Ako chutí chuť?

Tiež vám titulok tohto článku pripadá na prvý pohľad divný? Dlhé roky sme verili tomu, že máme vo svojich chutiach jasno. Ale to len do doby, než nás vyviedol z omylu vstup do "iného", prirodzeného chuťového sveta. Alebo sa vám to nestalo?

K čomu slúži chuť? Je samozrejme jedným zo základných ľudských zmyslov, ktorý človeku aj zvieratám oddávna poskytoval informácie o kvalite potravín. Človek je od prírody naprogramovaný ku konzumácii tých potravín, ktoré mu dodávaju čo najviac živín a energie, pretože tá sa vždy hodila v období nedostatku. A preto nám prirodzene chutí všetko kalorické, teda sladké a tučné. A je to tak úplne v poriadku.

Túto schopnosť má v sebe prirodzene každý. Lenže kvôli novodobému spôsobu života sme na ňu trochu "pozabudli". Ako je to možné?

Prospieva nám nadbytok?

Žijeme v dobe nebývalého dostatku, dokonca až nadbytku jedla všetkého druhu. A to celý rok. Vo všetkých skorších etapách vývoja ľudstva sa skladba stravy odvíjala od dostupnosti predovšetkým sezónných potravín. Naši predkovia jedli len to, čo práve v prírode vyrástlo a dozrelo. Niektoré potraviny bolo potrebné uschovať na dlhú zimu, preto sa využívali prirodzené konzervačné procesy, ako je kvasenie alebo zvarenia.

S modernou dobou prišli aj nové spôsoby pestovania potravín, ich skladovania a spracovania. Určite, je super, že keď dostaneme v zime chuť na paradajku, môžeme si ju kdekoľvek kúpiť. Druhou stranou mince ale je, že táto zimná paradajka zo španielského megaskleníka nikdy nevidela priame slnečné svetlo. Prečo by sme teda mali konzumovať niečo, čo je len "náhradou", v období kedy táto potravina pre nás nie je prirodzene vhodná?

Tieto neobmedzené možnosti nás tak trochu rozmaznávajú a metú náš prirodzený vnútorný kompas. Aj keď sa nás predajcovia komerčných produktov snažia presvedčiť, že je to pre nás veľká výhoda, premýšľajme radšej vlastnou hlavou.

V zajatí soli, cukrov a tukov

Druhým dôvodom, prečo sme prišli o svoje prirodzené rozpoznávacie schopnosti, je skutočnosť, že niektoré látky sú bez náhrady návykové. Veľmi rýchlo si zvykneme na neprimerané solenie. Soľ je totiž ďalšou látkou, ktorej sa tak trochu nemôžeme nabažiť. Je to tak preto, že v minulosti bola vzácna a bolo prirodzené, že človek ju konzumoval, kedykoľvek dostal príležitosť. Keď si niekto na intenzívne solené pokrmy zvykne, menej slané jedlo mu potom veľmi nechutí.

Závažnejší je návyk na konzumácii niektorých tukov. Pokiaľ je človek zvyknutý jesť denno denne vyprážané hranolky alebo chipsy, je pre ňho ťažké ich vynechať, hoci na jeden deň. Dôležité je, že túto závislosť vyvolávajú len tuky, ktoré sa v prírode bežne nevyskytujú a ktoré vznikajú buď vyprážaním pri vysokých teplotách, ale sú upravené v továrňach (teda všetky ztužené aj inak spracované).

A sú to práve tie tuky, ktoré sa hojne používajú pri výrobe polotovarov a náhrad rôzného typu. Tuk, ktorý sa prirodzene vyskytuje v prírode, takú závislosť nikdy nevyvolá. A je úplne jedno, či sa bavíme o kokosovom oleji, alebo o poctivom sadle.

Závisloť na cukre

Najčastejšia a najzávažnejšia je ale závisloť na cukre. Ako je to ale možné, keď sa cukor bežne nechádza aj v prirodzených potravinách? To teda nie je zdravé jesť ovocie? Nebojte sa, neznamená to, že všetok cukor je automatický nezdravý. Prvý problém je rovnaký ako v prípade soli. V dnešnej dobe máme čistého cukru k dispozícii, koľko chceme. Vzhľadom k jeho nízkej cene sa nás dlhodobo potravinárska lobby snaží presvedčiť, že na konzumáciu cukru (na rozdiel od tukov) nie je vôbec nič zlého.

A tak keď sa z mlieka pre výrobu jogurtov oddelí prirodzený tuk, automaticky sa prisype cukor (aby mal výsledny produkt akú takú chuť). Sme doslova zaplavení cukrom. Pokiaľ neveríte, pozrite sa doma do chladničky na ingrediencie jogurtu alebo skôr na zloženie chleba alebo napríklad slaných krekrov. Človek pre konzúmaciu cukru nedostal od prírody prirodzenú stopku. A tak nieje vôec neobvyklé, že denne konzumujeme v prepočte aj 40 kociek.

Dokonca aj ľudia, ktorí holdujú raňajkovým müsli, džúsom alebo fitness tyčinkám, príjmu denne veľké množstvo cukru - aj keď si myslia, že žijú zdravo. Prečo teda príroda cukor vôbec "vymyslela"? Je rýchlym zdrojom energie, ale v prírode ho takmer nikdy nenájdeme izolovaný. Je súčasťou napríklad ovocia, ktoré obsahuje relatívne vysoký podiel vlákniny. A práve vláknina sa stará o to,že z prirodzeného zdroja sa cukor uvoľňuje omnoho pomalšie, a pomalšie sa uvoľnuje teda energia.

