Kde sa beriete, depresie?

Depresia, presnejšie povedané depresívna porucha nálady, je ochorenie, ktoré prenasleduje celý civilizovaný svet. Užívanie antidepresív však má charakter vytierania kaluže vody, ktoré sa stále opakuje, pretože sme nezatvorili kohútik, odkiaľ voda priteká.

Dnes sa ľudia nehanbia priznať, že majú depresie. Je nepochybné, že príčinou vlastnej depresie je porucha vo využití látky nazývanej serotonín. Táto látka je emocionálne v mozgu potrebná na vytváranie primeranej či dobrej nálady. Kde sa ale porucha serotonínu berie? Starovekí Číňania nepoznali funkciu orgánov tak, ako ju poznáme dnes. Považovali ich za zdroj energie a za nositeľov určitých emocionálnych kvalít, ako sú depresie, agresie, úzkosť, strach či starosti.

A potom už sú všetko len synonymá týchto výrazov. Ak emocionálna patológia prestúpila únosnú mieru jednotlivých orgánov, šíri sa do ďalších častí organizmu, kde sa usadzuje v jednotlivých orgánoch, tkanivách alebo častiach mozgu. A tak môžu trpieť emocionálnou patológiou naše kĺby, uši, oči alebo časti mozgu, kde sa rozhoduje o našej nálade.

Stres a starosti

Základné emócie sú v tejto civilizácii dve. Tou prvou je existenčný stres, teda obavy o svoju existenciu, o budúcnosť. Čím väčší máme majetok a vyššiu životnú úroveň, tým viac sa zvyšuje náš existenciálny stres. Čím viac vieme o svete, čím hlbšie riadenie tohto sveta vidíme, tým je náš existenciálny stres silnejší. Existenciálny stres a obrana proti nemu umožňujú indivíduu prežiť.

Druhou silnou emóciou sú starosti, a z toho vyplývajúce zodpovednosť, plánovanie a obavy zo sociálnej inzultácie. Táto emócia nám umožňuje žiť v skupine, tlupe alebo v spoločnosti. Naša civilizácia výrazne podporuje vznik týchto emócií a stresov z nich vznikajúcich. Orgány, ktoré podľa tradičnej čínskej medicíny spracovávajú tieto emócie, sú pečeň a slezina. Pri neschopnosti uniesť tak silnú emocionálnu záťaž sa táto šíri ako informácia do celého organizmu.

Cesta do hlbín

Ľudský mozog je zložitý a možno povedať, že prvá reaguje na negatívnu silu týchto emocionálnych stresov. Náš emocionálny nervový systém (limbický systém) je ešte zložitejší a nemá na tomto svete obdobu. Čím je systém komplikovanejší, tým ľahšie trpí poruchami. V limbickom systéme a aj ďalších orgánoch, ktoré spoluprodukoval serotonín, ako je napríklad črevný nervový systém alebo pľúca, vznikajú mikrobiálne ložiská ako zdroj patologických signálov.

To má za následok poruchu metabolizmu, poruchu produkcie a využitia serotonínu. Ak chceme cielene zabrániť vzniku depresií a ak chceme príčinne depresie liečiť, musíme sa dostať k týmto hlbokým zdrojom emocionálnej patológie, a to u každého individuálne. Chod a charakter spoločnosti nezmeníme. Preto sa musíme naučiť rôznymi formami psychoterapie, sebaanalýzy, relaxácie, ale aj radom emocionálnych očistných techník zbaviť zdroje týchto stresov.

Emocionálny stres nebudeme chápať ako bájku, ale ako počítačový program, ktorý je mozog schopný si pamätať a ktorý potom pôsobí v zmysle počítačového vírusu. Narušuje metabolizmus serotonínu, narušuje našu emocionalitu. Nad takýmto postupom by sa mal zamyslieť každý z nás a nemusia nechať všetko jedine v rukách lekára. Ide o individuálnu zodpovednosť voči sebe samému.

Pár otázok k psychickým poruchám

Ako sa pozná duševná choroba?

