Ak si chceme uchovať zdravie alebo sa z nejakej choroby vyliečiť, mali by sme sa zo všetkých síl snažiť o pozitívne emočné naladenie.
Nemecká psychoterapeutka Elfrida Müller-Kainz po štyridsiatich rokoch praxe tvrdí, že si možno uchovať zdravie, keď sa budeme sústrediť na päť osobnostných vlastností, ktoré zásadne s emóciami súvisia. Tak podľa odborníčky dochádza k mobilizácii pre boj s chorobami.
Pod poctivosť zahŕňa napríklad aj poriadkumilovnosť, ďalej zodpovednosť, presnosť, sebakritickosť, vernosť, usilovnosť, diplomatickosť, zmysel pre povinnosť, priamosť a cieľavedomosť.
K nebojácnosti sa priraďuje najmä schopnosť sa presadiť, odvahu ísť za svojím cieľom, samostatnosť a tiež odpor k závislosti na veciach a ľuďoch.
Pod schopnosťou odpúšťať si máme predstaviť aj toleranciu, neľúbosť voči urážlivosti, odpor ku zraňovaniu iných, nafúkanosti, podozrievavosti, žiarlivosti, nevďačnosti, ale tiež netrpezlivosť a schopnosť sa uvoľniť.
Týmto sa chápe napríklad zdržanlivosť pri kritike, istú bezstarostnosť, ignorovanie bezvýznamných vecí, neľúbosť voči sebaľútosti, sťažovanie si, negatívnemu mysleniu, rýchlym súdom. Tiež sa sem radí zdržanlivosť v nadávkách, ohováraní a nedôvere. Naopak by sme mali byť spoľahliví, priateľskí a ústretoví.
To sa prejavuje disciplínou, plánovaním, primeranosti pri vydávaní a zarábaní peňazí, šetrením psychickou energiou v každom ohľade, rozhodnosťou, efektivitou práce, koncentráciou, neodkládáním úloh a dokončovaním začatých aktivít.
Keď už ochorieme, potom by sme mali najprv hľadať chybu, vinu či nedokonalosť v sebe a nestrácať drahocenný čas pátraním inde. "Týmto spôsobom dostaneme chorobu včas pod kontrolu a máme teda podstatnejšiu šancu sa uzdraviť," píše vo svojej knihe Uzdravovanie psychickými prostriedkami PhDr. Petr Novotný. Hľadanie a nachádzanie vlastných chýb je podľa Novotného procesom ktorý je veľmi úľavný. Už preto, že kto sa k vlastným chybám priznáva, býva aj vo svojom okolí obľúbenejší, pretože inšpiruje ostatných k priznaniu ich vlastných chýb. Človek, ktorý si je svojich chýb vedomý, ich tiež u druhých ľahšie odpúšťa a netrestá ich za ne. "Kto sa zmieri s vlastnými nedostatkami, zmieril sa s nedostatkami aj u svojich blížnych, aj preto nebýva chorý," tvrdí odborník. Naopak podľa neho ochorieme spoľahlivo, ak často, závažne a nebezpečne o sebe aj druhých pochybujeme.
Podľa odborníkov ide o civilizačnú chorobu našej doby. Už kvôli tomu, že je takto postihnutých vyše 200 miliónov ľudí po celom svete. A patrí medzi typické psychosomatické ochorenia.
Depresia bolí dušu aj telo. Známy európsky Psychosomatik Ruediger Dahlke si však myslí, že v istom zmysle je depresia tým najlepším, čo sa človeku môže stať. Funguje vraj totiž ako záchranná brzda, keď sme sa ocitli na zlej ceste. "Je to vlastne núdzová reakcia nadmerne preťaženého systému. A práve preto sa depresia môže stať prvým krokom na ceste k zlepšeniu," myslí si psychosomatik.
Nedokážeme žiť tu a teraz, skôr žijeme tým, čo bude alebo bolo. Myslieť na to, čo robím práve teraz, a mať z toho radosť je však podľa Dahlkeho prostý, ale účinný prostriedok, ako svoju dušu šetriť a depresii sa úspešne vyhýbať. Keď sa navyše rozhodneme, že to, čo bolo, je preč, zbavíme sa zároveň ďalšieho z rizikových spúšťačov depresie - rodinného zaťaženie. Odpustiť rodičom, a naopak ich brať a milovať takých, akí sú, alebo boli, je dobrá cesta, ako prijať aj sama seba a mať sa radšej.
Na vzťahu s partnerom nám v živote objektívne záleží snáď najviac. Napriek tomu spolu v dnešnej uponáhľanej dobe veľmi nehovoríme. Dahlke však upozorňuje, že hocikedy pacient do depresie nakoniec utečie práve preto, aby stretnutiu s partnerom, keď je s ním nespokojný alebo sa vedľa neho trápi, nemusel absolvovať. Trápenie sa je zrejme pre nemálo ľudí stále ešte ľahšie než vstať a začať konať.
Písanie denníka vás podľa Dahlkeho môže na správnu cestu priviesť. To z toho dôvodu, že ste na chvíľu sami so sebou, môžete svoje myšlienky počuť a sformulovať si ich. Navyše to, čo raz hodíte na papier, toho sa vlastne zbavujete. Písať ale musíte naozaj z duše, a keď na niečo prídete, nenechávajte si to pre seba, ale s partnerom sa o to podeľte.
