Raw: stavte si na prirodzenosť

Spolu so snahou o zmenu životného štýlu sa stále viac ľudí začína zaujímať aj o rôzne alternatívne štýly stravovania. V posledných rokoch sa ich zrodilo hneď niekoľko. Jednou z nich je aj raw čiže surová strava, ktorá požaduje konzumáciu len takých potravín, ktoré neprešli tepelnou úpravou. Podľa presvedčenia fanúšikov tohto štýlu je totiž surové jedlo najprirodzenejšie.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že na surovej strave nie je predsa nič divného - napríklad surové ovocie predsa konzumuje každý. Rovnako tak si dá veľa ľudí napríklad šalát. Mnoho ľudí verí, že takto by sa nedalo stravovať dlhodobo. Napriek tomu sú zástancami raw kuchyne presvedčení, že bez tepelnej a chemickej úpravy sa nielenže môžeme obísť, ale dokonca nám to aj veľmi prospieva.

Jedlo, ktoré žije

O raw strave sa hovorí veľmi často aj ako o živom jedle. To neznamená, že by snáď pochodovalo po tanieri, práve naopak. Väčšina zástancov raw kuchyne sú vegetariáni či skôr vegáni, ktorým sa najčastejšie hovorí vitariáni. Pôvodne síce vitariánstvo označovalo trochu odlišný štýl, ale v súčasnosti sú obe slová považované za synonymá. Základným pravidlom raw štýlu je konzumácia všetkých potravín pokiaľ možno v surovom stave. Počas akejkoľvek úpravy nesmie teplota presiahnuť 45 stupňov Celzia, to znamená, že jedlo sa nesmie variť, piecť a už vôbec nie vyprážať.

Malo by si tak čo najviac zachovať svoj pôvodný charakter.

Na púšti sa životu nedarí

Vitairáni často používajú prirovnanie k púšti, kde teploty presahujú 50 stupňov Celzia a životu sa tu príliš nedarí. Pritom je jedlo počas prípravy bežnej stravy vystavované teplotám mnohokrát vyšším. Podobnú skúsenosť máme aj zo zdravotníctva, skúsenosti lekárov ukazujú, že väčšina živých organizmov, a to vrátane vírusov a baktérií, pri vyšších teplotách zahynie. Preto je využívaná vysoká teplota na sterilizáciu. Pravdou teda je, že tepelnou úpravou sa mení charakter nášho jedla. A vitairáni sú presvedčení, že to je chyba.

Dôležité enzýmy

Medzi látky, ktoré tepelná úprava pomerne spoľahlivo zničí, patria enzýmy. Tie sú pritom dôležité pre fungovanie nášho tela. Pomáhajú napríklad tráviť potravu a štiepia ju na jednoduchšie látky, ktoré dokáže ľudské telo využiť. To síce dokáže väčšinu enzýmov vyrobiť, ale ak sa ich produkcia nejako "zasekne", znamená to zvyčajne pomerne veľký problém, ako je tomu v prípade pankreasu a inzulínu. Vitariánstvo tvrdí, že telo dokáže spravovať aj enzýmy, ktoré prijme potravou, a pokiaľ mu ho takto dodáme, nemusí spotrebovávať energiu ich výrobou.

Základy z 19. storočia

Hoci raw strava vyzerá ako súčasný módny hit, jej história začína už pred viac ako storočím. Za jej zakladateľa je považovaný švajčiarsky lekár Maximilián Oskar Bircher-Benner (1867-1939).

Ten sa preslávil predovšetkým ako objaviteľ müsli, ktoré dodnes vo Švajčiarsku nesú jeho meno. Bircher-Benner bol ale veľký propagátor vyváženej stravy a nabádal k tomu, aby ľudia namiesto mäsa jedli predovšetkým potraviny v prírodnej podobe. Podľa jeho názoru by sa mala ľudská strava skladať najmä z ovocia, zeleniny a orieškov. A presne na tom stojí aj koncept raw stravy.

