Trénovanie pamäte

Vývoj mozgu končí okolo 25. roku života a potom jeho výkon začína pomaly slabnúť. Spočiatku to ani nie je zrejmé, ale medzi päťdesiatkou a šesťdesiatkou začínajú byť problémy neprehliadnuteľné. Nemôžete si vybaviť mená spolužiakov, PIN, heslo? Niečo sa deje. Že by demencia? Väčšinou sa jedná o to, že veciam nevenujeme pozornosť, robíme ich automaticky a mozog nemá šancu si spomenúť.

Stáva sa vám, že idete po niečo do chladničky, a neviete, čo ste odtiaľ chceli? Alebo zúfalo beháte po byte a hľadáte kľúče, okuliare alebo mobilný telefón? Potrebujete druhý telefón aby ste prezvonili na ten prvý, alebo sedíte v električke a začnete usilovne premýšľať, či ste zamkli, vypli žehličku či plyn? Väčšina ľudí súhlasí, že sa im to stáva. V tomto prípade je ukľudňujúce, že sa nejedná o problémy s pamäťou ani počiatočnou demenciou, ale o nedostatok vlastnej disciplíny, keď sa neprinútime, aby sa myseľ sústredila na to, čo práve robíme, ale necháme ju rozbehať sa v mnohých smeroch.

Rada teda je dávať všetko na svoje miesto, venovať plnú pozornosť veciam a činnostiam, ktoré považujeme za dôležité. Pokiaľ si chcem zapamätať, či som zamkla, pri zamykaní dverí si poviem nahlas alebo v duchu Práve zamykám dvere, a to radšej trikrát. Mozog sa potom ľahšie rozpamätá, pretože sme pri činnosti samotnej zapojili aj hovoridlá a okrem zraku aj sluch. Vďaka nemotechnikám sa ovšem dá naučiť napríklad 150 položiek nákupného zoznamu, všetkých americkým prezidentov alebo európske štáty.

Mnemotechniky

Osobnosť trénera pamäte je pre úspech študentov na kurzoch kľúčová. Podporuje, chváli, rešpektuje individuálne tempo, a predovšetkým vytrvára príjemnú atmosféru postavenú na dôvere. Tréner je zodpovedný za úspech klienta. Študenti musia dostať hmatateľný dôkaz o svojom mentálnom potencionále, zažiť pocit víťazstva. Nazývame to terapia príjemného šoku. Potom začnú ku každej novej informácií pristupovať s pozitívnym očakávaním, že si ju zapamätajú.

Presvedčíme ich, že sa zbytočne a dlhodobo podceňovali kvôli tomu, že nepoznali správne know-how. Pri učení vyvíjajú dosť značné úsilie, ktoré ich vyčerpáva, ale volia obvykle zlý postup. Pokiaľ použijete vhodnú techniku, zapamätávanie je ľahké. Mnemotechnické pomôcky, ktoré už pred troma tisíckami rokov vynašli antický Grékovia, si môže osvojiť každý, kto má zdravú pamäť. Dôležité je chcieť na sebe pracovať a veriť, že výsledky sa dostavia.

Ľahšie sa ich učia ľudia, ktorí používajú často pravú hemisféru. Pre niektorých študentov je to spočiatku ťažké. Nechápu, prečo sa majú hrať a vytvárať neobvyklé spojenia. Potom sú ale prekvapení, ako to funguje a ako sa zlepšujú. Pri mužoch sa niekedy naráža na ich racionálne myslenie a pragmatický prístup. Podstatou mnemotechník je spracovanie informácií v pravej aj ľavej hemisfére zároveň. U žien je prepojenie hemisfér silnejšie, a preto si rýchlejšie vybavujú informácie.

Na kurzoch pamäte aj medzi trenérmi pamäte ženy silno prevažujú, a v trénovaní dokonca dosahujú rýchlejšie, lepšie výsledky ako muži. Sme produktom západného životného štýlu a väčšina z nás má dominantnú ľavú hemisféru, v nej sú uložené vyjadrovacie schopnosti, logické a matematické myslenie, systém a poriadok. Funkcie pravej hemisféry, ako je vizuálizacia, asociácia, priestorová orientácia, kreativita, intuícia, flexibilita a emócie, nie sme nútení v rámci profesie toľko využívať.

Akonáhle však začneme mnemotechniky používať, musíme zapájať obidve polovice a prinútiť ich k spolupráci. Veľa ľudí verí, že hlavným dôvodom k používaniu mnemotechník je minimalizácia problémov s pamäťou v bežnom dennom živote. Preto sa tiež na kurzy hlásia. V skutočnosti je to len vedľajší efekt. Hlavný prínos sa vidí v tom, že zapájame úplne iné časti mozgu, než by sme aktivovali, keby sme mnemotechniky nepoužívali.

V mozgu vznikajú nové spoje a my podporujeme vytváranie takzvanej rezervnej mozgovej kapacity, ktorá je schopná, aj keď je to stále hypotéza, vykompenzovať dôsledky napríklad úrazu mozgu, cievných mozgových príhod alebo práve neurodegenerativného ochorenia. Obľúbenou technikou, ktorá sa pozdáva aj študentom, je metóda loci. Tá využíva naše zapamätávanie vecí podľa toho, kde sa nachádzajú. Robíme tzv. pamäťové cesty na miestach, ktoré veľmi dobré poznáme.