Celostná medicína zďaleka nemyslí len na potravu duše, ale aj tela, v duchu hesla: "Jedlo, ktoré konzumujeme, nás bude súdiť." Zo psychosomatického hľadiska by sme mali jesť správne jedlo v správny čas a hlavne pravidelne. To robí telu aj duši najlepšie. Zdravý jedálniček rovná sa pestrý jedálniček, v ktorom by mal s rastúcim vekom klesať podiel mäsa a mliečnych výrobkov, naopak by sme mali konzumovať čo najviac zeleniny a ovocia.
Radosť zo života telo aj duša čerpajú podľa psychosomatikov z toho, čo tiež radostne vyzerá - predovšetkým z pestrofarebných plodov prírody. Spolu s farebným ovocím a zeleninou do seba dostávame nielen farby v celej ich kráse, ale aj látky, ktoré inde nenájdeme a ktoré sú pre život a zdravie zásadné.
Čo jesť denne a v hojnom množstve? Všetko, čo je veľmi farebné a veľmi šťavnaté. Potom to má aj veľa antioxidantov.
Jedzte:
Medzi najmagickejšie hormóny patrí serotonín, hormón dobrej životnej pohody. "Výrobe" serotonínu v mozgu robia veľmi dobre surová strava a pravidelný pohyb vonku, najlepšie na slniečku (aspoň pol hodiny denne). Okrem serotonínu potrebujeme aj dopamín, inak "hormón šťastia". K vyplavovaniu dopamínu veľmi prispieva krásna hudba. Keď s nami nehne ani Mozart, najskôr máme s "výrobou" dopamínu v mozgu vážny problém.
Metabolizmus nervov, a tým aj našu náladu, veľmi ovplyvňuje vitamín B1. Odporúčanú dennú dávku do seba dostanete v 100 g slnečnicových jadier, z droždia (napríklad vo forme drožďovej nátierky) alebo v sójových bôboch. Pre vyrovnaný duševný život je dôležitá aj dostatočná hladina horčíka. Hovorí sa mu tiež minerál silných nervov. Odporúčaná denná dávka = hrsť ovsených vločiek, 2 plátky ražného chleba, tanier listového šalátu a 2 paradajky denne.
Typickými klientmi slovenských psychosomatických ordinácií sú pacienti s chronickými problémami od kožných ochorení až po bolesti chrbta a tiež päťdesiatnici a päťdesiatničky. Ani Slováci už nechcú brať opakovane antibiotiká a behať po doktoroch. Hociktorý už sami tušia, že sa niečo zlé deje aj vo vnútri ich hlavy. A chcú na sebe pracovať. Musia byť však pripravení dotknúť sa aj veľmi bolestivých tém. Na čo psychosomatika zaberá najlepšie? Na kožné problémy, opakované zápaly pľúc, priedušky, úzkosti a depresie, gynekologické a zápalové problémy alebo na bolesti chrbta.
Bolesti chrbta trápia po štyridsiatke veľa mužov, pretože si toho tiež pomyselne veľa naložili. Od rozličných bolestí chrbta, šije a krížov často odpomôže už púhe úvahy o pôvode a zmysle nadmerného fyzického nákladu. Inokedy bolesti poľavia po tom, čo pacient zmení svoj postoj voči tým, s ktorými je najčastejšie v konflikte a stane sa tak vrúcnejším a zmierlivejším. Aj na toto si muži môžu v ordinácii psychosomatika prísť.
Pre ženy býva veľmi kritický odchod detí z domu. Nechcú ich pustiť z hniezda, pretože potom by sa museli začať zaoberať samy sebou, takže si radšej "zaobstarajú" chorobu. To potom do ordinácie psychosomatika prichádzajú s pľúcnymi chorobami, boľavým chrbtom či autoimunitnými ochoreniami. Často majú aj problémy so štítnou žľazou. Tá váži len 20 gramov, ale pre zdravie je úplne zásadná. Tiež sa jej hovorí emočný displej - býva jedným z prvých orgánov, ktoré reagujú, keď sa deje niečo zlé s nami alebo okolo nás. Prečo? Predstavte si presýpacie hodiny - v ich najužšom mieste sa deje najviac. Rovnaké je to so štítnou žľazou. Sedí v krku, spojnica medzi hlavou a telom, a všetky informácie, vzduchy a hormóny, ktoré mozog produkuje sa "PASÍRUJE" práve cez krk smerom nadol a naopak.
Ale to nie je všetko. "Celá oblasť krku je tiež spojnicou medzi našou racionalitou a emocionalitou, teda hlavou a srdcom," upozorňuje psychoterapeutka a psychosomatická lekárka Jarmila Klímová. "Každý deň je tak vystavená tlaku vzájomného boja týchto protikladov, rozporom medzi 'mal by som' a 'chcem', že si niečo myslíme, ale niečo iné cítime a potrebujeme sa s tým nejakým spôsobom vyrovnať." Choroby štítnej žľazy sa prejavujú veľmi často u žien, ktoré sa takzvane obetujú pre druhých a žijú pre nich, aby nemuseli žiť pre seba. Väčšinu času sa zaoberajú životnými situáciami a problémami iných, ale samy sú stále nespokojnejší a často sa ocitajú aj v depresii, pretože nevidia riešenie. V takejto situácii veľmi pomôže, keď sa človek dokáže postaviť čelom svojim potrebám, začne si hovoriť o pomoc a hlavne ukáže, aký skutočne je.
Snažte sa pracovať na svojej duševnej pohode, aby ste sa vyhli depresii a úzkosti. Je to prvý krok k spokojnému a zdravému životu.
[ivi]