Domov

Zoznamovací dotazník

Rýchlozoznamka

Lifestyle magazín

Registrovať teraz

Všetky články Všetko o zoznamovaní Zdravie a krása Voľný čas Recenzie

Správame sa divne nielen vo vzťahoch, prečo?

9.máj 2018
Správame sa divne nielen vo vzťahoch, prečo?

Zažili ste niekedy, že ste museli potláčať výbuchy smiechu na pohrebe vlastných príbuzných? Nie je to nič príjemné, všetci sa na vás pozerajú ako na vraha. Útechou je, že to nie je vaša vina, ale len "reč" vášho tela. Ste v strese a musíte sa nejako uvoľniť.

Ľudstvo je veľmi komplikované a mnohokrát nevieme, prečo sa celkom bežne uchyľujeme k podivnému správaniu. Neskôr už zostáva sa len čudovať, kde sa to v nás vôbec berie. Vedci niektoré neobvyklé správanie, ktoré je vlastné snáď všetkým smrteľníkom, vedia vysvetliť.

Ja by som to mimino zjedla!

Jav: túžba uhryznúť do niečoho roztomilého
Vysvetlenie: kríženie neurónových častí v mozgu

Úslovie "Ja by som ho láskou zjedla" môžeme často počuť od žien, ktoré sa kochajú nad novorodencom. Ale čo ich k tomu ženie? Vedci majú dve teórie. Prvý tvrdí, že sa nám v mozgu nejako krížia impulzy neurónov zodpovedné za pocity blaha. Keď ľudia, obzvlášť ženy, ucítia vôňu novonarodeného dieťaťa, vypudí sa im v mozgu neuroprenášač dopamín. To isté sa deje aj pri vychutnávaní dobrého jedla. Vedci sa domnievajú, že si spájame roztomilosť s vôňou, ktorá nám zvyšuje dopamín, čo nám podvedome pripomenie chutné jedlo.

Podľa ďalšej teórie sa môže jednať o takzvané hravé hryzenie, ktoré má spoločné mnoho cicavcov. Je to pozostatok z pradávnych čias. Mnoho zvierat sa navzájom hryzie len tak naoko priateľským hravým spôsobom. Nie je úplne jasné, či si tým zlepšujú bojové techniky, alebo to robia len pre zábavu. Avšak sa tak správajú len jedinci, ktorí si veria. Chce to naozaj veľa dôvery, keď niekomu strčíte hlavu do papule a očakávate, že priateľsky stlačí čeľuste.

Hravé hryzenie každopádne zlepšuje sociálne vzťahy, a to môže vysvetľovať, že podvedome túžime hrýzť, keď cítime potrebu zblížiť sa s niekým roztomilým, ako sú novorodenci alebo šteňatá či mačiatka.

Ako sa zbaviť stresu?

Jav: nevhodný smiech
Vysvetlenie: uvoľnenie stresu

Väčšina z nás sa cíti previnilo, keď vyprskne od smiechu, ak niekto spadne a poraní sa alebo pri oznamovaní zlej správy. Tiež nie sme pyšní na to, keď potláčame výbuchy smiechu na pohrebe vlastnej babičky. Napriek tomu si ľudia nemôžu pomôcť a smejú sa ďalej. A majú na to dobrý dôvod. Ak sa smejeme v smutnej situácii, neznamená to, že sme bezcitní alebo nemáme úctu. V skutočnosti je to znamenie, že sme pod veľkým stresom.

Telo sa tak chce uvoľniť a vypustiť paru. Vedci sa domnievajú, že funkcia smiechu je evolučná. V pradávnych dobách dal smiech jedincovi kmeňa najavo, že sa netreba znepokojovať. Ostatne smiech všeobecne je málokedy reakciou na niečo skutočne smiešne. Najčastejšie je spôsobom sociálneho zbližovania. Smiechom dávame okoliu najavo, že sú nám ľudia sympatickí, že s nimi súhlasíme a že sme v jednej "tlupe".

