Pár faciek si nezaslúži nikto

Na domácom násilí je najťažšie priznať si, že to, čo sa doma deje, nie je normálne. Ani potom sa ale neodchádza ľahko. Ako môžete pomôcť blízkej kamarátke, susedke alebo dcére, keď tušíte, že to u nich doma neklape? Pošlite ju do poradne! Domáce násilie obeť sama nevyrieši. Ale pozor! Obeťami môžu byť aj muži.

Už dvanásty rok používa polícia takzvaný inštitút vykázania. Znamená to, že môže zo spoločnej domácnosti okamžite vykázať páchateľa, ktorý sa dopúšťa domáceho násilia. Slovenská spoločnosť sa mení: kým po prelome tisícročia nad takýmto zákonom viseli pochybnosti a zdalo sa byť trochu nepatričné vyhadzovať z domu napríklad aj jeho majiteľa, pretože "len" vyfackal manželku, dnes už verejnosť dobre chápe, že násilie je neprípustné.

Nie sme v stredoveku ani v Saudskej Arábii. Riešiť domáce násilie je možné a je to vlastne aj celkom jednoduché - ak si priznáte, že to, čo sa vám doma deje, nie je normálne.

4 znaky domáceho násilia

Je opakované

Má vývoj od menej závažných prejavov v psychickej či sociálnej rovine, začína znižovaním hodnoty človeka, potom sa pridáva fyzická forma.

Odohráva sa v domácnosti

V mieste, ktoré by malo byť bezpečné, číha nebezpečenstvo.

Odohráva sa medzi blízkymi osobami

Páchajú ho príbuzní alebo tí najbližší, od ktorých čakáme podporu, je tu trvalý vzťah medzi dominantnou a podriadenou osobou.

Eskaluje

Od málo častých a jemnejších prejavov postupuje k častejším a vážnejším.

Násilie naprieč demografiou

A čo to teda vlastne domáce násilie je? Máme zažitú predstavu: tridsaťročný biely nevzdelaný muž tlčie svoju mladšiu slabšiu ženu. To je však mýtus. Domáce násilie je v tomto rovnako ako akékoľvek iné násilie: prechádza naprieč demografickými ukazovateľmi. Páchajú ho aj vzdelaní, bohatí, páchajú ho aj ženy. Trebárs medzigeneračné násilie rodový aspekt už úplne stráca, muži a ženy v seniorskom veku závislí na pomoci svojich blízkych sú ohrození úplne rovnako bez ohľadu na pohlavie.

A tam to násilie pokojne páchajú aj ženy. Ide o moc - a senior je v tej chvíli bezmocný, zatiaľ čo nevesta, dcéra, vnučka tú moc môže mať. Obeť nie je rovnocenný partner, ale niekto oslabený, bezmocný. Intelektovo, emocionálne, fyzicky, zdravotne, finančne, hmotne. Máme tendenciu si to predstavovať ako tlak silného muža na slabú ženu. To je samozrejme pomerná časť prípadov, ktoré sa riešia, ale nie jediné.

Čo sa teda stane, že k domácemu násiliu začne dochádzať? V niektorých prípadoch bolo vo vzťahu od počiatku, niekedy má ale svoj spúšťač: napríklad že muž prišiel o prácu a svoje sklamanie z vlastného zlyhania si začal kompenzovať na manželke. Alebo žena nastúpila na materskú dovolenku a z aktívnej partnerky sa stala unavená matka závislá finančne na tom, čo jej muž odovzdá z výplaty.

A ešte iná možnosť: babička si zlomila kĺbový krčok a zrazu je odkázaná na to, čo pre ňu vnučka urobí. V tej chvíli dôjde k patologickému rokovaniu. Dôležité je vedieť, že aj keď k zmene došlo na strane obete, za násilie je vždy zodpovedný páchateľ. Aj keď obeť cúva, nedá hranice. Čo radí? Niekedy stačí na to agresora aj obeť upozorniť a povedať im, aby si predstavili, že takúto situáciu vidia u susedov.

Je to ako s tou žabou, čo sa pomaly varí. Keď hodíte žabu do horúcej vody, inštinktívne vyskočí, pretože by ju to zabilo. Keď ju dáte do studenej a pomaly prihrievate plameňom, nevšimne si, že už je skoro mŕtva a uvarená. Toto je podobné. Keď sa násilie spúšťa postupne, nemusí situáciu za život ohrozujúcu vyhodnotiť ani obeť, ani agresor. Navyše násilie nemusí byť priamo fyzickým násilím, ale "len" psychickým nátlakom alebo obmedzovaním osobnej slobody.

V prípade faciek a kopancov tú blikajúcu kontrolku máme, násilie má ale mnoho podôb. Násilie je aj to, že niekoho zamknete doma a nepustíte ho von.

Čo je domáce násilie?

Nie každý konflikt vo vzťahu musí byť domácim násilím. Ako odlíšite domáce násilie a Taliansko? Teda? Domáce násilie spĺňa štyri podstatné kritériá, tým sa riadi aj polícia, ak chce použiť inštitút vykázania: odohráva sa v domácnosti, kde by malo byť bezpečne, pácha ho niekto, kto by mal byť skôr oporou či partnerom, je opakované a eskaluje. Keď to veľmi zjednodušíme: keď má žena doma chlapa lopatu, ten si dá párkrát za mesiac v krčme cestou z práce pár pív, príde domov a zmydlí ženu tak, že o tom vedia susedia, a tá žena má ráno modriny, je to jasný prípad domáceho násilia.

