Trápia sa aj deti

Nielen dospelí, ale aj deti zažívajú svoje trápenia. Spomeňte si na svoje detstvo, iste ste sa aj vy niečoho báli, pred niečím zatvárali oči. Neberte problémy deti na ľahkú váhu, môže to mať vážne následky.

Odborníci sa vo svojej práci stretávajú s deťmi a mládežou rôzneho veku. Vekové rozpätie detí v starostlivosti psychiatrov je veľmi široké. Začína v období predškolského veku, teda približne od troch rokov a končí až dosiahnutím právnej dospelosti, teda dovŕšením osemnásteho roku. Výnimku tvoria hlavne deti s poruchami autistického spektra, s ktorými rodičia často prídu na diagnostiku v období batoľaťa, teda pred tretím rokom.

Časté poruchy

V predškolskom veku (3 - 6 rokov) riešime hlavne neadekvátne výkyvy nálad a ťažko zvládnuteľné výbuchy zlosti, alebo diagnistikujeme poruchy autistického spektra. Pomerne časté je aj pomočovanie, vylučovanie stolice v postieľke a psychosomatické poruchy. Málokedy prichádza rodič s dieťaťom už v predškolskom veku kvôli poruchám aktivity a pozornosti (ADHD), ktoré pre nich začnú byť alarmujúce, až keď dieťa začne navštevovať školu. V období mladšieho školského veku (6 - 11 rokov) deti často trpia aj úzkostnými poruchami, školskej fóbií a podobne.

Počas staršieho školského veku (11 - 15 rokov) až adolescencie (15 - 18/20 rokov) sa emočné poruchy väčšinou vyprofiluju do niektorej z afektívnych porúch, teda depresívnej či bipolárnej poruchy. Stále častejšie dochádza u detí v tomto veku aj k zneužívania návykových látok a hlavne u dievčat k poruchám príjmu potravy.

Vplyvy rodiny a okolia

Veľmi všeobecne môžeme psychické problémy detí rozdeliť na reaktívne (adaptačný), pri ktorých dieťa reaguje na významnú životnú zmenu alebo stresovú udalosť, a tzv. endogénnu, pri ktorých vyšetrením dieťaťa nevieme určiť príčinu ochorenia. Dôvodom reaktívnych porúch bývajú približne rovnako často udalosti zažívané doma, v škole, medzi kamarátmi alebo v partnerských vzťahoch. Doma to bývajú hlavne rozvody rodičov alebo nepriaznivé rodinné vzťahy a situácie. V škole je príčinou predovšetkým fyzické či psychické šikanovanie, ktoré mnohokrát zostáva dlhú dobu neodhalené.

Adolescentov dokážu potrápiť a dohnať k rôznym formám skratového správania aj nezrelé partnerské vzťahy. Osobnú kapitolu tvorí zneužívanie detí, vyskytujúce sa častejšie v rodinných kruhoch ako mimo domova, ktoré má vážny negatívny dopad na psychický stav dieťaťa. Dávajte si pozor aj na to, čo sleduje vaše dieťa v televízii. Malé deti si totiž neuvedomujú nereálnosť situácií, ktoré vidia. Detská myseľ je "absorbujúca", takže ako huba nasáva všetko, čo vidí, cíti a zažíva. Tisíce vedeckých štúdií od roku 1950 ukázali, že mediálne násilie prispieva k agresívnemu správaniu detí a necitlivosti voči násiliu, spôsobuje nočné mory a strach zo zranenia.

Niektoré štúdie poukazujú na prepojené sledovanie televízie deťmi mladšími ako 2 roky s poruchami aktivity a pozornosti (ADHD), ale iní experti s týmito závermi nesúhlasia. Faktom ale zostáva, že nadmerné sledovanie televízie prispieva k poruchám spánku, problémom v správaní, riskantnému rokovaniu a obezite. Tá súvisí aj s množstvom reklám na jedlo a nápoje cielené na deti. Sledovanie televízie navyše uberá čas strávený na čerstvom vzduchu a spoločné chvíle s rodinou alebo priateľmi.

Rozviesť sa, alebo nie?

