Fínsko: krajina tisícich jazier

Fínsko? Je tam v zime vôbec svetlo? Nie je to náhodou len jeden veľký les, kde je stále zima a šialene draho? Snáď o žiadnej inej európskej krajine nekoluje toľko predsudkov ako práve o Fínsku. Pre väčšinu Slovákov je Fínsko relatívne biele a vzdialené miesto na mape, čo je škoda.

Avšak individualisti a dobrodružné povahy vedia o Fínsku veľmi dobre a ich záujem o "Suomi" stále rastie. Čo ich na Fínsku priťahuje? Predovšetkým samotná krajina, osamelosť, pokoj a neporušená príroda, veď ide o najsevernejšiu a najredšie osídlenú krajinu v Európskej únii. Fínsko je viac ako štyrikrát väčšir ako Slovenská republika, má však len polovičný počet obyvateľov. Naozaj sa môže chváliť rozsiahlymi lesmi a jazerami, kam až oko dovidí.

K tomu čistý vzduch, čistá voda a prekrásny pohľad na hviezdne nebo. Napadlo vás, že do Fínska je to čoby kameňom dohodil?

Dlhé zimy, krátke letá

Pritom Fínsko nie je vôbec monotónne: mení svoju tvár v každom ročnom období. Po studenej, drsnej a dlhej - v Laponsku navyše nadmieru zasneženej - zime prichádza krátke, teplé leto s dlhými, svetlými nocami. Najlepšia ročná doba pre návštevu Fínska je jún až august, kedy sa predovšetkým v čase okolo 21. júna (letného slnovratu) po celej krajine veľmi oslavuje a slnko takmer nezapadá.

Na severe za polárnym kruhom u Inari nezapadá vôbec. V týchto dňoch musí celé Fínsko nabrať sily a slnečný svit na celý rok. V uliciach Helsínk vyrastajú záhradky reštaurácií a kaviarní ako huby po daždi. V noci okolo 23. hodiny sú ulice ešte plné ľudí prehliadajúcich si výkladné skrine obchodov. Po celej krajine sa spontánne oslavuje a je veselo, Fínsko je jednoducho opojenie letom. Pred začiatkom temnej zimy si Fíni, nadšení milovníci zimných športov, obstarávajú v kníhkupectvách dostatočné zásoby čítania, aby sa mali čím zabaviť za dlhých zimných večerov.

Niektorí sa zásobia aj "tekutým obveselením" pre pusté a prázdne dni. Akonáhle ale vysvitne bledé zimné slnko, okamžite povyskočia, odložia knihy a "fínsku vodku" stranou a vybehnú do prírody na bežky, sánkujú, korčúľujú po zamrznutých jazerách, odchádzajú si na skútroch, lovia ryby dierou vysekanou v ľade alebo sa aj v ľadovej vode kúpu.

Helsinky

V roku 1812, kedy boli Helsinky Alexandrom I. vyhlásené namiesto Turku hlavným mestom vtedajšieho ruského veľkovojvodstva Fínsko, tu žilo 4000 obyvateľov. Dôvod Alexandrovho rozhodnutia bol jednoduchý: Helsinky boli bližšie jeho hlavnému mestu St. Peterburgu, čo skrátilo cestovanie. Vzostupu mesta už nestálo nič v ceste. Pruský architekt Carl-Ludwig Engel naplánoval mesto na rysovacej doske a vtlačil mu úplne nezameniteľnú podobu.

On je autorom Dómu - dodnes hlavného symbolu mesta - a Senátneho námestia, obklopeného neoklasicisticko vládnymi a univerzitnými budovami. Neskôr už tvár mesta formovali fínski architekti svetového ohlasu, predovšetkým Eliel Saarinen, Armas Lindgren a Hermann Gesellius, tvorcovia fínskeho národného romantizmu, už po sebe zanechali Národné múzeum na Mannerheimintie a tiež hlavné nádražie.

