Učte svoj mozog, nech sa len nehraje

Občas sme až posadnutí kultúrou tela. Investujeme čokoľvek, aby sme telesnú schránku udržali mladú, aktívnu, krásnu. Do úmoru posilňujeme každý sval - až na jediný, mozgový. Tomu už takú nálož zvyčajne nedávame. Výskumy však ukazujú, že kľúčom k dlhému a šťastnému životu je dobre trénovaný mozog, prinajmenšom rovnako tak potrebným ako fyzická kondícia.

V polovici 80. rokov prišiel novozélandský politológ a univerzitný profesor James Flynn s vedeckým dôkazom, že ľudská inteligencia posudzovaná na základe IQ testov sa zvyšuje z generácie na generáciu. Vtedy týmto poznatkom vyvolal vášnivú debatu odborníkov po celom svete. Psychológovia čelili paradoxu: buď sú dnešní ľudia ďaleko bystrejší ako ich rodičia, alebo sa len ukázalo, že testy IQ nie sú tým najsprávnejším meradlom inteligencie. Profesor v podstate vysvetľoval, že ľudia zrejme nie sú ani tak inteligentný, ako modernejší.

Aj keď bývajú mnohí z nás v pokušení porovnávať, či sú súčasníci múdrejší či hlúpejší ako naši predkovia, jednoznačná odpoveď sa nájsť nedá. Posudzovať inteligenciu predkov z pozície súčasných skúseností je ošemetné, Ako hovorí slávny kanadský autor a sociológ Malcolm Gladwell: "Ak by sme teóriu zvyšujúcu sa inteligencie so všetkým prijali, znamenalo by to, že typický teenager dneška s IQ 100 by mal prarodičov s priemernými IQ 82 - zdanlivo pod prahom nevyhnutným pre absolvovanie bežnej školy."

Videné súčasnou optikou bolo priemerné IQ školákov z roku 1900 približne 70, čo by až bizarne naznačovalo, že svet bol obývaný prevažne mentálne retardovaným ľuďmi.

Len sudoku nestačí

Podľa Jamesa Flynna za pozitívne zmeny v inteligencii ľudstva môže priemyselná revolúcia, menšie rodiny so zodpovednejším vzťahom k deťom či obrovský nárast ľudí pracujúcich v kognitívno náročných profesiách, ako je právo, medicína, školstva, psychológia. Viac ako naši predkovia precvičujeme rôzne oblasti mozgu, lepšie sme schopní využívať logiku, máme schopnosť riešiť oveľa širšiu škálu problémov. Súčasný obchodník je neporovnateľne vynaliezavejší. Kým v roku 1950 malo terciárne alebo postgraduálne vzdelanie okolo 12% Američanov, dnes je to viac ako 50%.

Na druhej strane každá doba má svoje. Naši predkovia neboli zahltení takou mierou stresu, významným blokátorom pamäti. Možno sme na tom lepšie, čo sa týka IQ testov, na druhej strane sme zaplavení informáciami, v dôsledku čoho má naša pamäť menší priestor. Ona v pozitívnom kontexte zmienená priemyselná revolúcia sa na druhej strane paradoxne podieľa na podporovaní mozgovej pohodlnosti, pretože mnohé za nás dnes vymyslia a vyriešia moderné technológie. Takže zatiaľ čo jedna skupina odborníkov zastáva názor, že sme "múdrejší", iní ho výrazne spochybňujú.

Každopádne dobrou správou je, že nech už panujú podmienky akékoľvek, náš mozog sa vždy môže trénovať a jeho kapacitu zvyšovať. A mnohé výskumy ukazujú ako. Kedykoľvek sa naučíte niečo nové, zapojíte sa do nových aktivít alebo dokonca premýšľate o nových plánoch do budúcnosti, váš mozog tým nabudíte.

Čokoľvek, čo je pre vás príliš pohodlné, nie je dobré pre vývoj mozgu. Nabúravať každodennú rutinu je podľa odborníkov to najlepšie, čo možno mozgu poskytnúť. Najrôznejšie vedecké štúdie ukázali, že ak sa náročnosť spracovávaných úloh nezvýši, mozog sa nudí a celý proces začína automatizovať. To sa týka aj často odporúčaných krížoviek či sudoku. Na občasné trénovanie mozgu, najmä pre seniorov, ktorí nemajú už toľko možností (napr. pracovných), sú super. Ak sa však človek v dlhodobom horizonte zameria výhradne na sudoku, mozog už nie je toľko zainteresovaný - výzvu zvládol a zautomatizoval ju, aby bol pripravený zase na ďalšiu. Úroveň mozgových cvičení sa zvyšuje s každou ďalšou hrou.