Keď sa budete chcieť so svojím partnerom nabudúce poriadne pohádať, dobre si rozmyslite, či sa v miestnosti alebo byte nachádza dieťa. Pri hádkach rodičov prežíva strach a stres, bojí sa o svoju budúcnosť a budúcnosť rodiny. Navyše môže imitovať formu komunikácie rodičov, teda keď rodičia doma často kričia alebo sa hádajú, je vysoká pravdepodobnosť, že ich dieťa bude krik a hádky používať ako bežný spôsob komunikácie. Deti, ktoré sú svedkami častých rodičovských hádok, majú navyše riziko rozvoja porúch správania, úzkostných, depresívnych a psychosomatických porúch.

Ak váhate, či zostať so svojím partnerom kvôli dieťaťu, verte, že všeobecne je pre dieťa dobré to, čo je dobré pre rodičov. Ak sa rodičia nebudú cítiť v nefunkčnom vzťahu príjemne a bezpečne, nebude sa tak cítiť ani ich dieťa. Deti sú veľmi vnímavé a ich správanie odráža "nastavenia" rodičov a situáciu v domácom prostredí. Dieťa bude s rozchodom rodičov vyrovnané, keď s ním budú vyrovnaní rodičia. Vždy to ale vyžaduje prácu s prichádzajúcimi emóciami, a to býva náročné.

V súčasnosti sa v Slovenskej republike rozvádza približne polovica manželských párov, pričom najčastejšie uvádzaným dôvodom je rozdielnosť pováh manželov. Z časti to svedčí o tom, že po určitej dobe, keď je potrebné vzťah "opraviť a prestavať", ho manželia ukončia s tým, že je nefunkčný, pritom by stačila zmena pohľadu alebo osobnostný posun. Prispelo by to k ich rozvoju a ukázalo dieťaťu, že cestu treba hľadať, nie z nej odchádzať, keď prídu prvé prekážky. Sú ale, samozrejme, aj prípady, keď vo vzťahu nie je možné pokračovať.

Neexistuje všeobecný návod na to, ako dieťaťu uľahčiť rozvod, pretože každý vzťah a každé dieťa je iné. Všeobecne ale platí, že základom je pokojná, vysvetľujúca a ubezpečujúca komunikácia. Rodičia by nemali používať dieťa ako nástroj manipulácie alebo vec, prostredníctvom ktorej sa bývalému manželovi chcú pomstiť.

Kritická puberta

Puberta (cca 11 - 15 rokov) je obdobím, kedy sa dieťa začína vzďaľovať od rodiny smerom k vrstevnickým vzťahom, hľadá si svoju sociálnu úlohu a začína podrobnejšie a vedome skúmať svoju sexualitu, čo vrcholí v období adolescencie (cca 15 - 20/22 rokov ). Začínajú si všímať svojho tela a opäť sledujú ideály zvonku. V súčasnosti sú spoločenské názory na formu tela veľmi striktné. Aj to požiadavky sú napríklad príčinou zvýšeného výskytu porúch príjmu potravy u mladých dievčat.

Aj tu môže rodič pomôcť vysvetľovaním, že nie všetko v krásnych obrázkových knižkách je realita pod pojmom ideálna krása si môže každý predstaviť niečo iné. Chlapci sa zase často uchyľujú k užívaniu anabolických steroidov v snahe mať väčšie svalstvo. Profesionálny kulturisti by vám mohli porozprávať o negatívnych vplyvoch nadmerného užívania steroidov na ich zdravie. Obzvlášť nebezpečné je to hlavne v období, kedy ľudské telo ešte nie je vyvinuté. Na druhej strane zasa na dospievajúcu číha obezita.

Rodičia by si mali uvedomiť, že u ich dieťaťa dochádza v období dospievania k prestavbe jeho vzťahu k nim, čo je podstatou preberaní zodpovednosti za vlastné činy. Je výborné, keď rodičia v tomto období zmenia svoje role z opatrovníkov na kouča, ktorí sú schopní zvýšiť sebaistotu, pocit zodpovednosti a podporujú dieťa v nájdení jeho vlastných riešení. Na to je ale potrebné, aby sami rodičia cítili zodpovednosť za ich životné situácie, udržiavali si hranice a mali snahu nájsť riešenie vo svojej životnej ceste.