Dnes sú Helsinki jedným z najvýznamnejších dopravných uzlov celého Pobaltia. Cez všetok moderný pokrok tu však zostávajú neprehliadnuteľné stopy ruského vplyvu: v architektúre, náboženstve, kultúre, ponuke tovaru aj gastronómii. Helsinky sú tak taviacim kotlom dvoch svetov. V letných severských večeroch je okolo 22. hodiny svetlo ako na poludnie. Ľudia na prechádzke zapĺňajú parky, v kaviarňach takmer nenájdete voľné miesto.

Helsinky - po Reykjavíku druhom najsevernejšom hlavnom meste na svete v tej dobe rozhodne nie sú miestom, kde "zdochol pes". Okrem bohatého kultúrneho programu sa môžu pýšiť najväčším počtom mobilných telefónov a internetových pripojení na hlavu na celom svete.

Právo každého človeka

Vo Fínsku nájdete 37 národných parkov s celkovou rozlohou vyše osem tisíc kilometrov štvorcových. Takmer rovnako veľkú plochu zaberajú iné chránené územia, zatiaľ čo ďalšie oblasti sú vyhlásené za prírodné rezervácie. Celková rozloha chránených území je 30 000 km2, teda okolo deviatich percent celkovej rozlohy krajiny. Zázemie na jednotlivých trasách v národných parkoch poskytujú táborisko s najrôznejšími prístreškami a zrubmi k prespaniu, takže niekoľkodňová výprava do divočiny nepredstavuje žiadny problém.

Tieto zruby sú bezplatné a majú spravidla poschodové postele, základné kuchynské vybavenie, hromadu suchého dreva na kúrenie a suchý záchod. Očakáva sa, že každý opustí chatu v takom stave, v akom ju našiel. Napríklad že doplní drevo a odnesie si svoje odpadky. Ďalšie rozmanité stavby vrátane chatrčí a kota (obydlia Laponcov) v štýle laponského štýlu sú určené na varenie alebo môžu poslúžiť ako dočasný úkryt pred nepriazňou počasia.

V laavu (jednoduchom prístrešku z guľatín bez okien a dverí) sa dá pohodlne natiahnuť v spacom vaku. Fínsko, rovnako ako ostatné škandinávske krajiny, je veľmi ústretové. Starodávny fínsky kódex jokamiehenoikeus (doslova "právo každého človeka") dáva každému právo chodiť, lyžovať alebo jazdiť na bicykli kdekoľvek v lesoch alebo iných prírodných oblastiach, dokonca aj na súkromnom pozemku, pokiaľ sa dotyčný chová zodpovedne.

Aj na jazerách a riekach je možné sa na kanoe, pramice alebo kajakoch prechádzať bez akýchkoľvek obmedzení. Kúpať sa a odpočívať sa dá vo fínskej prírode kdekoľvek, táboriť jednu noc takmer kdekoľvek, a to aj na súkromnom pozemku, ak to nebude príliš blízko obydlia.

Na pobreží

Južné pobrežie Fínska medzi Turku a Porvoo pri Fínskom zálive je najhustejšie osídlenou časťou krajiny, zatiaľ čo podstatne dlhšie západné Baltské pobrežie u Botnického zálivu severne od Turku až po Kemi je osídlené len riedko. Neďaleko od rušného univerzitného mesta Turku, v Naantali, je zase raj pre malé aj väčšie deti - nachádza sa tu fantastický zábavný svet známych rozprávkových postavičiek "mumíkov".

Záujemcovia o kultúru smerujú do malého, ale medzinárodne známeho mestečka Rauma, ktoré bolo vďaka svojmu starému mestu, tvorenému zachovanými drevenými domami, vyhlásené organizáciou UNESCO za svetové kultúrne dedičstvo. Oblasť Yyteri pre zmenu láka milovníkov prírody. Je tu krásna pláž, kde sa v lete ľudia vyhrievajú na slniečku a na jeseň tú podnikajú dlhé prechádzky. S každým ďalším kilometrom smerom na sever sa tvár krajiny mení: postupne ubúda ruchu a zhonu, je tu stále menej domov, ale o to viac pôvabu pre dobrodružné povahy.

