Nástrahy komunikácie na partnerskej dovolenke

Čo pre vás znamená dovolenka? Očakávaný odpočinok, alebo frustrácia z 24-hodinového pobytu so svojím životným partnerom? Každý to má inak.

Celý rok usilovne pracujeme, domov sa dostaneme väčšinou až večer a s partnerom stihneme prehodiť sotva pár slov, než vysilení padneme do perín. Ráno bežíme s kefkou v rukách do kuchyne, v rýchlosti urobíme hrianky, uvaríme čaj a s partnerom sa v komunikácii zmôžeme tak maximálne na otázku, kedy sa uvidíme večer. Tak málo sme zvyknutí spolu skutočne "byť". Nároky všedných dní nás väčšinou úplne pohltia, v horšom prípade prevalcujú. Preto sa tešíme na dovolenku. Dúfame, že všetko bude inak a v poriadku.

Realita vs. sen

Všetko skutočne býva inak, ale tak trochu vzdialené od našej pôvodnej predstavy. Tým, že sa na týždeň, na 14 dní uchýlime do exotických krajín (niekedy sa stačí premiestniť do chalupy v lese), máme zrazu veľa času pre toho druhého. V čisto teoretickej rovine je to niečo, o čom sme snívali, krásna predstava opätovanej zamilovanosti a dlhých dôverných rozhovorov ako z času nášho zoznámenia. Ale, bohužiaľ, práve komunikácia sa počas dovolenky často stáva kameňom úrazu, na ktorom stroskotávajú a celkom nechtiac tým vytvárame "neriešiteľné" konfliktné situácie.

Prečo sú vlastne mnohé rozhovory mučivé a eskalujú do prudkých konfliktov? Pri menej častej komunikácii počas pracovného týždňa alebo celého roka nie sme zvyknutí načúvať jeden druhému. Naučme sa teda zadusiť hroziaci výbuch emócií už v zárodku, aby sme si nepokazili nielen očakávanú dovolenku, ale celý partnerský vzťah.

Počas komunikácie často prezentujeme svoju skrytú či zjavnú agresiu, túžbu nad tým druhým "vyhrať", mať pravdu, viac ako snahu skutočne druhému porozumieť. Výsledkom je konflikt, pretože ten druhý sa práve snaží o to isté.

Ponúka sa otázka, ako spolu byť na dovolenke a nerozíjsť sa...

Prvá vec, ktorú často partneri ešte PRED dovolenku riešia, je KAM sa vlastne pozrieť. Už tu nastáva prvé úskalie. Často napríklad muž chce ísť na hory a žena k moru. Dôležité je uvedomiť si svoje očakávania, odpovedať si, prečo ja chcem ísť k moru a prečo on do hôr. Potom si možno obaja uvedomia, že vlastne chcú to isté (byť spolu, oddýchnuť si), len jednoducho v inej forme. Keď sú potreby pomenované, je oveľa jednoduchšie nájsť spoločné riešenie. Sme, bohužiaľ, zvyknutí premýšľať v limitoch buď-alebo.

Ale existuje nekonečne veľa riešení. Stačí si len dovoliť predstavu, že nejaká je. Základom je porozumieť potrebám svojim aj partnera. Ak je to hlavné byť s tým druhým, čosi s ním prežívať, je možné všetko vhodne zladiť - ako ležanie na pláži, tak jazdu na bicykli alebo výstup na nejakú horu, prechádzky... Každý môže mať časť dňa sám pre svoju činnosť a potom môžeme byť zase spolu.

Boj, alebo útek?