Jedlom k zdraviu

Do povedomia verejnosti dostala tento koncept populárna britská autorka kníh o zdravej strave Leslie Kenton, ktorá vo svojich knihách predstavila raw kuchyňu. Sama ale nebola jej zásadnou zástankyňou, odporúčala, aby tento štýl stravovania tvoril asi 75% stravy. Ostatne aj sami vitariáni odporúčajú k raw strave prejsť len veľmi pozvoľna. Rad skúseností ukazuje, že prechod k surovej strave môže v tele skutočne vyvolať veľmi silné pochody a výrazne premeniť napríklad tráviace procesy.

Začiatok musí byť postupný

Pre začiatočníkov platí obvykle pravidlo "RAWtill4", to znamená, že približne do 16 hodín by sme mali konzumovať výlučne živé raw jedlo a po tejto hodine si dať nejaké bežne tepelne upravené jedlo. Všeobecne platí, že pri prechode k tomuto typu stravovania by sa mal podiel raw stravy zvyšovať postupne z 10%, cez 75% odporúčaných Keatonovou, a až po dlhšom čase sa dostať až k úplnému nahradeniu bežných jedál živými. Zástancovia raw stravy to vysvetľujú tým, že táto strava naštartuje v ľudskom tele detoxikačný proces, ktorý môže byť sprevádzaný niektorými nepríjemnými prejavmi.

Cez bolesti brucha k prívalu energie

Preto je z počiatku potreba nenechať sa zastrašiť, prechod na živú stravu môže so sebou priniesť najmä problémy s nadúvaním, bolesťami brucha, hnačkami či naopak zápchou. Niet divu, mnoho rokov bolo telo privyknuté na úplne iné zloženie prijímanej stravy. Občas sa môžu dostaviť tiež bolesti hlavy, zvýšená únava či poruchy spánku. Postupne sa ale telo nahromadených škodlivých látok zbaví a mal by sa začať prejavovať pozitívny prínos raw stravy. Trávenie sa zlepší, a pretože telo dokáže potravu využívať efektívnejšie, mal by sa dostaviť doslova príval energie.

Podľa vitariánov vedie konzumácia živej stravy tiež k zlepšeniu imunity a väčšej psychickej pohode.

Leukocyty sú v pokoji

Niektoré výskumy ukazujú, že pri konzumácii tepelne upraveného jedla dochádza k takzvanej leukocytóze. Tak sa nazýva výrazné zvýšenie počtu bielych krviniek. K zvýšeniu počtu leukocytov dochádza v prípade, že telo bojuje s nejakým nezvaným hosťom. Z toho by sa dalo usudzovať, že telo na našu bežnú stravu nereaguje úplne dobre. Naopak pri prechode na raw stravu sa - aspoň podľa zástancov tohto štýlu - leukocytóza takmer nevyskytuje a telo po jedle obrannú reakciu nespúšťa.

Celkovo sa proces trávenia výrazne zrýchľuje, surovú stravu dokáže žalúdok spracovať asi za hodinu. Aj varená zelenina zaberie cez tri hodiny.

Cukry, tuky, zelená

Podľa tradičných výživových odporúčaní by sa mala ľudská strava skladať z troch základných zložiek - cukrov, tukov a bielkovín. Raw strava je ale prevažne vegetariánska, hoci niektoré smery pripúšťajú aj konzumáciu surového mlieka, syrov, a tiež surového mäsa, najmä rybieho. To by sa možno mohlo zdať prijateľné pre fanúšikov sashimi. Väčšinovo je ale raw kuchyňa postavená výhradne na zelenine a ovocí. Neznamená to ale riziko, že najmä tuky a bielkoviny budú ľudskému organizmu chýbať?

Americký teoretik vitariánstva David Wolfe zostavil takzvaný triangel slnečnej stravy. Podľa neho by sa každé raw jedlo malo skladať z cukrov, tukov a chlorofylu. To zaistí vyváženú stravu s dostatkom všetkých zložiek. Dokonca dôrazne upozornil, že ak niektorá zo zložiek dlhodobo chýba, môže to znamenať výrazný problém.