Lenže máte aj prípady domáceho násilia, kde modriny nie sú, kde síce tetor spĺňa štyri kritériá, ale chýba tam fyzický rozmer. Príklad: žena, ktorú manžel deptal roky "len" psychicky. Táto žena sa dala na pitie, aby jeho urážky a ponižovanie vydržala. A stala sa z nej troska. Troska, ktorej nikto neveril. Keď sa príde k takému prípadu, nájdete ženu, z ktorej je cítiť alkohol a je mimo, a seriózne vyzerajúceho muža, ktorý vám vysvetlí, že manželka je hysterická, tam je ťažké zisťovať, kde je pravda.

Organizácie bezpečia to majú na rozdiel od polície jednoduchšie v tom, že pracujú iba s obeťami, teda s ľuďmi, ktorí sa cítia zle. Nie je nutné hľadať pravdu a čokoľvek dokazovať, "ide" sa tu na pomoc klientke či klientovi, aby dokázal so svojím "doma sa cítim zle, niekto mi tam ubližuje" niečo urobiť. Ponúka právnu a sociálno-psychologickú pomoc, majú otvorené kroky, ktoré je možné urobiť.

V skratke: ako obeť nemáte peniaze, pretože vaša výplata chodí na spoločný účet, takže si myslíte, že nemôžete odísť. Môžete ale ísť tu za rohom do pobočky jednej z bánk, založiť si vlastný účet a nechať si budúcu výplatu poslať tam. Ako obeť nemáte priateľov, pretože váš násilník nerád vidí, že sa stretávate s niekým iným. Máte ale určite niekde niekoho z minulosti, komu sa môžete ozvať a požiadať ho o pomoc. Rodičia? Kamarátku z detstva? Bývalého spolužiaka?

Toto nemôžete znášať

Čoskoro sa ale ukazuje, že zas tak jednoduché to nie je - závislosť totiž nemusí byť len materiálna alebo finančná, obeť a páchateľ toho majú v prípade domáceho násilia spoločného zvyčajne oveľa viac. Deti. Spomienky. A obete sa logicky pýtajú: Ako môžem odísť zo vzťahu, ktorému som toľko obetoval a dvadsať rokov v ňom žil? Ženám sa radí, aby sa pozreli na svoju situáciu zvonku. Čo by robili, keby sa niečo také, čo v kresle pri psychológovi popisujú, dialo ich kamarátke?

A čo ony na to? "Hneď z toho von! Pomohla by som jej! Vzala by som ju preč! To predsa nemôže znášať!" A potom sa väčšinou rozplačú, pretože im dôjde, v čom žijú. Niekde majú uložené, že to je zle, že nikto na svete nie je tak hlúpy, škaredý, tučný alebo ktovieaký, aby toto zažíval, ale napriek tomu niekomu dovolili, aby im to robil.

To je veľmi dôležitý moment. Aj keď pripálite večeru ako manželka, aj keď sa pomočíte ako senior po operácii, nikdy si žiadna ľudská bytosť nezaslúži výprask. Zlyhanie je na strane agresora, to on neudržal nervy na uzde, nie že obeť provokovala a pár faciek si zaslúžila. Akonáhle si človek uvedomí, že si zaslúži žiť v bezpečí a že násilie nie je normálne, je napoly vyhraté.

Ako je to s deťmi v prípade domáceho násilia?

Niekedy sa stáva, že deti, najmä dospievajúci chlapci, ktorí vyrástli v rodine s domácim násilím, preberajú sami násilnícky vzor správania, pretože nič iné nepoznajú. Stane sa, že žena s deťmi odíde do azylového domu, podarí sa jej násilníka opustiť a v azylovom dome prevezme otcovu rolu syn, ktorý začne matku biť.

Ako častý jav domáce násilie vlastne je?

Štatisticky sú rôzne, uvádza sa, že približne každá piata žena má nejakú skúsenosť s domácim násilím. Záleží vždy na tom, čo ešte kto v rámci výskumov považuje za domáce násilie. Možno ale povedať, že domáce násilie v niektorej forme sa týka zhruba dvadsiatich percent populácie.

Biely kruh bezpečia

• Pomáha od roku 1991.
• Prevádzkuje bezplatnú nonstop linku pomoci pre obete kriminality a domáceho násilia.
• Má pobočky v mestách (Bratislava, Banská Bystrica, Košice, Prešov, Nitra, Trnava, Žilina, Trenčín).
• Služby poskytuje anonymne a bezplatne.

Biely kruh bezpečia už 28 rokov pomáha okrem iného aj obetiam domáceho násilia. V miestnosti pre prácu s klientmi sedia pomocníci oproti sebe v kreslách, srší z nich pevný pokoj a spokojnosť, pretože sa v práci s obeťami násilníckych trestných činov našli. Keď k nim klienti prídu, väčšinou bývajú úplne "v háji", majú pocit, že im nezostáva než skočiť na hlave do rieky. Potom odchádzajú a smejú sa, aspoň situačne, pretože vidia, že možnosti sú, že bojovať za svoj spokojný život stojí za to.

Svojim klientom a klientkam zdôrazňujú, že žiadny pocit, ktorý majú, nie je zlý. Len je potrebné ho pomenovať. Niekedy prídu aj klienti, ktorí si chcú len ujasniť, čo sa u nich doma deje. Ak je to na párovú terapiu, na manželskú poradňu, alebo či to, že sa doma cíti zle alebo ohrozené, je už domáce násilie.

A ak vám chýba láska, nájdite si svoju drahú polovičku. Je jedno či sa chcete zoznamovať v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach alebo Prešove.

[ivi]