Rovnica telesnej váhy je nemilosrdná a súdi všetkých rovnako: telesná hmotnosť rovná sa príjem energie v podobe potravy mínus výdaj energie. Na tom sa nedá nič oklamať.
Navzájom sa medzi sebou líšime vzhľadom, stravovacími návykmi aj záľubami. Aké sú ale rozdiely medzi človekom, ktorý zdanlivo veľa neje a pritom priberá, a človekom, ktorý môže zjesť všetko a je stále štíhly a nepriberie ani kilo? V prvom rade sa zamyslime nad tým, čo je ideál telesnej krásy. Je ním prehnane štíhla modelka z módneho časopisu alebo populárne moderátorka z televíznej obrazovky?
Človek má tendenciu pozorovať svoje okolie, porovnávať sa s ním a zároveň s ním súťažiť. Ak sú kritériom súťaže pevne vyrysované svaly na bruchu, drvivá väčšina ľudia hneď prehráva. Spokojnosť so svojim telesným vzhľadom spočíva práve v tom, aby sa človek s okolím neporovnával a "bol sám sebou".
Pozrime sa na to, aký bol v histórii ideál ženskej krásy. Tak napríklad barokové ženy zachytené na starých obrazoch sú plnoštíhle a majú kypré tvary tela. Ak by sa takáto dáma porovnávala s ideálom modelky, v žiadnom prípade by neuspela. Pre príklad ale nemusíme chodiť ďaleko, stačí sa pozrieť na francúzske alebo slovenské filmy z 50. a 60. rokov a zistíme, že samotné polstoročie zaznamenalo veľkú revolúciu vo vnímaní ako ženskej, tak mužskej telesnej krásy.
Po detoxikácii organizmu zhodí rad ľudí hmotnosť, bez toho aby sa o to nejako zvlášť snažila. Ale nie všetci. Poďme si teda rozobrať, ktoré faktory stoja za telesnou hmotnosťou a ktoré orgány a ich okruhy treba detoxikovať. Po prvé je nutná očista sleziny, pankreasu a žalúdka, teda orgánov súvisiacich so zabezpečovaním hmotných potrieb človeka, teda aj so spracovaním potravy a jej uložením do zásob.
Okruh sleziny súvisí s neodolateľnou chuťou na sladké aj s prejedaním, takže práve s tým okamihom, kedy už je žalúdok naplnený, a človek napriek tomu je ďalej. Pankreas je tiež nevyhnutný metabolický orgán, ktorý vylučuje do tenkého čreva celý rad rozkladných tráviacich enzýmov, štiepiacich na príslušných miestach ako tuky, tak bielkoviny a cukry.
Po druhé je nutná detoxikácia mozgu, najmä hypofýzy a hypotalamu, ktoré - tak ako jazýček na starých váhach - ukazujú dosiahnutie rovnováhy organizmu alebo dávajú podnety k akciám, ak rovnováha v organizme nie je. Napríklad, ak klesne hladina glukózy v krvi, hypofýza dá prostredníctvom ďalších mozgových štruktúr človeku pokyn, aby sa najedol. Pokiaľ je obed už očakávaný, potom možno začne škvŕkať v žalúdku, pretože prostredníctvom podvedomých signálov dochádza k peristaltickým posunom.
Ak je v hypofýze alebo hypotalame infekčné ložisko alebo iný toxín, potom táto prirodzená regulácia nefunguje a v dôsledku toho človek je, keď nemá, teda vždy, keď ide okolo nejakého jedla (nutkavosť a nutkavé pohyby patria tiež k okruhu sleziny).
Mnoho ľudí vám po detoxikácii mozgu povie, že sa už toľko neprejedá. Alebo prizná, že zrazu začali mať chuť na telesný pohyb, prechádzky alebo jazdu na bicykli, a pritom v predošlej dobe tieto činnosti kvôli myšlienkovým zábranám a výhovorkám nemohlo realizovať. Ľudia sa tiež po detoxikácii mozgu stanú citlivejšími a sami prichádzajú na to, čo je pre organizmus prospešné a čo je zaťažujúce.
Po tretie, a to už predznamenávame na začiatku, je žiaduce zasiahnuť do emocionality človeka, ako sám seba vidí, respektíve ako ho videli jeho rodičia. Modely od rodičov totiž pretrvávajú v mysli veľmi dlho a miesto kritizujúceho otca si potom človek vybuduje vnútorného kritika v sebe, ktorý mu pripomína, že nie je dosť dokonalý a že by sa mal stále v niečom zlepšovať. Po štvrté to sú rodové dispozície.
Niektoré sklony sú bohužiaľ nemilosrdne naprogramované. Ak sa nám niečo nepáčilo na rodičoch, keď nám bolo 20 rokov, potom v 50 rokoch zisťujeme, že vyzeráme veľmi podobne ako oni v tomto veku, vrátane stravovacích sklonov a ukladania telesného tuku. Za piate sa jedná o stravovacie návyky. O tých by sme mohli napísať celé knihy, preto teraz uveďme len tie najdôležitejšie.
Pri snahe o redukciu telesnej hmotnosti je vždy výhodné, ak človek namiesto troch väčších jedál denne jej päť menších, teda keď tie tri denné jedlá rozdelí do piatich menších častí. Trikom je nedostať hlad, teda jesť o niečo skôr, než si o to telo povie. Zamedzí sa tak kolísanie hladiny inzulínu aj jeho protipól glukagón v krvi. Ak má totiž človek dlhšiu dobu hlad, jeho metabolizmus sa prepína do úsporného režimu a doslova "šetrí so zásobami".
