh, ktorým si väčšina párov musí prejsť. Aj tzv. definitívny rozchod má svoju postupnosť, etapy - keď sa o tom ešte len hovorí, potom sa hľadá materiálne zázemie a časový horizont, ešte sa upresňuje, komu z rodiny (deťom, rodičom) o tom povedať, kedy a ako a ktorý z manželov. Údajne to nie je to najhoršie.

Najnepríjemnejšie a emocionálne najviac vyčerpávajúce je obdobie neistoty, keď sa ešte obaja hľadajú a uvažujú, či sa dá vzťah ešte zachrániť a za akú cenu, keď žena dúfa, prosí, ponúka šancu, navrhuje čas vzájomného odlúčenia, návštevy poradcu a pod.

V tejto chvíli určite prídu na rad aj extrémne emócie. Hlavne sa po nich musí preskúmať, či sa vzájomný vzťah stabilizoval alebo sa muž na ženu začal pozerať s väčšou láskou. Keď týmto spôsobom žena neuspeje, tak je múdre prestať sa spoliehať na to, že sa muž zmení. Všetky by sa jednohlasne zhodli na tom, že najdôležitejšie pri tom všetkom je zachovať si svoju vlastnú tvár. Ale ono to nemusí byť až také jednoduché. Určite to ale stojí za to aspoň skúsiť. Žena sa môže oceniť za to, že urobila, čo bolo v jej silách, možnostiach a akceptovať manželovo rozhodnutie. A začať do niekoho prinášať aj svoje predstavy a plány.

V tú chvíľu nastáva obdobie úľavy, pretože neistota skončila, a môžu obaja pracovať na novom spôsobe života. Pohnúť sa ďalej môže byť vykúpením, a preto by sme sa mali pokúsiť odpútať od starého a nájsť si nové - radosti, uspokojenie, šťastie a nakoniec aj lásku. To, ako dlho bude trvať nechať minulosť za sebou, nerýpať sa v nej a neubližovať si neustálymi spomienkami, výčitkami, závisí aj od toho, ako veľmi sa náš život zmení po rozvode. Vyrovnanie sa s rozchodom určite závisí aj od toho, koho z nich čaká aká perspektíva po rozchode, ako hlboko musí zmeniť svoj život.

Na tom závisí dĺžka času, ktorá je potrebná na vytvorenie nových životných návykov.

Nájdite vieru sama v sebe, viac netreba

Uvedomenie si toho, čo sa vlastne stalo a aké emócie to vo mne vyvolalo, je začiatok. Odrazili ste sa od dna. Nepotlačujte v sebe emócie, ale ani ich nejako nehroťte. Zkráta ich nechajte prejsť svojím telom. Uvedomte si ich a prijmite ich. Sú vaše a máte na ne plné právo. Emotívne reakcie sú často symptómom nejakého nášho zraniteľného miesta. Skúste tieto miesta nájsť a odhaliť príčinu ich zraniteľnosti. Duševná trýzeň nás môže priviesť na miesta, ktoré sme doteraz neobjavili a nemali sme o nich ani tušenie.

Na manželstvo by dobre platila obmena starého známeho príslovia: "V núdzi spoznáš priateľa." Akurát by mohla znieť: "Po rozchode spoznáš svojho (ex)manžela." Pretože rozchod je veľká previerka charakteru každého človeka. Tam sa ukáže, kto má aké hodnoty. Bohužiaľ, často v tomto bode zistíme, že sme človeka, s ktorým sme žili pod jednou strechou XY rokov, až tak dobre nepoznali...

Nájdite si na zoznamke presne takého partnera, akého si prajete. My vám k tomu budeme držať palce!

[ivi]