Zázračný zázvor

Pre ľudí s fantáziou je zázvor veľmi inšpiratívnou rastlinou, teda predovšetkým jeho odnože. Určite to potvrdia všetci kuchári, amatérski aj profesionálni, pretože využitie zázvoru v gastronómii je stále populárnejšie.

Ak začneme pátrať po pôvode zázvoru všeobecného, ​​vytrvalé rastliny s bielými a ružovými alebo žltkastými kvetmi, stretneme sa najčastejšie so slovom pravdepodobne. Zázvor pravdepodobne pochádza z juhu Číny, odkiaľ sa dostal do Indie. Nie pravdepodobne, ale s úplnou istotou môžeme povedať, že ako v Číne, tak v Indii túto rastlinu používajú ako v kuchyni, tak v liečiteľstve, viac ako tri tisícročia. Na rozšírenie zázvoru do ďalších častí sveta majú pravdepodobne najväčšiu zásluhu fénickí moreplavci, vďaka ktorým sa dostal do krajín Blízkeho východu a do krajín okolo Stredozemného mora.

Do Afriky sa rastlina dostala vďaka Portugalcom a v Južnej Amerike za ňu sú vďačí Španielom, ktorí ju sem priviezli v 16. storočí, inak Juhoameričania nemajú príliš dôvodov na to, za čo by vtedajším španielskym dobyvateľom mohli byť vďační. O tom, že omáčkam, kuraciemu mäsu alebo strukovinám dodá zázvor patričný šmrnc a nezameniteľnú chuť, vedeli už v starovekom Grécku, Ríme i v Egypte. V stredoveku sa potom zázvor udomácnil aj v európskej kuchyni, a to natoľko, že nechýbal na žiadnom stole, tak ako dnes väčšinou nechýba soľ a korenie, ak ich hostiteľka nezabudne dať na stôl.

A pretože odnože rastliny sa v teple nekazia, stal sa zázvor jedným z prvých druhov korenia, ktoré arabskí obchodníci prepravovali do Európy aj do Afriky. Dá sa povedať, že dnes sa zázvor opäť vyhrieva na výslní popularity a záujmu, a to je dobre bez ohľadu na to, odkiaľ pravdepodobne pochádza.

Zázvor pre zdravie

Zázvor má typickú intenzívnu vôňu, ktorú mu dodávajú esenciálne oleje. Okrem nich ale obsahuje celý rad vitamínov, napríklad A, B1, B2, vitamín C alebo E, a minerálnych látok, medzi ktorými nechýba sodík, horčík, fosfor, draslík, vápnik a železo. A jednou z mnohých látok obsiahnutých v zázvore, ktoré prospievajú nášmu zdraviu, je gingerol. Práve on je strojcom onej pikantnej chuti, pre ktorú je zázvor obľúbený v gastronómii. Gingerol je chemickým zložením veľmi podobný kapsaicínu, čo je zložka obsiahnutá v čili papričkách.

Tepelnou úpravou sa gingerol mení na zingeron, teda na látku, ktorú hojne využíva potravinársky priemysel a tiež výrobcovia parfumov. A pri akých zdravotných problémoch nám môže zázvor pomôcť? V najrôznejších podobách pozitívne ovplyvňuje tráviaci trakt, to znamená, že zmierňuje pálenie záhy a nadúvanie a podporuje a uľahčuje trávenie. Pomáha proti nevoľnosti, napřílad tehotenské alebo cestovné, a tlmí prejavy migrény, mal by podporovať organizmus v boji proti rakovine. Tieto schopnosti zázvoru sú v súčastnosti predmetom výskumov.

Horúce zázvorové obklady uľavujú od bolesti za krkom a uvoľňujú stuhnuté svaly. Ako účinný prostriedok pri nádche a chrípke zázvor vyskúšal asi každý z nás. Zázvor ale vie tiež pôsobiť protizápalovo a posilňovať imunitný systém, dokáže stimulovať krvný obeh a znižovať hladinu cholesterolu. Pomáha tiež pri redukcii svahov, má relaxačné účinky a vie príjemne prehriať celé telo, a údajne pôsobí aj ako afrodiziakum.

Zázvorová kozmetika

Zdá sa vám, že je to spojenie trochu zvláštne? Ale verte, že v kozmetických produktoch je zázvor bohato zastúpený, a to vrátane mnohých parfumov. Kozmetický priemysel využíva predovšetkým dezinfekčné účinky zázvoru aj to, že má vplyv na prekrvenie pokožky, a preto je súčasťou sprchových gélov, šampónov na vlasy, kúpeľových olejov a často ho nájdeme aj v čistiacich krémoch. Nechýba ani v krémoch na ruky alebo v maskách na krk, dekolt a tvár.

A ak si prečítate zloženie parfumov vyhlásených luxusných značiek, potom iste v hlave či srdci parfumu objavíte zázvor. On je to, čo u mnohých parfumov ucítite ihneď po aplikácii, a väčšinou vás vôňa zázvoru sprevádza aj v niekoľkých nasledujúcich hodinách. Ak nepoužívate parfumy, môžu vám byt prevoňať sviečky, v prípade ktorých výrobcovia tiež využívajú aromatického efektu zázvoru.

Čerstvý, sušený, alebo nakladaný?