Je dobré nejesť príliš veľa energetických jedál. Kalorické hodnoty základných potravín možno nájsť v každej príručke o redukciu hmotnosti. Sladké a tučné jedlá, zemiaky a alkohol sú napríklad veľkým zdrojom energie, ktorá sa bohužiaľ ľahko ukladá do tukových zásob. Rozhodne nejedzte na noc. Naposledy si niečo dajte najneskôr dve hodiny pred plánovaným spánkom, aby mal organizmus ešte dostatok času na strávenie potravy a jej presunutie do čriev (priemerne je na to potrebných asi 90 minút).
Po šieste je to telesný pohyb spojený s fyzickou námahou, kedy možno snahu o zoštíhlenie zásadne podporiť a cielene naštartovať spaľovanie tukov. Zaradenie zdravého pohybu do pravidelného týždenného rozvrhu má veľa priaznivých účinkov na organizmus, najmä na kardiovaskulárny systém. Ako možné fyzické aktivity spomeňme pomalý beh alebo rýchlu chôdzu, jazdu na bicykli, vytrvalé plávanie, šliapanie na rotopede a podobne.
Aby sme spaľovali tuky, platia pre všetky tieto aktivity nasledujúce pravidlá: Musí ísť o pohyb, pri ktorom sa dostatočne zahrejeme (pomalá chôdza taká nie je), trochu sa zapotíte, ale len tak, aby sme po celú dobu trvania aktivity boli schopní normálne hovoriť bez zjavného zadýchania. Pohyb by mal trvať aspoň hodinu. Zhruba prvá polhodina telesnej aktivity totiž slúži k naštartovaniu spaľovania tukov.
Inými slovami ísť športovať dvakrát denne dopoludnia a večer na pol hodiny nemá pre spaľovanie tukov veľký význam, poznamenajme však, že pre obehový systém áno. Lepšie teda jedna hodina denne ako dve polhodiny s dlhou prestávkou. Častou chybou je, že sa človek rozhodne okamžite schudnúť, jazdí každý deň na rotopede ako blázon, až sa celý potí, ani dýchať nemôže.
Výsledok sa ale nedostavuje. Je to najmä tým, že po celú hodinu tejto usilovnej aktivity sa spaľujú iba cukry uložené vo svaloch a pečeni a organizmus sa "neprepol" na aktivatizaciu tukov. Niekedy dokonca človek ešte priberie. Je to tým, ako mu svaly zosilneli a narástli, pretože svaly majú väčšiu pomernú hmotnosť ako tukové tkanivo.
Dobré je zaradiť túto telesnú aktivitu aspoň trikrát týždenne do svojho programu. Raz týždenne je to málo, dvakrát je to lepšie, trikrát optimálne, ak to myslíte s redukciou svojou hmotnosťou vážne. Ak ste maximalista, päťkrát týždenne je absolútny ideál.
Avšak niekedy je lepšie menej ako viac. Tým sa myslí, že je lepšie vydržať chodiť aspoň dva mesiace trikrát týždenne na svižné prechádzky než prvé dva týždne chodiť päťkrát a potom celkom prestať, pretože vás to prestane baviť. Prestávky na regeneráciu sú rovnako dôležité ako pohyb sám. Dôležité je, aby vás pohyb bavil, potom máte vyhraté a vydržíte pri športe veľmi dlho, ba dokonca sa môže stať vašou životnou nutnosťou.
Podstatné je nechcieť zhodiť hmotnosť rýchlo, dobré je schudnúť približne jedno kilo za týždeň, ak ponáhľame. Pokiaľ to bude len pol kila, za tri mesiace telesnej aktivity je to už asi sedem kilogramov dole. Tento pomalý postup je dôležitý pre trvalé udržanie telesnej hmotnosti. Organizmus si totiž navykne na trochu odlišný (a hlavne zdravie) metabolický režim, než tomu bolo doposiaľ.
Tiež patríte medzi tých, ktorým ešte žiadna diéta poriadne nepomohla? Kilá nabrané už kedysi dávno proste nie a nie zmiznúť. Ste ochotní vyskúšať čokoľvek, len aby ste sa ich zbavili? Tak pozor - rozhodne neskúšajte jednu z nasledujúcich diét!
Funguje na princípe - keď nie ste hore, nič nezjete. A tak si stačí vziať sedatíva, prespať pár dní a budet krásne štíhli.
Áno, lekár vám predpíše pásomnicu, tú si v pokoji prehltnete a potom už jete, čo sa vám zapáči. A chudnete, pretože pásomnica všechcno zje za vás. Avšak, nie je to žiadna romantika.
Pri tejto diéte sa prehĺtajú tabletky s ľudským choriogonadotropínom, na ktorom je postavená väčšina tehotenských testov.
Je to ešte horšie - ako to znie. Do prvej tretiny jazyka sa stehami upevní plastová sieťka zvaná "náplasť". Pri konzumácii bežnej potravy spôsobuje bolesť, znemožňuje žuvanie a prehĺtanie. Po mesiaci sa musí náplasť odstrániť.
Tak si odrovnáte zdravie jednoznačne. Líši sa od obyčajnej hladovky tým, že si niekoľkokrát denne doprajete špeciálny nápoj. Nazýva sa Prolinn a dodá telu menej ako 400 kalórií. Čo v ňom je radšej nechcite vedieť. Ide o zmes rozomletých zvieracích rohov, kopýt, koži, šliach a ostatných odpadov, ktoré zostávajú na bitúnkoch.
A keby ste predsa len potrebovali odbornú pomoc, neváhajte sa obrátiť na špecialistov - v Žiline, Košiciach, Trenčíne a kdekoľvek inde.
[ivi]