Jednoducho povedané, ak si neviete rady so sebou, len ťažko budete vedieť pomôcť svojmu dieťaťu.

Fatálne následky

Častejšie sa stretávame s prípadmi samovrážd mladých ľudí. Čo dokáže dieťa alebo mladistvého doviesť k tak fatálnemu rozhodnutiu? Obzvlášť v mladom veku vychádza len málo samovrážd z racionálneho rozhodnutia. Aj keď je životná situácia akokoľvek zlá, sebazáchova je jeden z najzákladnejších pudov človeka.

K oslabeniu pudov dochádza v priebehu psychických ochorení. V poslednej dobe sa predmetom výskumu stávajú hlavne genetické a neurobiologické aspekty samovražedného správania. Z neurotransmiterových systémov hrá pravdepodobne úlohu hlavne dysregulácia serotonínového systému vo frontálnych oblastiach mozgovej kôry. U depresívnych mladých ľudí sa zistila aj dysregulácia neuroendokrinných funkcií, hlavne zvýšená funkcia hypotalamus - hypofýza - nadobličky, ktorá je hlavným systémom pri odpovedi na stres.

Áno, deje sa to hlavne "v hlave". Rodičia dospievajúcich detí by mali byť obzvlášť citliví na zmeny v ich správaní, ale obrovský význam má hlavne interakcia génov a prostredia. Znamená to, že ľudia s genetickou predispozíciou majú vyššiu náchylnosť na suicidálne správanie, ale riziko samovraždy sa zvyšuje len v prítomnosti vážne stresovej situácie. Významným problémom je zneužívanie návykových látok, ktoré hrajú úlohu u 27 - 62% obetí samovrážd. Približne jedna tretina mladých ľudí, ktorí spáchali samovraždu, malo poruchu osobnosti, hlavne antisociálny a hraničný typ.

Táto problematika je ale veľmi komplexná. Samovražda je koncom životnej nite, ktorá sa odvíja od toho, kde a komu sa dieťa narodí, aké udalosti jeho život sprevádzajú a aké sú jeho tzv. copingové stratégie, teda psychické mechanizmy, prostredníctvom ktorých je schopní sa s týmito udalosťami vyrovnať.

Depresia trápi aj deti

Nepriaznivé životné udalosti môžu vyvolať depresívne príznaky, ale väčšie riziko je u geneticky predisponovaných jedincov.

Ako pomôcť?

Červené svetlo by sa malo rodičom, vychovávateľom alebo učiteľom rozsvietiť vtedy, keď dôjde k rýchlej alebo pomalšej zmene správania. Zriedkakedy sa detská depresia podobá depresii dospelých a zostáva nepovšimnutá. Za neadekvátne správanie môžu dospelí dieťa trestať, čo len zhoršuje jeho symptómy. Aj neriešené depresívne fázy sa po čase zmierni a rodičia si môžu mylne vydýchnuť, že dieťa "konečne dostalo rozum". Je ale veľká pravdepodobnosť, že sa tieto symptómy budú opakovať, prípadne sa objaví v ešte horšej podobe.

Sociálne, vzťahové a výkonnostné problémy sa na seba nabaľujú ako snehová guľa, ktorú si dieťa so sebou zoberie do dospelosti. Najlepšie je zasiahnuť čo najskôr. Keď rodičia spozorujú akékoľvek zmeny v správaní alebo emocionalite, ktoré sa nelepšia po opakovaných pohovoroch či adekvátnym vysvetľovaním, mali by vyhľadať odbornú pomoc. Vždy je lepšie vyšetrenie s negatívnym nálezom ako žiadne.

Skúste tích malých človiečikov namotivovať tak, aby sa dokázali so svojim životom poriadne a čo najlepšie popasovať. Hŕbu krúžkov k ich rozvoju nájdete v každom meste - v Nitre, Trenčíne, Košiciach.

[ivi]