V prípade cukru  sme navyše nanešťastie príliš uverili chemikom a ďalším vedcom, ktorí sa pokúsili "verne" napodobniť prírodné cukry. Výsledkom toho je masívne používanie fruktózy (tzv. ovocného cukru), o ktorej sme si mysleli, že bude pre telo zdravšia než klasický biely cukor (sacharóza). V tom sa ale hlboko zmýlili. Fruktóza sama o sebe je pre ľudské telo problematická. Mimochodom sa ukladá v podobe tuku v brušnej oblasti.

Potravinárska lobby nás ovšem bude presviedčať o opaku. Nie je sa čomu diviť, glukózo-fruktózovy sirup je veľmi lacná surovina, ktorá dovoľuje produkovať veľké množstvo lacných potravín.

Keď sa zbavíte závislosti...

...prejdete vnútornou premenou, ktorú si možno najprv ani nevšimnete. Viete, ako niektorí tento proces prežívajú? Sedia napríklad v kuchyni a pred nimi stojí misa čerstvých sliviek. A práve v tej chvíli, keď sa pre jednu s chuťou naťahujú, im všetko dôjde. Práve pred rokom sedeli pred podobnou misou a boli dosť v rozpakoch. Vnútorne si totiž hovorili, že je super zjesť takto čerstvé slivky plné živín... Lenže ony im proste nechutili. Boli pre nich málo sladké, príliš kyslé - a vôbec im "niečo" chýbalo.

Citujeme klasickú príhodu o starom Majstrovi, ktorého sa žiaci pýtali, čo majú jesť, aby žili zdravo. Majster im odporučil, nech vynechajú všetkú soľ. Po týždni sa ho žiaci opäť pýtali, čo majú robiť teraz. Majster im povedal, nech rovnako ako soľ vynechajú aj všetok cukor. Na rovnakú otázku ďalší týždeň žiakom odvetil, že už teraz môžu jesť bez obáv čokoľvek. Áno, chute nás často klamú kvôli naším neprirodzeným návykom.

Nemusíte sa ale teraz striktne vzdať všetkého cukru a soli, ale čím menej ich bude, tým viac si jedlo užijete. A tým zdravšie, prirodzenejšie a s radosťou budete jesť. Prirodzené potraviny majú nekonečnú škálu chutí. V tom sa im žiadne polotovary alebo náhrady nikdy nevyrovnajú. Dajme teda prirodzeným potravinám príležitosť. Len tak si môžeme zamilovať všetky ich chute.

Kokosový olej je škodlivý? Absurdné...

Odborníci na výživu stále varujú red nasýtenými tukmi, kam patrí aj kokosový olej, ktorý vraj škodí nášmu zdraviu. Nasýtené tuky v kokosovom oleji ovšem žiadne riziko ochorení nepredstavujú. Za prvé: neexistuje jediný relevantný dôkaz v podobe kvalitnej štúdie, že kokosový olej spôsobuje ochorenia srdca a ciev. Za druhé: propaganda proti kokosovom oleji a nasýteným tukom je založená na mylnom presvedčení, že nasýtené tuky zvyšujú hladinu cholesterolu, ktorý spôsobuje ochorenie srdca.

Tzv. zlý cholesterol údajne spôsobuje infarkt, mrtvicu a kôrnatenie tepien. Cez neustále opakovanie správ o škodlivosti nasýtených tukov musíme vziať do úvahy, že sa jednotlivé nasýtené tuky medzi sebou líšia. Nasýtené tuky sa stredne dlhým reťazcom v kokosovom oleji sa ale v tele neukladajú ako zásobný tuk, nezvyšujú cholesterol, nepodporujú nadváhu a kôrnatenie tepien. Naopak poskytujú telu rýchlu energiu, pretože sa nemusí metabolizovať a prednostne sa spaľujú. Kyselina laurová v kokosovom tuku chráni srdce a normalizuje krvný tlak.

Kokosový olej má veľmi priaznivé účinky: rýchlo a jednoducho sa vstrebáva zo zažívacieho ústroja, stimuluje pečeň k tvorbe ketónov, čo sú zdroje energie pre svaly a mozog, a zároveň odbúravajú tuk, ktorý slúži ako ďalší zdroj energie. Má antimikrobiálne účinky a obnovuje črevnú mikroflóru. Nádejné výsledky preukázal aj pri výskume Alzheimerovej choroby.

Prirodzenosť musí baviť

Keď si dáme dúšok lacnej limonády, cítime len sladkú chuť a pridané arómy. Keď sa zakúsneme do čerstvého letného jablká alebo ochutnáme syrovú tekvicu, cítime, ako ich chute prechádzajú jedna v druhej v nespočetných tónov a vôni. A to je práve tá správa, že potravina obsahuje veľa živín. Pre nás už nemusí byť synonymum dobrého len sladké, ale naopak akákoľvek autentická chuť z prírody. A rovnako tak vnímame aj prirodzený postoj k zdravej strave. Pokiaľ chceme jesť zdravo, malo by nás to predovšetkým baviť.

Nedostali ste chuť zájsť do reštaurácie na dobrú večeru podľa vášho uváženia? Kto vie, možno tam narazíte na nejakú lásku vášho života. A ak nie, skúste online zoznamku.

[ivi]