Pozor na smiech v nevhodnej situácii, čo ak by to pokazilo zoznámenie!?

Predátori v nás

Jav: fascinujú nás psychopatickí zabijaci
Vysvetlenie: dedičstvo z praveku, navyše sa radi bojíme

Veľkú časť populácie fascinujú ohavní zabijaci. Nočné televízne vysielanie je ich plné, ale zdá sa, že ich stále nemáme dosť. Čo to o nás vypovedá? Existujú tri teórie. Prvý tvrdí, že pozorovanie psychopatov nám na chvíľu umožňuje odtrhnúť sa od nášho rozumného jednania v medziach zákona aj starostí o druhých a vžiť sa do pocitov človeka, ktorý myslí len na seba a nič ho neobmedzuje. Pritom sami nikomu neubližujú. Naopak niektorí vedci sú presvedčení, že psychopatickí zabijaci sú vlastne typom predátora.

Ak sa vžívajú do ich role, ozýva sa v nás praveké dedičstvo "zvieraťa", kedy človek neustále lovil a zároveň bol lovený. A nemusíme sa pritom vystavovať nebezpečenstvu prírodného sveta. Podľa ďalšej teórie nás priťahujú psychopatickí zabijaci rovnako ako hororové filmy alebo horské dráhy na jarmokoch. Proste sa radi bojíme. Strach vyvoláva vybudenie neuroprenášačov vrátane spomínaného dopamínu, spojeného s pocitom blaha.

Odmena pre vševediacich

Jav: predstierame, že všetko vieme
Vysvetlenie: mozog vyšle signál skôr

Väčšina z nás už zažila situáciu, keď sa nás niekto spýtal, či vieme o nejakom jave alebo veci. Takmer bez rozmýšľania odpovieme "áno". Pritom vôbec nevieme, o čom je reč. Podobne niektorí ľudia predstierajú vedomosti, aj keď je im hneď jasné, že nič nevedia. Väčšina ľudí predstiera znalosti z pohodlnosti alebo aby si potvrdili svoju identitu. Mnoho z nás ani presne nevie, čo skutočne vie, a môže znalosti predstierať podvedome. To sa deje preto, že v okamihu, keď sa nás niekto na niečo opýta, mozog to začne analyzovať a sám hľadá vysvetlenie.

V tú chvíľu odpovieme, že áno, pretože mozog už vyslal signál, že by sme o tom niečo vedieť mali. Ďalší dôvod je: radi sa považujeme za vševediacich. Naša spoločnosť znalosti obdivuje a oslavuje. Navyše ak skutočne poznáme správnu odpoveď, rozsvieti sa v mozgu rovnaká oblasť a dopamín putuje rovnakou cestou "odmeny", ako keď berieme drogy alebo hráme hazard. Na predstieranie, že všetko vieme, sa pokojne môžeme stať závislými, rovnako ako na drogách.

Slzy ako varovanie

Jav: plač
Vysvetlenie: je to pradávny symbol nebezpečenstva a obrana

Na prvý pohľad je plač úplne normálny. Ale keď sa zamyslíme nad tým, že z našich očí počas emocionálnych chvíľok tečie slaná voda, je to trochu zvláštne. Čo majú vôbec slzy, oči a emócie spoločné? Plač je z väčšej miery spoločenský a má svoje evolučný korene v signáloch o stave ohrozenia. Väčšina zvieracích mláďat vydáva v nebezpečenstve nejaký druh zvuku, aby dala ostatným najavo, že potrebujú pomoc. Podľa neho ľudia začali plakať, aby mlčky vyjadrili stres miesto kriku, pri ktorom by na seba upozornili predátorov.

Hoci ľudské mláďatá väčšinou plačú nahlas, dospelým tečú len ticho slzy. A to je pravdepodobne evolučná výzva k pomoci. Kedysi stačil členovi kmeňa pohľad na slzy a už vedel, že jeho druh má problém.