Celé Ludolfovo číslo? Hračka!

Dnešnou lekárskou technikou je už preukázané, že mozog má tendenciu sa k starobe scvrkávať. Rôzne nervové spoje môžu byť už slabšie a schopnosť pamätať si nové veci môže byť náročnejšie. Už preto je dôležité venovať sa mozgovému tréningu kontinuálne a od mladosti, aby aj v pokročilom veku bolo na čo nadväzovať. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) napríklad zistila, že v krajinách, ako Švédsko či Švajčiarsko, kde ľudia zvyčajne nemajú tendenciu odchádzať do dôchodku predčasne, bola ich duševnú čulosť a pamäť v 65 rokoch o polovicu lepšia ako vo Francúzsku, kde sa do predčasných penzií odchádza oveľa častejšie.

Súčasná doba však nespolieha len na mozgový tréning pracovne. Svet zachvátili najrôznejšie "mozgové posilňovne", "mentálnu joggingu", "pamäťové kurzy", "majstrovstvá hlavolamov". Aj na Slovensku aktívne pôsobí okolo 5000 trénerov pamäti, ktorí už dávno nepracujú iba so seniormi, ale podporujú duševné schopnosti ľudí všetkých vekových kategórií, či už úplne zdravých, alebo napríklad po závažných úrazoch mozgu.

Podarilo sa zostaviť optimálny tréningový program, ktorý zahŕňa nielen klasický kognitívny tréning, ale cielene sa tiež zameriava na minimalizáciu problémov pamätí v bežnom dennom živote a vedie k rýchlemu zvýšeniu sebavedomia účastníkov kurzov, k vnímaniu pocitov osobné zdatnosti u každého účastníka. A následne tiež k zvýšeniu sebestačnosti a predĺženie nezávislosti u seniorské populácie. Praktické cvičenia sa zameriavajú na mnemotechniky, ktoré dokonale kompenzujú nedokonalosť ľudskej pamäti.

Pre účastníkov kurzov nie je problém si zapamätať nákup o 150 položkách, telefónne čísla aj dlhé číselné rady. K svojmu úžasu zistia, že zapamätať si 100 desatinných miest Ludolfovho čísla je vlastne hračka. Na praktických príkladoch sa učia zvládať techniky, ktoré sú potom schopní aplikovať v praxi v prípade osobnej potreby.

Nebyť najlepší, len stále lepší

S pomocou špeciálnych techník si možno ľahko zapamätať aj to, čo zvyčajne považujeme za nezapamätateľné: zoznam slovenských panovníkov od roku 623 do súčasnosti, všetkých amerických prezidentov, sochy na Karlovom moste, Muchovú Slovanskú epopej či aktualizáciu politickej mapy sveta. Zapamätať si 50 štátov americkej únie aj s ich geografickou lokalitou je vraj záležitosťou 20-25 minút aj pre tích najstarších účastníkov kurzov. Na vrchole našich mentálnych funkcií sme medzi 16. a 23. rokom, však pomocou správneho mozgového tréningu možno porovnať aj vekové dispozície.

Mozog má schopnosť učiť sa a vyvíjať v každom veku, jedná sa o tzv. mozgovú plasticitu, avšak podmienkou je pravidelný tréning. Kognitívne schopnosti časom slabnú, uvažovanie je náročnejšie. Osvojovanie nových činností, ktoré vás prinútia premýšľať a učiť sa, je najlepší spôsob, ako udržať mozog zdravý. Pritom sa nemyslí len učenie básničiek či zvládanie hlavolamov. Vezmite si napríklad plávanie. Má zrejmé výhody kardiovaskulárneho a svalového posilňovania, ale tiež zahŕňa premýšľanie, spracovanie a učenia.