V komunikácii s partnerom sa priezračne zrkadlia všetky naše úzkosti, strachy, obavy aj nedoriešené záležitosti z minulosti, ktoré, žiaľ, negatívne ovplyvňujú vzájomný súlad. Títo "kostlivci" sa väčšinou vynoria na denné svetlo práve v priebehu letných dovolenkových radovánok. Nech sa to týka otázky, kto bude riadiť vypožičaný automobil, ktoré miesta by ste chceli navštíviť, alebo ísť na obed do tejto reštaurácie alebo iné... Všetko sa môže premeniť na konflikt "celosvetového významu". Orieškom býva aj žiarlivosť ako zo strany partnerky (pocit, že ON flirtuje s každou ženou na pláži...), ako aj zo strany partnera (nemáš veľmi krátke šaty a hlboký výstrih?).

Skrytou príčinou tohto správania býva malé sebavedomie daného človeka, ktorý žije v strachu, že o partnera príde alebo ho o neho niekto "pripraví", a netuší, že čím viac zatvára druhého v zlatej klietke, tým skôr mu "uletí". Nezabudnite, že počas tesného spolužitia na dovolenke sa vyostrujú mnohé charakterové vlastnosti a správanie, ktoré v priebehu roka u partnera tak nejako nevidíte. Preto sa toľko párov po spoločnej strávenej dovolenke rozchádza alebo sa vracia domov "v rozklade". Nemusí to tak ale byť!

Využite dovolenku na zblíženie sa s partnerom a nastolenie dôverného pocitu, že k sebe skutočne patríte. Stačí len málo - obojstranná chuť byť spolu a akceptovať jeden druhého s jeho osobitosťou, rituály a prístupy. Krok za krokom môžete druhého inšpirovať k zmenám, ktoré považujete za dôležité (bez vyvolávania hádok). Nezabudnite ale, že zmeny sú nevyhnutné v prvom rade z vašej strany - poslúžte ako príklad svojim ústretovým a empatickým prístupom, ktorý odštartuje prekvapivé zmeny u náprotivku.

Naučme sa pozorovať danú situáciu bez hodnotenia, poctivo sebe samému priznať svoje pocity a potreby, naučiť sa ich rozoznať u druhého a potom ponúknuť riešenie miesto požiadaviek určitého druhu, na ktorých často nekompromistne trváme. Nevyčítajte, nevyťahujte na svetlo minulé prehrešky a nezvaľujte vinu na partnera.

Záchranná brzda

Čo sa dá alebo nedá urobiť, ak sa počas partnerského rozhovoru dostaneme do špirály útokov a obrany, či už sa to týka večerného dovolenkového programu, smeru výstupu do hôr alebo problému, kam sa podeli opaľovacie krémy, ktoré predtým určite ležali na nočnom stolíku? Upokojte sa, v duchu si povedzte STOP. Táto stopka nastolí pokoj zbraní, máme možnosť sa nadýchnuť a premyslieť si ďalší postup. Pozrite sa na skutočnú príčinu emócií (zlosť, ľútosť,..), zamerajte sa do svojho vnútra, pozorujte, čo sa deje v momente, keď sa emócia začína prebúdzať.

V tomto "kľúčovom" okamihu je možné tento proces zastaviť už len tým, že zameriate pozornosť dovnútra, na miesto, kde v tele vnímate napätie alebo tlak. Obyčajná pozornosť tomuto miestu postačí, aby sa daná emócia "zastavila" a potom sa začala pomaličky vytrácať.

Akým spôsobom komunikovať s partnerom - cholerik?

Prvou zásadou pri výbušnom partnerovi je neupadať do emócií ako on. Ak sa človek naučí akceptovať, že to je jeho spôsob reakcie, má šancu vidieť za tým skryté potreby, môže pochopiť, čo mu chýba, čo sa svojím správaním snaží naznačiť. Pochopením nadväzujeme kontakt, staviame most. Dôležité je tiež prijať emócie, upokojiť sa, pretože pri výbuchu emócií nie sme pripravení na dialóg. V každom prípade je dôležité nájsť odvahu hovoriť veci priamo. Dosť často sa snažíme o všetkom hovoriť jasne.

