Ako poznáte, že je váš vzťah u konca a nemá zmysel sa ďalej trápiť? Rozísť sa je jedna z najťažších vecí na svete. Kedy má zmysel priznať si, že ste došli do konečnej stanice?
Aké môžu byť dôvody, že už váš vzťah nemá cenu? Je veľmi obtiažne zmieriť sa vo vašom vzťahu s tým, že už nikam nevedie a že nemá zmysel vaše rozdielne názory a nápady ospravedlňovať?
Partner vás nepočúva? Dvaja ľudia a obzvlášť partneri by nikdy nemali mať problém, aby našli spoločnú reč a aby vyčerpali svoje témy k rozhovoru. Ak stále hovoríte po nejakej dobe vo vašom spoločnom vzťahu iba vy a váš partner má problém s tým vás počúvať, bude to jeden z príznakov toho, že niečo nie je v poriadku. Medzi partnermi je najdôležitejšie, aby mali potrebu si neustále niečo hovoriť a hlavne, aby sa dokázali porozprávať o svojich pocitoch, a chceli si zdieľať svoje starosti a radosti.
Doma by mal vládnuť kľud a mier. Náznaky toho, že niečo nie je v poriadku, sú, že sa domov netešíte, doma je dusno a vám sa s práce domov nechce.
Máte neustálu potrebu vášho partnera kontrolovať. Nehanbíte sa vliezť mu do telefónu? Otázkou je, prečo to naozaj robíte. Máte podozrenie, stalo sa vo vašom vzťahu niečo, kvôlli čomu by ste mu veriť nemali alebo ste vy ten, ktorý si nie je istý a skôr hľadáte dôvod k tomu, aby ste sa mohli rozísť. Obaja partneri by spolu mali byť pre svoju vzájomnú úctu, kompromisy a predovšetkým dôveru.
Na začiatku každého vzťahu je všetko krásne, romantické a predovšetkým jednoduché. Lenže po nejakej dobe začínate byť neschopný sa na čomkoľvek dohodnúť. Výber dovolenky je problém, výber reštaurácie je ďalší problém a vrcholom môže byť hádka o to, či budú na obed hranolky alebo zemiaky. Obidvaja by ste mali vedieť robiť kompromisy. Keď sa dostane váš vzťah do fáze, kedy medzi sebou iba bojujete, než aby ste si spoločne užívali a robili radosť, bude to opäť len zase zrejme znamenať, že bude potrebné urobiť zmenu.
Intímnosti si majú užívať obaja, sú totiž obrovskou súčasťou vzťahu a tvoria dokonca jeho osemdesiat percent. Nemalo by záležať na veku, malo by záležať na vašom citovom napojení na vašeho partnera. Intímnosti by vás mali baviť.
Najhorší zabiják všetkého. Nielen, že vám môže ublížiť, čo sa vašeho zdravia týka, ale môže zničiť i váš vzťah. Kto by chcel mať doma človeka, ktorý sa vracia z práce neustále vynervovaný a svoj stres prenáša na všetkých okolo. Je jasné, že raz za čas môže mať každý ten svoj tzv. "deň blbec", ale rozhodne by to nemalo byť ani denne ani obdeň.
Je to vlastne taká ľudská chémia medzi oboma. Niekedy sa vytvorí a niekedy to proste nejde za žiadnu cenu. Zamilovať sa môže tiež iba jeden a to potom môže vzniknúť veľa problémov. Hovorí sa, že prvá zamilovanosť opadá po pol až trištvrte roku. V tú dobu je to láska chemická. Po jej opadnutí príde tá pravá láska partnerská.
K tomu, aby človek chcel trvalý vzťah, musí dospieť. Tí, čo hľadajú neustále vzrušenie, nie sú pre trvalý vzťah rozhodne vhodní. Chcú totiž iba povyrazenie.