To záleží na tom, na čo budeme zázvor používať. Sušený je v kuchyni absolútne nezastupiteľný, používa sa do pokrmov varených aj pečených, do polievok i omáčok, ale aj do rôznych sladkostí. Zázvor je neoddeliteľnou súčasťou koreniacich zmesí. Čerstvý zázvor je rovnako ako sušený vhodný na ochutenie pokrmov z morských živočíchov, kačacieho a bravčového mäsa, diviny a ďalších. Výhodou je, že prispieva k lepšej stráviteľnosti ťažkých jedál. S čerstvým zázvorom sa stále častejšie stretávame v malinovkách, zmrzlinách, jogurtových pokrmoch, džemoch a marmelády, ale tiež si môžeme dať zázvorové pivo a rad ďalších jedál a nápojov.

Čínska alebo indická kuchyňa bez zázvoru je v podstate nemysliteľná rovnako ako japonské sushi. K nemu sa ako príloha väčšinou používa zázvor nakladaný. Nakladať možno do medu alebo cukru, potom vznikne zázvor kandovaný, alebo etanolu, čím získame extrakt. Nakladaný zázvor tiež býva súčasťou cukríkov, lízaniek a žuvačiek, ale tiež ako potravinový doplnok alebo prísada do alkoholických nápojov.

Kandizovať je ľahké

Pripraviť si kandizovaný zázvor nie je vôbec zložité. Stačí jeden diel čerstvého zázvoru, jeden diel vody a jeden diel cukru. Olúpaný čerstvý zázvor nakrájame na tenšie kolieska alebo na kocky, dáme do hrnca a zalejeme vodou tak, aby bola surovina úplne ponorená. Prisypeme cukor, a varíme asi pol hodiny a necháme vychladnúť. A teraz dochádza k veľmi príjemné veci. Jedným varením vzniknú dva produkty. Zázvorový sirup, ktorý zlejeme do fľaštičky a môžeme ho používať na dochucovanie nápojov, a kandizované kúsky zázvoru, tie ešte zmiešame s trochou práškového cukru, aby sa ľahko obalili a je hotovo.

Kandizovaný zázvor môžeme pridať do pečiva alebo konzumovať samotný. Avšak aj tu platí, že s pojedaním zázvoru to nesmieme preháňať, a to ani s tým kandizovaným.

Zázvor v kvetináči

V súčasnej dobe sa zázvor všeobecný v divokej prírode prakticky nevyskytuje a je umelo pestovaný predovšetkým v tropických oblastiach, kde sa mu darí najlepšie, pretože odtiaľ pochádza. Avšak môžete si ho skúsiť vypestovať aj doma, nie je to tak zložité, ale musíte zázvorovníka, ktorý sa ako izbová rastlina bežne nepredáva, venovať trochu viac starostlivosti a pozornosti. Kvetináč naplňte zmesou substrátu a rašeliny a na zmes položte čerstvý, nevyschnutý odnož zázvora púčiky smerom nahor. Zasypte substrátom s rašelinou tak, aby odnož nebol vidieť.

A pretože rastlina vyžaduje teplo a dostatok slnečného svetla, postavte kvetináč najlepšie na parapet okna situovaného na juh a pôdu udržujte vlhkú. Odnož vyklíči za dva až tri týždne a potom už zázvorovník pomerne rýchlo porastie. Po niekoľkých mesiacoch začne schnúť, čo nie je známka toho, že sa o rastlinu nestaráte tak, ako by ste mali. Je to signál, že môžete podzemok vybrať, časť zjesť a časť znovu zasadiť.

Celý proces môžete opakovať veľa rokov, ale musíte sa zmieriť s tým, že u nás zázvorovník vykvitne len výnimočne a ani úroda odnoží nie je tak bohatá. Avšak radosť z vlastnoručne vypestovaného zázvoru stojí za trochu starostlivosti a menšiu úrodu.

Vyskytujú sa aj riziká

Aj keď je zázvor liečivý a prospieva nášmu zdraviu, je dobré vedieť, že môžu hroziť aj určité riziká. Tie sa spájajú s predávkovaním, ak zázvoru užívame príliš veľa, alebo s nevhodnou kombináciou s inými liekmi. Deti do dvoch rokov by nemali zázvor alebo prípravky, ktoré ho obsahujú, dostávať vôbec. Vyhnúť by sa mu mali aj jedinci trpiaci niektorým dlhodobým ochorením, napríklad diabetom. U dospelých by denná dávka čerstvého zázvoru nemala presiahnuť štyri gramy, čo je maximum, už pri požití piatich gramov sú u niektorých jedincov popisované nežiaduce účinky, ako nevoľnosť, hnačka, srdcové poruchy.

V sušenej forme by denná dávka zázvoru nemala byť vyššia ako jeden gram. Užívať s mierou - to platí u všetkých liečivých rastlín, ale u zázvoru dvojnásobne.

Zázvorový čaj

Maximálne 4 gramy čerstvého zázvoru buď nastrúhame, alebo nakrájame na plátky, dáme do kanvice a zalejeme vriacou vodou. Necháme asi päť minút lúhovať a zázvor odstránime, vylúhovaný odnož zázvoru nie je určený na konzumáciu, mohol by podráždiť žalúdočnú stenu.

Do čaju pridáme podľa chuti citrónovú alebo pomarančovú šťavu, trochu ho osladíme medom a kto má rád výraznejšiu chuť, môže pridať štipku škorice a klinčekov. Čaj necháme trochu vychladnúť a môžeme piť.

Kam inam na rande než do pravej čajovne, kde vám urobia zázvorový čaj?

Zdroj: https://www.medicalnewstoday.com

[ivi]