Tuky hlavne z orechov

Wolfeho teória tvrdí, že je potrebné zabezpečiť predovšetkým dostatočný objem chlorofylu. Dostatok cukrov totiž zaistí konzumácia sladkého ovocia. Rovnako tak tuky dodajú predovšetkým oriešky, semená, ale napríklad aj avokádo. Výhodou je, že podiel príslušných látok v týchto potravinách je pomerne veľký, takže ich stačí zjesť pomerne malé množstvo. Chlorofyl ale telo dokáže získať najmä zo zelených listov, ako kel, špenát, šaláty a podobne. Ich obsah ale tvorí z veľkej časti voda, preto je ich potrebné jesť výrazne viac.

Zvyšok stravy môžeme - ako tvrdí Wolfe - doplniť nesladkým ovocím, kam patria paradajky, cukety, uhorky a podobne. Tie sa totiž nachádzajú uprostred trojuholníku slnečnej stravy, a preto nenarušujú rovnováhu.

Živé neznamená bez úpravy

Pretože raw jedlo nesmie počas prípravy prekročiť teplotu 45 stupňov Celzia, čaká na nováčikov jedno zásadné prekvapenie. Všetko jedlo je studené, v lepšom prípade vlažné. U jedál založených na ovocí to nie je možno až taký problém, ale u jedál, ktoré sme zvyknutí konzumovať teplé, to je v prvých chvíľach zvláštne. Bol totiž veľký omyl myslieť si, že raw znamená konzumáciu neupravených potravín. Pri príprave raw jedla sa uplatní najmä mixér, ale aj sušička potravín. Na rozdiel od tých bežne predávaných ale musí mať možnosť regulácie teploty, aby bolo možné zabezpečiť, že ani počas sušenia teplota neprekročí určenú hranicu.

Okrem toho sa hodí aj odšťavovač, lis na citrusy, a samozrejme strúhadlo. Veľmi užitočné je tiež zariadenie urýchľujúce klíčenie semien, pretože práve klíčky sú veľmi dôležitou súčasťou raw stravy.

Zelenina, ovocie a semienka

Základom raw stravy sú predovšetkým rôzne druhy zeleniny a ovocia. Veľmi dôležitú úlohu hrajú ale aj bylinky a zelené rastliny, ako je napríklad žerucha, pohánka, lucerna, mladý jačmeň alebo napríklad naklíčené strukoviny. Ostatne práve strukoviny sú dôležitým zdrojom množstva telu prospešných látok, takže nech už ide o hrach, šošovicu, fazuľu, ale aj cícer, mungo a ďalšie, rozhodne na ne nie je dobré zabudnúť. Navyše sú skvelým základom celého radu vynikajúcich raw jedál. To isté možno povedať o všetkých semienkach, ako sú tekvicové, ľanové, konopné, slnečnicové alebo tiež chia.

Také normálne jedlá

Hoci sa v nej nevarí, raw kuchyňa si svoje označenie skutočne zaslúži. Kombináciou mixovania, sušenia, mrazenia či mletia možno dosiahnuť skutočne chutných jedál. Celý rad raw jedál je akousi obdobou tých "bežných". U polievok to asi nebude až také prekvapenie, tekvicová, cuketová alebo mrkvová polievka vyzerá na prvý pohľad takmer rovnako, len je podávaná studená a možno tiež trochu lepšie chutí. Všeobecne sú chute u raw jedál o niečo výraznejšie. O poznanie väčšia zmena prichádza u hlavných jedál, aj tak si ale možno dopriať napríklad hamburger, špagety, guláš alebo dokonca buchtičky.

Samostatnou kapitolou sú potom dezerty, tie sú nielenže chuťovo dokonalé, ale aj oveľa zdravšie. Vitariáni sú navyše presvedčení, že obsahujú tiež oveľa menej kalórií. A nebojte sa, dokonca sa nemusíte vzdať ani čokolády.

Tak, až sa dostanete do správnej formy a budete sa cítiť parádne, tak sa hneď zoznámte s druhou polovičkou a vezmite ju niekam na rande po našej krásnej zemičke. Kam na rande? Poradíme!

[ivi]