Žena by mala byť nielen matkou, hodpodyňkou, ale aj milenkou. Muž by mal byť otcom, živiteľom a milencom. Je dôležité, aby obaja dodržovali tieto svoje tri úlohy. Ak bude jedna z týchto úloh partnerovi chýbať, nebude vždy ten druhý spokojný a začne sa pozerať inde.
Môže to fungovať pokiaľ chcete obidvaja len to jedno, ale ak chcete obaja vzťah trvalý, mali by ste si všímať toho, kto má aké záujmy a čo vás do budúcna môže spojovať aj rozdeľovať. Ak budete mať spoločné záujmy i životné hodnoty, bude pre váš vzťah oveľa väčšia pravdepodobnosť, že váš vzťah naozaj vydrží. Nie nadarmo sa hovorí, že si partneri začnú byť postupom času podobní nielen vo svojích názoroch, ale aj prejavoch. Postupne začnú mať rovnaký štýl obliekania, začnú postupne gestikulovať a stávajú sa postupne svojími dvojníkmi.
V tej mileneckej je všetko ako na ružovom obláčiku. V tej partnerskej láske je to trochu zložitejšie a je potreba trochu viac. Obaja by ste mali mať schopnosť vypočuť toho druhého a zároveň si porozumieť. Tým niečo za niečo, sa nemyslý výmenný obchod, ale vaše spoločné umenie kompromisu, tolerancie a tiež niekoľkokrát spomínaná dôvera. Mali by ste vedieť dávať aj brať. Ak chcete pozornosť mali by ste si vášho partnera tiež sami všímať.
Partnerské vzťahy sa rozpadávajú po mesiacoch, ale aj rokoch. Prečo je tomu tak? Prečo majú niektorí potrebu rozvádzať sa aj po dvadsiatich rokoch? Je to zvykom. Zvyk vás dokáže pripútať. A na druhú stranu je to aj strachom. Strachom z toho, že budete sami alebo že snáď dokonca už žiadneho iného partnera nenájdete. Ak je to už zvyk alebo strach, keď poznáte, že je to "nejaké" divné a vy sa necítite vo vzťahu dobre, skúste si dať čas na rozmyslenie. Nenechajte si radiť od okolia, ale zamyslite sa sami. Popremýšľajte nad tým, čo je pre vás najdôležitejšie, čo vás naplňuje a čo vám vo vašom vzťahu vadí a čo vás vnútorne zviazuje spoločne s vašimi pocitmy o tom, že niečo nie je v poriadku.
V prvých chvíľach sa budete cítiť celkom mizerne a to i pokiaľ vašemu partnerovy dáte kopačky vy sami. Bude vám totiž chýbať. Objaví sa zasa ten zvyk, bude vám svojím spôsobom chýbať, predsa len ste spolu trávili spoločný čas a napríklad aj bývali v jednom byte, spali v jednej posteli a jedli pri jednom stole. Bude vám chýbať aj ako kamarát. Ak sa vám to teda podarí a veľa takýchto prípadov nie je, skúste byť aspoň kamaráti. Pre tích odvážnejších môže byť aj východiskom, že sa začnú stretávať hneď s niekým iným. Otázkou ale zostáva, či má zmysel vytĺkať klín klinom alebo si dať naopak oddychový čas, napriek tomu, že vy ste tí, ktorí sa s partnerom rozišli.
Rozchod je väčšinou vždy veľmi bolestivý a nikto si ho nepraje zažiť. Ale bohužiaľ sú osobnosti, ktoré spolu jednoducho byť nemôžu, nemusí to byť kvôli ich nevhodnému znameniu zverokruhu, ale aj kvôli rozdielnym názorom, zodpovednosti a pohľadom na život a rodinu. Je len na vás, či budete vo vzťahu kvôli nejakému svojmu zvyku, pohodlnosti alebo zo strachu. Každý si praje stretnúť toho svojho správneho partnera, s ktorým bude zdieľať to dobré i zlé a ak ste sami, môžete sa skúsiť zoznámiť tu v Bratislave, Košiciach, Nitre, Trenčíne, Prešove alebo v Trnave.
[kač]