Prečo plačeme? Len kvôli láske a zoznámeniu? Nie!

Je zaujímavé, že ľudia sú jediný živočíšny druh, ktorý vylučuje emocionálne slzy. Väčšina ostatných zvierat prestane v dospelosti vydávať zvuky vyjadrujúce, že sú v nebezpečenstve. Ďalším dôkazom, že plač vznikol ako odpoveď na stres, je fakt, že nám okrem sĺz začne biť srdce, viac sa potíme a dych sa nám spomalí. Slzy dokonca obsahujú leu-enkefalíny, čo je prírodný liek proti bolesti. To čiastočne vysvetľuje, že sa niekedy po veľkom plači cítime naozaj lepšie.

Muži ohovárajú viac!

Jav: ohováranie ostatných
Vysvetlenie: ľudia sa cítia hneď lepšie

Podľa mienky väčšiny ohovárajú hlavne ženy, ale nenechajte sa mýliť. Jedna psychologická štúdia dokonca tvrdí, že muži cez deň ohovárajú druhých o 32% viac ako ženy. Jedovaté ohováranie sa nám môžu vrátiť a poškodiť aj nás, napriek tomu sa nemôžeme ubrániť hádzať na svoje okolie aspoň trochu špiny. Záľuba v ohováraní má hneď niekoľko príčin. Väčšina z nás sa chce s okolím prirodzene družiť, nenudíme sa, môžeme sa im zasmiať a hneď sa cítime lepšie.

A to už sú pádne dôvody pre ľahké morálne poklesky voči neprítomným. Podľa psychológov je dokonca 60% konverzácie dospelých o ľuďoch, ktorí tam práve nie sú. Má to logiku, klebety nie sú väčšinou o úspechu ostatných, ale o ich zlyhaní. A to nás s ostatnými zbližuje, ako by sme mali nejaké spoločné tajomstvo. Podľa psychológov konverzácie o úspechu druhých zďaleka nemá tak želaný efekt vo forme zblíženia. Takže nemusíte byť hneď paranoidný a obávať sa, že vás vaše okolie ohovára, ak tam práve nie ste. Je totiž viac než pravdepodobné, že to tak skutočne je.

Obľuba tragédií

Niektorí ľudia si vyložene vyžívajú vo filmových drámach a tragédiách alebo čítajú romány s tragickým dejom. Aj keď majú svojich smútkov dosť, paradoxne sa im uľaví. Po zhliadnutí smutných ľudských príbehov je prirodzené, že ľudia začnú premýšľať nad vlastnými vzťahy a osudamy. Cítia sa potom lepšie, pretože sa ich cudzie tragédie netýkajú.

Desať vecí, ...

... ktoré poznajú len extrovertné ženy

  • Ľudia, ktorí sa nechápavo obzerajú, pretože sa príliš nahlas smejete.
  • Úsmev iných vodičov, keď s divokým gestikulováním hulákajú pesničku, ktorá práve hrá v rádiu.
  • Prezývka "naša hviezda".
  • Ráno bez make-upu, so strapatými vlasmi a v teplákoch ísť k pekárovi? Žiadny problém.
  • Vyhadzovač? Tam nejaký bol?
  • Aké to je pýtať sa niekoho na cestu. Namiesto hľadania na smartphone.
  • Karaoke večery, ktoré vás naozaj bavia.
  • V klube sa hrať na kupliarku: "Chodíš sem často? A povedz mi, poznáš už mojou kamarátku?"
  • Ako to, že tu nikto netancuje? Aspoň mám viac miesta pre seba.
  • Pravidelne počuť: "Môžem tiež niečo povedať?"

Ste tiež "divní"? Nevadí, smelo do zoznamovania u nás na internetovej zoznamke!

Zdroj: https://www.nature.com/

[ivi]

Zdieľajte tento článok na: