Rad psychosomatických lekárov sa domnieva, že ľudstvo po dlhé storočia ani veľmi neriešilo, čo to vlastne choroba je. Väčšina ľudí si dodnes myslí, že ide skôr o nešťastnú náhodu, ranu osudu alebo rozmar prírody.
Predovšetkým ide ale o poruchu, ktorú treba čo najrýchlejšie odstrániť, aby sme mohli žiť ďalej rovnako ako doteraz. Z hľadiska psychosomatiky, ktorá sa na človeka pozerá ako na celok (aj preto sa o nej hovorí ako o celostnej medicíne), je ale choroba v princípe disharmónii vo vedomí človeka. Je známkou toho, že sme sa ocitli na zlej ceste. Choroba je tak vlastne výzvou, aby sme sa vydali inou cestou. Keď neposlúchneme, pritvrdí...
Nerozčuľovať sa, nenerváčiť sa, odstrániť pokiaľ možno dlhodobý stres, strach a pocity viny, nezraňovať jeden druhého.
Pozitívne myslieť, hovoriť a konať, pretože na čo človek svoje vedomie zameria, tým sa tiež stane.
Dôležité je čítať, počúvať okolie a tiež sa pozerať na správne veci. Skrátka povedané: čo vám nerobí dobre, tomu sa vyhýbajte. A začnite napr. pri večerných televíznych správ.
Telo nás svojou rečou prosí o pomoc. Tu je krátky zoznam chorôb, symptómov a fyzických neduhov, ktorými nás telo upozorňuje, že nežijeme v súlade so svojou dušou.
Alergické ochorenia majú svoj pôvod v precitlivenosti a silné obranné reakcie tela na určité látky, ktoré iným ľuďom neškodia. Často stačí len obyčajný obraz alergénu, aby došlo k záchvatu. Nie je to teda alergén sám o sebe, kto je vinný, tvrdí psychosomatici, ale myšlienka, ktorá za tým väzí a je s tým všetkým spojená.
Alergie sú vyzvaním tela, aby sme sa otvorili, aby sme život prežívali a nežili obyčajnými predstavami. Naučte sa nič neposudzovať a neodsudzovať. Spoznajte aj svoje skryté agresie a postavte sa im. Nájdite láskavý spôsob, ako ich vyjadriť a prežiť. A pýtajte sa sami seba: Čo mi naháňa strach a prečo?
Bolesti hlavy sú väčšinou sprevádzané tlakom. Sme teda vystavení tlaku, ktorý chceme za pomoci rozumu "ukecať", uchopiť, spracovať. Na druhej strane sa pri bolesti hlavy objaví aj pocit napätia, niečo teda nie je v poriadku, "vŕta nám to hlavou". Situácia sa dá vyčistiť opakom napätia, teda uvoľnením. Tlak vydrží len tak dlho, kým tú je protitlak. Ak človek ustúpi, zbaví sa hlava, ako nositeľ rozhodovania, záťaže. Keď sa napríklad dištancuje od nejakého zvlášť veľkého rozčúlenia tým, že sa od neho vnútorne odprostíte, tlak a napätie sú preč.
Nežiť toľko pod tlakom svojho myslenia alebo požiadaviek okolia. Žijete tu a teraz a takí, akí ste, a nie svojou či cudziou predstavou, ktorá vám hovorí: to nesmieš, takto sa musíš správať, toto nemôžeš... Telo sa potom samozrejme bráni. Tiež si treba uvedomiť a priznať potlačené pocity viny a začať ich odstraňovať.
Všeobecne je každá infekcia známkou nejakej informácie, ktorá nie je považovaná a riešená na úrovni vedomia. Často si takého konfliktu nevšimneme, nepriznáme si ho alebo sa pokúšame sa mu vyhnúť, a nútime tak život na to, aby nám ho dal najavo na nejakej inej úrovni. Bolesti, ktorej sa už človek nemôže vyhnúť. Pôvodcovia choroby (vírusy, baktérie, toxíny) sa pritom hromadia v tej časti tela, ktorá zodpovedá psychickej oblasti konfliktu.
V mnohých prípadoch to znamená prijať jasné rozhodnutie a dôsledne ho potom vykonať. A tiež sa sám seba pýtať: Kým alebo čím som sa nechal zmanipulovať a prijal názory, ktoré sú pre mňa škodlivé?