Duševné choroby sa najčastejšie prejavujú v našom správaní alebo v obsahu reči. Niekedy ich môžeme spoznať na prvý pohľad, inokedy však bývajú skryté a objavíme ich ešte len po rozhovore s chorým, prípadne vďaka dlhodobému pozorovaniu. Niektoré duševné choroby sa totiž nemusia prejavovať nepretržite, ale ukážu sa až po čase. Pretože psýché bývala vždy umiestňovaná do mozgu, skúma psychiatriu mozogu a jeho vplyv na tieto prejavy.

Mnohé choroby, napríklad telesné (vrátane rôznych infekcií), avšak môžu sprevádzať aj psychické symptómy. Hovorí sa o sekundárnych prejavoch, pretože primárnym prejavom je úplne iné ochorenie.

Je dobré vyskúšať terapiu?

V detoxikačných poradniach sa s duševnými problémami stretávame často. Ľudia sa obracajú na lekára s pocitmi úzkosti, ktoré predtým tlmili liekmi. Zverujú sa s najrôznejšími strachmi. Občas sa lekári stretávajú aj s nutkaním (obcesami). Typické je pri nejakých nezvyklých úkonoch, ako je potrebné opakovanie slova, návrat do už zamknutého bytu, preskakovanie kanálov, umývanie rúk a podobne.

Za nutkaním sa však môže skrývať aj obezita spôsobená nutkavým jedením, zhromažďovaním zbytočných vecí a celý rad ďalších úkonov, ktoré sa skrývajú v našom bežnom živote. Pochopiteľne sa stretávajú tiež s depresiami.

Ktoré lieky sú najčastejšie?

V psychiatrii sa používajú predovšetkým antidepresíva, teda lieky, ktoré mali pôvodne odstraňovať depresie. V súčasnej dobe sa však ich používanie rozšírilo aj na iné skupiny psychických problémov - ľudia ich masovo užívajú na úzkosť, stavy paniky či obsedantné stavy. Inou veľkou skupinou liekov sú antipsychotiká, ktoré sa používajú na liečbu psychóz, ale opäť sa používajú aj na iné duševné problémy.

Treťou veľkou skupinou sú anxiolytiká čiže lieky proti úzkosti. V menšej miere sa v psychiatrii používajú aj rôzne iné lieky, ktoré sa snažia vyriešiť patologické duševné prejavy.

Ako sa psychické choroby liečia?

Niektoré duševné choroby majú nezvratné dôsledky na stav mozgu, u iných k žiadnym zmenám dôjsť nemusí. V minulosti sa duševné choroby liečili často bizarnými spôsobmi, napríklad namáčaním do studenej vody, zväzovaním alebo otáčaním v mechanickej odstredivke. Postupne sa začalo s užívaním rôznych liekov, až došlo k objavu psychofarmák, ktoré dokážu ovplyvniť psychiku duševne chorých.

Farmaceutické spoločnosti odvtedy vytvárajú jeden liek za druhým. Za zhruba 60 rokov, počas ktorých éra farmakológie duševných chorôb trvá, však nedošlo k výraznému posunu. Nemožno teda povedať, že by dnešné lieky boli výrazne účinnejšie ako tie vyrobené pred 20 rokmi.

Ako dlho choroby trvajú?

Duševné choroby obvykle prebiehajú chronicky (od vypuknutia až do smrti) a psychiatri v súčasnosti vedia iba potláčať symptómy, nedokážu liečiť príčiny. Existujú však tiež duševné choroby, ktoré môžu prebehnúť akútne (raz, dvakrát za život), a sú choroby, ktoré majú záchvatový priebeh. Medzi záchvatmi sa človek prejavuje duševne úplne normálne. Ide napríklad o maniodepresívne ochorenie, pri ktorom medzi atakmi depresie či mánii nie sú narušené žiadne psychické funkcie.

Iné choroby sa naopak prejavujú trvalo narušenými psychickými funkciami.

Čím sa choroby prejavujú

Niektoré choroby sú na hrane psychiatrie a neurológie. Ide napríklad o demenciu, teda úbytok duševných schopností, ktorý má za základ neurologické (organické) zmeny na mozgu. Pod týmto pojmom rozumieme fakt, že v ľudskom organizme nastali také zmeny, ktoré sú hmotne preukázateľné. Preukazujú sa napríklad zobrazovacími metódami, ako sú röntgen, CT alebo ultrazvuk.

