Hoci podľa prieskumov má deväť z desiatich ľudí rado čokoládu (a ten desiaty klame), pod diktátom štíhlosti sa niekedy snažíme sladkému hriechu vyhýbať alebo maškrtiť len obmedzene. Diéta sem, diéta tam, čokoláda má aj rad fantastických predností, ktoré jej kalorickému dopadu obrusujú hrany. Prečo si teda trochu nezamlsať, keď je to vlastne zdravé?
Základom čokolády je kakao, ktoré sa získava z bôbov tropického stromu kakaovník. Veľké kakaové plantáže sa nachádzajú v okolí rovníka v západnej Afrike, najkvalitnejšie kakaové bôby rastú na stromoch v Strednej a Južnej Amerike. Kakao má vo svojej prirodzenej podobe silnú horkú chuť. Aztécki indiáni nepoznali cukor, a tak na vylepšenie chuti používali ako náhradu rôzne druhy korenia, hlavne chilli alebo vanilku.
Aj takéto dni sú: nič sa nedarí, náhlenie, stres, únava... A sladké zastavenie s čokoládou dokáže zázraky. Nie je to mýtus, štúdie preukázali, že zloženie čokolády skutočne podporuje pozitívne myslenie, znižuje hladinu stresového hormónu a že kakao obsahuje látku tryptofán, ktorý zvyšuje hladinu "hormónu šťastia" - serotonínu. Tak rýchlo pripravte čokoládové muffiny.
Vedci z Bostonskej univerzity zistili pozitívne účinky čokolády u ľudí s hypertenziou: čokoláda obsahuje antioxdičné látky, ktoré pomáhajú znižovať krvný tlak, čím klesá riziko srdcovo-cievnych ochorení, navyše je vedecky dokázané, že každodenná umiernená konzumácia horkej čokolády zlepšuje elasticitu ciev horných končatín a stav krvných doštičiek.
Čokoláda pomáha znížiť hladinu LDL cholesterolu v krvi a dokáže znížiť riziko srdcových ochorení až o jednu tretinu. Čokoládu síce nemožno vyhlásiť za nízkotučnú pochúťku, ale kvalitná čokoláda s vysokým obsahom kakaa obsahuje "zdravé" tuky a jej striedma konzumácia priaznivo pôsobí na krvný obeh a hladinu cholesterolu.
Čokoláda má upokojujúce účinky aj v prípade hormonálnych výkyvov alebo svalového napätia a pomáha pri podráždenosti. Mamičky, ktoré rady maškrtia čokoládu, majú odvážnejšie a veselšie deti. To je potom dobré zaobstarať si celú čokoládovú fontánu.
Látky obsiahnuté v čokoláde podporujú prietok krvi do niektorých častiach mozgu, zlepšujú pamäť a ďalšie funkcie. Horčík, flavonoidy a kakaový extrakt lavado pomáhajú proti poškodeniu nervov a úbytku kognitívnych (poznávacích) funkcií u pacientov s Alzheimerovou chorobou.
Hoci čokoláda neobsahuje skoro žiadne vitamíny, je zdrojom cenných minerálov, hlavne železa, horčíka a draslíka. Učinený poklad z nej robia nenápadné látky: teobromín, čo je alkaloid príbuzný kofeínu a látky príbuzné amfetamínu, ktoré vyvolávajú pocit telesného a duševného vrcholu, stimulujú organizmus, zlepšujú pozornosť a potláčajú únavu.
Aj keď sa to nezdá, čokoláda skutočne chráni zuby pred zubným kazom: obsahuje totiž tanín a fluórlátky, ktoré pomáhajú zabrániť vzniku zubného kazu a zvyšujú odolnosť organizmu voči vírusovým ochoreniam. Nutné dodať, že vyššie uvedené sa týka kvalitnej čokolády s viacpercentným obsahom kakaa a s nišším obsahom cukru - a že usporiadaná tabuľka čokolády čistenie zubov rozhodne nenahradí. Ale nie je dôvod si pred čistením nedať taký jeden čokoládový koláčik najlepšie ešte s čokoládovým krémom.