Musíte mať na pamäti váš dýchací rytmus a ako správne vykonávať jednotlivé pohyby. Môžete porovnávať svoje predpoklady z hľadiska vytrvalosti a rýchlosti, nechať sa motivovať na precvičovanie zručností, aby ste boli ešte lepším plavcom. Tréning mozgu totiž zahŕňa bezpočet možností. Výskumy preukázali pozitívny vplyv aj v prípade, že sa začnete venovať maľovaniu, vyšívanu, fotografovaniu, hraniu na hudobný nástroj, písaní pamätí. Je jedno, akú novú činnosť si vyberiete, vždy ide o výzvu mozgu, vďaka ktorej môže ďalej rásť.

Ak sa na žiadnu novú činnosť necítite, zdvihnite si laťku pre činnosť existujúcu. Cieľom nie sú majstrovstvá, ale neustála práca na zlepšovaní.

Tipy, ako trénovať mozog

Duševne vyrovnaný človek má vysokú frustračnú toleranciu, tzn. schopnosť čeliť zložitostiam a náročným situáciám bez vypätých reakcií. V živote sa ťažkostiam nevyhneme. Je dôležité tieto prekážky prekonávať tak, aby v nás neutkveli silné emócie, ako je strach, zlosť, nenávisť.

Počúvajte

Buďte pozorní, či už sa vám niekto predstavuje, alebo ste práve zaparkovali. Často v týchto chvíľach prepíname na "autopilota" a potom si veci nevybavujeme. Pozornosťou možno zabrániť trapasom a posilniť mozog zapamätaním nové veci.

Nakŕmte celý mozog

Aj mozgové schopnosti závisia na strave. Ak sa bojíte ako čert kríža sacharidov, vedzte, že mozog, viac než akýkoľvek iný orgán, spolieha práve na glukózu. Uistite sa, že získavate sacharidy z ovocia, zeleniny a celých zŕn, nie zo zmrzliny, cukroviniek a koláčov.

Dajte prednosť "verejnoprávnosti"

Nejeden odborník odporúča sledovanie verejnoprávnych kanálov než televíziou prezentujúce estrády, klebety a reality show.

Pozor na alkohol

Pohárik červeného vína môže stimulovať mozgové bunky, pravidelné pitie alkoholu naopak otupuje. Ak si dáte tých pohárov týždenne 14, máte podľa výskumov až o 22% vyššiu šancu na vznik demencie.

Objavte nové miesto

Prežite deň v neznámom meste. Skúmanie mapy, nové pohľady, zvuky a vône, to všetko je zdravé povzbudenie pre mozog.

Multitasking nie je všetko

Ak pri písaní e-mailov telefonujete a ešte počúvate pokyny kolegov, nie je to ideálna situácia pre vás ani váš mozog. Menej je niekedy viac.

Postavte sa čelom stresu

Stres, strach, vnútorné napätie, to všetko uberá mozgu energiu. Nepodceňujte relaxáciu, zábavu a dostatok spánku a snažte sa (v intenzívnej spolupráci s mozgom) nájsť vinníka svojej psychickej nepohody.

Choďte na prechádzku

Už niekoľko minút chôdze môže zvýšiť prietok krvi do mozgu, čo posilní aj kreatívne myslenie. Charles Dickens písal svoje romány výhradne medzi 9. a 14. hodinou, potom nasledovala dlhá, rýchla prechádzka. "Bez ráznych prechádzok by som explodoval a zahynul," vyhlásil

Hrajte sa v každom veku

Nielen deti sa učia hrou. Hádanky, kvízy, hlavolamy sú zábavné a povzbudzujú duševnú silu. Nezostávajte v jednej oblasti a aktivity striedajte.

Spojte duševnú a fyzickú činnosť

Mnoho štúdií dokázalo, že najlepšia taktika, ako odvrátiť demenciu a vyhnať mozog k čo najlepším výkonom, je spojenie duševného a fyzického úsilia. Niektorí odborníci dokonca tvrdia, že prinajmenšom rovnaký význam ako mentálne cvičenie má pre mozog fyzická námaha.

Ale nielen váš mozog môže dostať nový, zdravý reštart! Ak ste single, môžete na našej zoznamke skúsiť nájsť nového partnera a znova sa zamilovať. Zaregistrujte sa a vyskúšajte náš vedecký dotazník, ktorý vám hľadanie vhodného partnera uľahčí.

[ivi]