A pretože najlepšie si predstavíme vlastné telo, umiestňujú sa napríklad naplánované povinnosti na jeho častiach. Začína sa od prstov na nohách a končí sa na hlave. Ide o to mentálne prepojiť prsty napríklad so zloženkami, ktoré musíme zaplatiť. Vytvoríme si tak spojenie, ktoré nie je banálne, ale nezvvyknuté, nevšedné, trochu bláznivé, pretože to si mozog zapamätá spoľahlivejšie. Predstavujeme si, ako si obaľujeme prsty zloženkami, aby nás hriali v topánkach.

Je tiež vhodné zapojiť pri vytváraní mentálneho prepojenia okrem zraku čo najviac zmyslov, cítiť (počuť, vnímať hmatom a tiež si vybaviť nejakú emóciu - zloženky síce hrejú, ale tiež sa trochu zarezávajú). Mozog si pamätá na základe príbehov a na základe obrazov. To je pre ňho prirodzené. Začať s mnemotechnikami môžme v akomkoľvek veku. K správnemu zapamätávaniu potrebujeme to, čo si chceme zapamätať, previesť do atraktívneho príbehu, ale pokiaľ možno veľmi jednoduchého. A potom sa musíme naučiť informácie pretvoriť v obraz.

Náš mozog si pamätá dobre, čo vidí v reále, alebo formou vytvoreného mentálneho obrazu.

Memoatléti

Existujú ľudia, ktorí majú výnimočnú pamäť. Schádzajú sa na majstrovstvách sveta v pamäťových technikách, kde podávajú neuveriteľné výkony. Pamätajú si tisíce čísel za sebou. Vedci skúmali, ako sa ich mozgy odlišujú. Títo ľudia sú úplne normálni, nemajú žiadnu fotografickú pamäť, čo je len mýtus, jak sa väčšina vedcov domnieva. Na rozdiel od väčšiny populácie oni pamäť len viac trénujú. Pamäť totiž máme v podstate všetci rovnakú.

Digitálna demencia

Je zlé, keď sa proces výuky v školách snaží využiť všetké možnosti digitálneho veku a používa obrovské množstvo prezentácií a rôzne technické vynálezy. Deti sa už nesnažia niečo učiť, pretože vedia, že to nájdu na internete, kliknú a prečítajú si to. Pomaly ani nevedia násobilku, čítajú si to. Skôr sme ďaleko viac závislí na tom, čo sme sa naučili. Mozog je naprogramovaný k prežitiu v prípade ohrozenia života a nechce si príliš veľa pamätať.

My ho musíme k spolupráci prehovárať a ponúkame mu informácie v atraktívnej forme. Tak, ako je náš mozog nastavený, toho na ňho musí byť veľa. Jedna atraktívna informácia prebíja druhú a výsledok je, že je preplnený, stáva sa apatickým a prestáva informácie vnímať, nieto aby ich spracoval. Berie ich v prípade, keď sú vzácne, a prestáva ich brať, keď je ich príliš veľa. Je to ako s jedlom. Keď je ho veľa, nechutí nám. Časť populácie už vníma, že je to na úkor prirodzeného myslenia a prirodzenej aktivácie mozgu.

Chvála pohybu

Nie každý človek chce alebo má možnosť navštevovať kurz pamäte. Ako najefektnejšia prevencia proti demencii sa odporučuje pohyb. Ideálne je újsť až šesť kilometrov denne. Ďalej je dôležitá duševná aktivita a sociálny kontakt, ktorý nás núti, aby sme sa udržovali na úrovni. Keď ľudia odíjdu do dôchodku a stratia povinnosť vstať a ísť do práce, musí si vytvoriť nový životný program.

Zatiaľčo na zdravú pamäť platí mentálny tréning, pamäte poškodené nejakým ochorením už mnemotechniky nepomôžu, tu nastupujú lieky. Za posledných 30 rokov narásta počet ľudí s demenciou a tzv. Alzheimerovou chorobou, keďže sa ľudia dožívajú stále vyššieho veku. Táto choroba narušuje časť mozgu a spôsobuje pokles takzvaných kongnitívnych funkcií - myslenia, pamäte a úsudku - a vede postupne k závislosti chorého na každodennej pomoci iného človeka.

Pokiaľ mozgu ponúkneme nové aktivity, pomôžeme mu tým s tvorbou nových buniek a s posilovaním nervových spojení. Viacmenej ani cvičenie a zdravý životný štýl nás od všetkého neochránia. Biomakery choroby sú v mozgu 30 až 40 rokov predtým, než choroba prepukne. My teda nevieme, či tam choroba sídli, alebo nie. Môžeme mať tiež ale smolu, že dostaneme formu demencie, ktorá vznikne pod vplyvom cievnej mozgovej príhody.

To sa môže stať aj u veľmi aktívnych ľudí, napríklad univerzitných profesorov. Tu dôjde k takému poškodeniu mozgu, že už sa nedá nič robiť. Životným štýlom to ale možno veľmi ovplyvniť. Mozog k správnemu fungovaniu potrebuje tiež pravidelne regenerovať, a to predovšetkým počas spánku, aspoň sedem hodín. Neprospieva mu dlhodobý stres a užívanie niektorých liekov. Veľmi dôležitá je zdravá životospráva.

Ale nie len váš mozog môže dostať nový, zdravý reštart! Ak ste single, môžete na našej zoznamke skúsiť nájsť nového partnera a znova sa zamilovať. Zaregistrujte sa a vyskúšajte náš vedecký dotazník, ktorý vám hľadanie vhodného partnera uľahčí.

Zdroj: https://mnemotechnics.com/

[ivi]