V čokoláde obsiahnuté antioxidanty neutralizujú voľné radikály, čím pomáhajú spomaliť proces starnutia. Pre jej omladzujúce účinky čokoládu hojne popíjala aj slávna Madame Pompadour a zvodca Casanova, o ktorom sa hovorilo, že je "čokoholik", pripisoval čokoláde svoju nezdolnú vitalitu a početné úspechy u žien až do vysokého veku. Antioxidanty sú tiež považované za účinnú pomoc pri prevencii rakoviny, infarktu a mozgových príhod.
Pri nákupe čokolády sledujte zloženie výrobku - vyhnite sa pridaným látkam a rastlinným tukom. Vynechajte pokiaľ možno bielu čokoládu, ktorá má určite svoje prednosti, ale obsahuje množstvo tuku a zbytočných kalórií. Orieškové, mliečne a plnené čokolády sú síce blaho, ale aby sme získali všetky vyššie uvedené výhody, našou prvou voľbou by mala byť tmavá čokoláda s vysokým obsahom kakaa v primeranom množstve. Aj maškrtiť sa dá s rozumom a zdravo. Taká čokoládová pena, tá sa neodmieta ako dezert.
Príbeh čokolády sa datuje tisíce rokov pred príchodom španielskych dobyvateľov do Mexika a Strednej Ameriky, kde kakaovník divoko rástol. Stará legenda hovorí, že aztécky boh Quetzalocoatl (Rajský záhradník) zostúpil z nebies a priniesol na zem kakaovník, ktorý ukradol v raji. Kakaovník bol pre Aztékov symbolom života a plodnosti a bol považovaný za vzácny strom. Cielene ho začali 400 rokov pr. n. l. pestovať Olmékovia, v 4.-9. storočia n. l. dosiahla vrchol mayská kultúra, v ktorej rituáloch hrali plody kakaovníka dôležitú úlohu.
V 15. storočí ovládli veľkú časť Južnej Ameriky Aztékovia, ktorí vyrábali kakaové placky alebo miešali kakaový prášok s vodou a pili ho studený aj teplý. Kakaové bôby slúžili čoby platidlo, okolo polovice 16. storočia napr. paradajka stála jeden bôb, tekvica štyri bôby, králik alebo služby neviestky 10 bôbov, otrok 100 bôbov. V niektorých odľahlých krajoch Mexika a Strednej Ameriky boli kakaové bôby menou až do konca 19. storočia.
Prvým Európanom, ktorý ochutnal kakaový nápoj, bol Krištof Kolumbus, keď v roku 1502 pristál na svojej štvrtej výprave na ostrove Guanaja blízkosti dnešného Hondurasu a dostal od miestnych domorodcov darček v podobe veľkého vreca kakaových bôbov. Európanom horký nápoj, vyrobený z "plodov podobných mandliam", veľmi nechutil. Kolumbus napriek tomu bôby do Európy ako kuriozitu doviezol a predstavil ich na španielskom dvore kráľovnej Izabely a kráľa Ferdinanda, ale napenený horký a pálivý nápoj podľa pôvodného receptu indiánov si obľubu nezískal.
Skutočná história čokolády v Európe sa začala písať o dvadsať rokov neskôr, kedy španielsky dobyvateľ Fernando Cortés priviezol do svojej vlasti vedomosti o výrobe horúceho povzbudivého nápoja "xocolatl", čo v aztéckom jazyku znamenalo "horká voda", aj návod a nástroje na jeho výrobu. Pri dobývaní Mexika Cortesovi zachutila hlavne čokoláda vyšľahaná do peny, ktorá sa podávala v zlatých pohároch so zlatou lyžičkou na slávnostiach pri stretnutí s vládcom Aztékov Montezuma II. - kakaové bôby boli veľmi vzácne, a preto nápoj z nich vyrobený mohli piť len panovníci a hostia.
Cortés si ho obľúbil najmä preto, že zvyšoval odolnosť a zaháňal únavu. Pôvodný recept prípravy spočíval v rozdrvení plodov zeleného kakaovníka, v zahustení kukuričnou múkou a dochutenie vanilkou a chilli korením. Cortés teda predstavil kakaový nápoj kráľovnej a kráľovi roku 1528 znovu, ale vylepšil ho vanilkou a cukrom a vysvetlil panovníkom jeho prednosti.