Prechladnutie sa skladá z niekoľkých symbolických symptómov. Chorý má plný nos, teda už má niečoho zo svojho okolia dosť a nie je už ochotný ani schopný sa vysporiadať s ďalšími problémami. Je chrapľavý a nemôže hovoriť - komunikácia s ostatnými je narušená. Ak má opuchnuté mandle, nemôže alebo nechce niečo prehltnúť, nechce to prijať. Ďalší zo symptómov, nádcha, sa takmer vždy vyskytuje v situácii, kedy je človek preťažený a hľadá dôvod, aby sa mohol stiahnuť späť, pretože momentálne nie je schopný požiadavkám čeliť.
Mali by ste dať najavo, čo si naozaj myslíte, do akej miery ste to cudzie prijali a prečo ste neverili svojej intuícii. Ďalšia otázka by mala znieť: Kde som sa obmedzil, kde sme klamali sám seba?
Ten, kto má problémy so spánkom, by sa mal naučiť deň vedome zakončiť, s dôverou sa oddať noci a nemyslieť hneď zase na zajtrajšok. Nespavosťou trpí najčastejšie práve ten, kto sa nevie odpútať od udalostí dňa, kto nevie vypnúť svoju rozumovú činnosť a upokojiť sa. Nespavosť postihuje tiež tých, ktorí by chceli mať nepretržitú kontrolu, nemôžu alebo nechcú si niečo pripustiť, nechcú sa podriadiť, a tak vlastne spánok vnímajú ako bezmocnosť. Na druhú stranu je predpokladom pokojného spánku aj unavené telo. Naše telo je pohybový aparát, mali by sme s ním teda dostatočne hýbať, aby sme boli, keď si ideme ľahnúť, skutočne unavení.
Naučiť sa uvoľniť, akceptovať seba ako dokonalú bytosť, odložiť svoju moc a podriadiť sa.
Trávenie v telesnej rovine úzko súvisí na psychickej úrovni so spracovaním nejakého vonkajšieho podráždenie. Ako v oblasti tela, tak aj psychika trávenia znamená, že to, čo sme prijali - či už to sú potraviny alebo zmyslové dojmy - môžeme správne usporiadať a využiť, kdežto všetko nepotrebné a prebytočné musíme opäť vydať.
Len asi pätina všetkých bolestí v chrbte je vyvolaná nejakým špecifickým ochorením. To znamená, že 80 percent bolestí v chrbte má iné než organické príčiny, pravdepodobne súvisí práve so psychikou. Chrbtica poskytuje telu stabilitu a oporu, vďaka ktorým sa môžeme trochu narovnať. Bolesti chrbta preto súvisia s duševným postojom, s podporou a úprimnosťou. Naznačujú väčšinou psychické preťaženie, ktoré si nechceme priznať. Často má človek tiež pocit, že mu niekto odmieta poskytnúť podporu, o ktorej sa domnieva, že ju potrebuje. A často ide o podporu emocionálnu.
Pri bolestiach chrbta človek často vlečie niečo, čo nemôže uniesť alebo zniesť. Nemôže sa toho však ani zbaviť. Môžu to byť napríklad strach, pocit viny, odpor, problémy alebo zármutok. Toto kŕčovité chcenie bez možnosti realizácie vedie k nesprávnemu psychickému postoju, ktorý sa telesne prejavuje práve v oblasti chrbta.
Problémy so žlčníkom ukazujú na ťažkosti v zaobchádzaní s vlastnými agresiami. Človek je neustále podráždený, ale nedá svojej zlosti voľný priechod alebo ju nechce, prípadne nemôže vyjadriť. Komu "vrie žlč", kto však ale svojmu hnevu nedopraje žiadne vyjadrenie, ten si čoskoro zapríčiní poruchu prúdenia žlče.
Človek s chorým žlčníkom sa musí naučiť stáť si za svojimi vnútornými impulzmi, vyjadrovať ich, ale aj aktívne meniť svoje okolie a brániť sa tomu, aby jeho energia neustále klesala. Pokiaľ toto citové hromadenie agresiou trvá dlhšiu dobu, dochádza k vzniku žlčníkových kameňov a čoskoro sa ohlási aj žlčníková kolika.
Myslite teda pozitívne a buďte zdraví! Potom sa budete môcť vydať na rande kdekoľvek v Slovenskej republike! Ak sa chcete najprv s niekým zoznámiť, navštívte online zoznamku.
[ivi]