Ale práve toto zaobaľovanie vyvoláva negatívnu reakciu u toho druhého, pretože cíti, že tu niečo nie je "kóšer". Keď veci nepomenujete zreteľne, jasne a zrozumiteľne a snažíme sa to nejako zaobaliť, aby sa nám náprotivok nerozčúlil, stane sa praví opak. Otvorená úprimnosť a čestnosť sú lepšie ako skrývanie - navyše, keď človek dokáže povedať, čo sa v ňom deje, a otvorí sa, dáva tým najavo, že neprichádza bojovať a je veľká šanca, že ten druhý tiež zloží zbrane, pretože nebude mať dôvod sa brániť, teda ani bojovať.

Dovolenka s partnerom môže byť rozprávkou snov alebo nočnou morou. Ak sa naučíme správne s druhým komunikovať, empaticky vnímať jeho potreby, vyjadrovať svoje pocity a prichádzať s konštruktívnym riešením vhodným pre oboch, máte veľkú šancu, že čas strávený spolu budete vnímať ako dar.

Súvisiacim problémom neladiacej partnerskej komunikácie na dovolenke je tzv. ponorková choroba. Ak sú ľudia (a neplatí to, samozrejme, len pre páry) väčšinu času spolu, skôr či neskôr bývajú touto situáciou preplnení, nastáva potreba si od druhého oddýchnuť. Doprajte túto "výsadu" sebe aj svojmu náprotivku, ponechajte (bez výčitiek) druhému priestor na sebarealizáciu a plány, ktoré síce chce robiť bez vás, ale na druhej strane sa potom na vás bude o to viac tešiť. Krátkodobým "odlúčením" sa vzťah práve posilní.

Čím zreteľnejšie a jasnejšie dokážeme vnímať svoje potreby aj potreby druhých, tým viac druhým rozumieme, menej na nnich vrčíme a čosi vyžadujeme. Nepozorovane tak vzniká kúzelné puto ľahkej komunikácie. Urážky, nadávky, odsudzovanie alebo obviňovanie sú len veľmi nešťastné vyjadrenia našich nenaplnených potrieb.

Bozkávajte sa na dovolenke

Bozkávať sa je fajn. Teda s tou správnou osobou. Ale nie je to len príjemná kratochvíľa, ale aj zdraviu prospešná činnosť! Ak sa však bozkávate najmenej tri minúty. No čo, predsa to nie je až taká obeť, nie? A tiež odburáva stres a pomáhate znižovať tvorbu zubného kazu. Okrem toho posilňuje bozkávanie svaly tváre a tým bojuje proti starnutiu pleti. Hra s jazykom vám tak dosť možno ušetrí pekných pár tisícoviek na plastickú operáciu. Taký jeden pekne rozdivočelý bozk uvedie do pohybu desiatky tvárových mimických svalov a na vrásky pôsobí ako žehlička na hodváb.

Lekári okrem iného odporúčajú terapiu bozkávaním aj na bolesť všetkého druhu. Telo pri tejto vysoko príjemnej a zaujímavej činnosti totiž vylučuje endorfíny, ktoré spôsobujú ľahkú eufóriu. A zrýchli sa vám srdcová frekvencia a tým povzbudíte krvný obeh. Japonskí lekári dokonca tvrdia, že bozkávanie je skvelým liekom na sennú nádchu, ktorá by vás na dovolenke pokojne mohla postihnúť. Trojminútové intenzívne pusinkovanie dôkladne prečistí dýchacie cesty a zastaví tak dráždivé kýchanie. Telo sa totiž pri laškovaní sa, pery uvoľňuje a zatiaľ čo vaše jazyky sa prepletajú v milostnom opojení, produkcia histamínu zodpovedného za alergické symptómy sa znižuje.

Podľa historikov má bozk na svedomí rímsky cisár Romulus, ktorý zakázal ženám piť víno. Dodržiavanie zákona strážili muži. Nestačilo privoňať, účinnejšie bolo ochutnať.

Že partnera nemáte? Tak si ho nájdite na internetovej zoznamke, nebudete ľutovať.

[ivi]