Nápoj si získal obľubu na španielskom dvore aj v kolóniách a rýchlo sa stal luxusnou pochúťkou európskych vyšších vrstiev, taká čokoládová poleva bola pochúťkou. Obľubu získal hlavne vo Francúzsku čoby pochúťka dodávajúca energiu a pôsobiaca ako afrodiziakum. Cez Španielsko a Portugalsko sa dostala čokoláda do Talianska, kde jej výrobu vylepšili o jazmín, citrónovú a pomarančovú kôru a škoricu. Talian Brancaccio roku 1664 napísal, že čokoláda "obnovuje prirodzené teplo, prečisťuje krv, oživuje srdcia a ochraňuje vrodené schopnosti".
Čokoládu mali v obľube aj cirkevné kruhy a viedli sa dlhé hádky, či je čokoláda jedlo, alebo nie a či je teda možné piť ju aj v pôstnych dňoch, benediktíni mali za to, že pitie čokolády pôst porušuje, jezuiti ju označovali za púhy nápoj, ktorý je možné konzumovať počas pôstnych dní rovnako ako víno.
Hoci boli čas od času snahy čokoládu čoby "hriešny nápoj" zakázať alebo zavrhnúť, stretávali sa s opakovaným neúspechom. Keď sa predstavenie jednej jezuitskej koľaje pokúsili pitie čokolády zakázať, študenti húfne opúšťali štúdia. V meste San Cristóbal v Mexiku zakázal istý biskup piť ženám aristokratov čokoládu počas omše - dámy prestali katedrálu navštevovať a na bohoslužby začali chodiť do neďalekého ženského kláštora, kde bola čokoláda povolená. Onen biskup hrubo podcenil jej obľúbenosť: onedlho bol otrávený - ako inak než jedom v šálke čokolády.
Aj v Európe sa stala čokoláda obľúbeným nápojom travičov, pretože jej výrazná chuť a vôňa dokázali jed prekryť.
Roku 1657 bol v Londýne otvorený prvý Chocolate House, v ktorom sa podával kakaový nápoj aj pečivo s čokoládou a úspech bol ohromný - do troch rokov bolo v Londýne zriadené na dvetisíc kaviarní zameraných na čokoládu. V roku 1828 došlo k revolúcii vo spracovaní kakaa - vznikla prvá tabuľková čokoláda: holandský lekárnik Coenraad Van Houten vymyslel lis na čokoládu a oddelil kakaové maslo od hmoty, čím znížil horkosť a zvýšil rozpustnosť kakaa, o necelých päťdesiat rokov neskôr švajčiar Daniel Peter vyrobil prvú mliečnu čokoládu: spojil čokoládový prášok s mliekom a cukrom.
Do čokolády použil sušené mlieko, ktoré vynašiel švajčiar Henry Nestlé. A roku 1875 Rodolphe Lindt vyrobil prvú jemnú čokoládu tzv. Fondant Schokolade, ktorej hebké substancie docielil dovtedy neznámym výrobným procesom - konšovaním. Stroj na konšovanie čokoládu hnetie až tri dni pri vysokej teplote, aby získala jemnú konzistenciu. V roku 1913 prišla švajčiarska firma Séchaud na trh s plnenou čokoládou a v rovnakej dobe vynašiel belgičan Jean Neuhas čokoládové cukríky - "pralinés".
Skutočná čokoládová horúčka nastala v Spojených štátoch koncom dvadsiateho storočia a naďalej pokračuje, napríklad na svätého Valentína americkí milovníci čokolády dokážu minúť až 1,3 miliardy dolárov.
Nesnažte sa odolať, v Slovenskej republike nájdete aj mnoho čokoládových múzeí, kam môžete vziať niekoho na rande a potom si napríklad zájsť na poriadne čokoládové brownies alebo čokoládový fondant. Mňam, po prísune takých afrodiziak vám predsa neodolá.
zdroj: https://www.history.com/topics/ancient-americas/history-of-chocolate
[ivi]