U čisto psychiatrických chorôb zvyčajne hmotnú podstatu nájsť nejde. Mozog duševne chorého človeka totiž vyzerá často úplne rovnako ako mozog zdravého človeka.

Ako pomáha detoxikácia?

Pre detoxikáciu je dôležité, že dokážeme emocionálne patologické javy zaradiť ku konkrétnym štruktúram v mozgu. Tieto štruktúry sú zaťažené toxíny, preto prejavujú patologickú aktivitu. Akonáhle toxín poškodí emocionálne centrá, stretávame sa so zvýšeným prejavom úzkosti, strachu, agresie alebo smútku. Nielen že ich pociťujeme negatívne, ale spôsobujú aj stres a majú vplyv na vznik rôznych somatických porúch.

Rozpoznanie týchto problémov umožnilo detoxikovať príslušnej časti mozgu, a tým zmierniť alebo úplne odstrániť negatívne prejavy. Psychické choroby často výrazne ovplyvňujú ľudský život. Vďaka detoxikácii to však môžeme zmeniť.

Ako postupujú psychiatri?

Psychiatri sa od ostatných lekárov líšia tým, že im k diagnóze väčšinou nepomáhajú laboratórne metódy, rozbory krvi, moču ani spomínané metódy zobrazovacie, ktoré ukazujú obraz mozgu. Zvyčajne sa musí spoliehať na rozhovor, pozorovanie alebo rôzne formy testov. Druhý, podstatne menší tábor, tvoria psychiatri, ktorí duševné choroby vysvetľujú ako prejavy rôznych vplyvov, a preto sa v liečbe snažia využiť výhradne psychologických metód, akými sú psychoterapia, arteterapia, ergoterapia, hipoterapia a podobne.

Dá sa nakaziť stresom?

Emočná nákazlivosť sa dá vysvetliť aktivitou nášho mozgu. Limbický systém, ako emočné mozgové centrum, je otvorená sústava, ktorá silne reaguje na podnety. Matka tak napríklad dokáže ovplyvniť emócie svojho plačúceho dieťaťa tým, že ho utešuje a upokojuje. Dramatické scény z filmu či na divadle sú tiež nákazlivé, dokážu nás rozplakať. Našu emočnú stabilitu teda do značnej miery určujú tiež väzby a vzťahy k druhým ľuďom, napr. k partnerovi, rodine alebo kamarátom.

Bachove esencie

Liek na dušu predsa len existuje. Sú ním Bachove esencie - kvapky získavané prírodnou cestou, ktoré pomáhajú v boji s celým radom emočných neduhov, ale napríklad aj proti nespavosti alebo náhlemu ataku stresu.

V znamení prírody

Konkrétne ide o kvetové esencie, ktoré sa získavajú prevarením a lúhovaním vybraných rastlín, najčastejšie na slnku. Ako konzervačná látka sa používa kvalitné brandy, ale strach z opitosti alebo nadýchaniu alkoholu pri cestnej kontrole mať nemusíte, aspoň nie v prípade, že budete dodržiavať stanovené dávkovanie pohybujúce sa v rádoch niekoľkých málo kvapiek. Úlohou týchto esencií je harmonizovať emočné rozpoloženie, pričom každý z 38 druhov pôsobí na iný neduh.

Chorý objaviteľ

Doktor Edward Bach (1886-1936) bol veľmi inšpiratívnou osobnosťou. Stal sa úspešným homeopatom a lekárom, ktorý ale de facto proti zvyklostiam vtedajšej medicíny tvrdil, že ľudské zdravie závisí na harmónii tela a duše. Chápal, že mimo prejavov chorôb je potrebné sa zaoberať aj príčinami, ktoré často tkviu v emocionálnom stave človeka. Sám trpel zdravotnými problémami, pričom prognóza bola veľmi zlá, ale lekármi predpovedanú smrť nakoniec prežil o celých 19 rokov. Vo výskume tak vychádzal z vlastnej skúsenosti.

Buďte "v pokoji" a zoznamujte sa na poriadnej internetovej zoznamke!

[ivi]