Sprevádzať vás tu budú útesy a prekrásne opustené pláže. Tu sa vám naskytnú príležitosti k nekonečným výletom pozdĺž morského pobrežia.

Oblasť fínskych jazier

"Pri štvrtej červenej poštovej schránky doľava, potom desať kilometrov lesom a na piatom rázcestí doprava." To nie je sranda, to je popis cesty k domčeku pri jednom z celkom 187 888 fínskych jazier. Mená ulíc a čísla domov tú takpovediac nehrajú rolu a v oblastiach mimo hlavnej cesty sú púhymi symbolmi. Až konečne nájdete ten "svoj" plážový domček, budete dokonale odrezaní od všetkých správ.

Hodinky odložte do šuplíka. Jeden deň pri jazere utečie ako voda a pritom má rovnaké účinky ako dlhodobá dovolenka. Čas je relatívny. Oddajte sa kúpaniu pri ľudoprázdnom brehu jazera, prechádzkam lesom a zbieraniu húb, pozorovaniu vtáctva a zveri.

Komu sa predsa len po nejakej dobe zacnie po rušnejšej spoločnosti, musí si autom zájsť do najbližšieho mesta alebo na pramici doveslovať k domčeku na vzdialenom brehu jazera. Čln býva väčšinou v cene prenájmu chaty. 

Posledná divočina Európy

Len málo turistov sa vydá až do Laponska, na ďaleký sever, do polárnej oblasti Fínska. Tu nebýva neobvyklé, keď v zime klesnú nočné teploty pod mínus 25 stupňov Celzia. V Laponsku žije na tretine celého územia Fínska iba asi 200 000 ľudí, čo je menej ako dva na štvorcový kilometer. Odliv obyvateľstva je zrejmý. Obdobie od novembra do januára, kedy takmer nevychádza slnko, v pravom slova zmysle "schladí" všetkých tunajších obyvateľov a prisťahovalci z juhu väčšinou rýchlo miznú.

A pritom má Laponsko bezpochyby svoj zvláštny pôvab, je jednou z posledných takmer nedotknutých oblastí na kontinente a vysnívaných krajín všetkých dobrodruhov. Chodiť sa tu dá do aleluja. Noci sú v lete krátke alebo vôbec neexistujú, môžete teda chodiť tak dlho, ako si vaše srdce bude priať alebo nohy dovolia. Ale každá ročná doba tu má niečo do seba. V lete je tu nečakane teplo, na jeseň sa stromy halia do zlatého lístia, v zime je krajina potopená pod závejmi snehu, nad ktorými môžete sledovať úžasnú hru farieb polárnej žiari.

Okrem bežkovania sa tu dá vybrať aj z exotickejších zimných športov, napríklad výlet na motorovom snežnom skútri po nedotknutých bielych pláňach alebo so psím záprahom, ktorý môže trvať aj niekoľko dní. Až sa po dvoch či troch týždňoch dovolenky vo Fínsku nasýtite tichom, pokojom, prírodou a čestvým vzduchom, až sa do sýtosti vynadíváte na fascinujúce západy slnka a stáda sobov v rannej hmle, možno sa zase budete tešiť na nákupy vo "svojom" meste, zatúžite po pollitri lacného piva a zacnie sa vám po susedoch, robiacich čosi za múrom.

Ale nenechajte sa mýliť. Najneskôr za pár týždňov budete znovu snívať o nejakej osamelej chalúpke na brehu jazera a budúci rok vyrazíte do Fínska znovu.

Fíni - národ sáun

Návšteva Fínska by rozhodne nebola úplná, ak by ste aspoň raz nenavštívili saunu. Fíni milujú saunovanie.

Nemáte s kým na dovolenku vyraziť? Zoznámte sa online. Už ste vyskúšali vedecký zoznamovací dotazník?

[ivi]