Daj mi recept na šťastnú rodinu

V každej štatistike to vychádza rovnako: rodina je pre väčšinu ľudí stále na prvom mieste rebríčka hodnôt. Má to ale jeden háčik. Už sa nemáme veľmi od koho naučiť, ako tú rodinu držať pohromade, pretože málokto z nás už z nejakej kompletne šťastné pochádza.

Poďme teraz zabudnúť na to, že sa dnes vôbec nevie, čo to vlastne rodina je. My dospelí sme sa ešte učili v škole, že rodina je mama, otec a deti a babičky s deduškom, a predpokladalo sa samo sebou, že otec s mamou majú rovnaké priezviská a sú manželia. Dneska sa o tom, čo je to rodina, vedú dlhé semináre, ale viete čo? V tomto článku je to úplne jedno. Berme to tak, že rodina sú ľudia, ktorí k sebe priviedlo príbuzenstvo alebo láska a ktorí spolu žijú na jednom mieste alebo sa často stýkajú.

Aby toto krehké spoločenstvo vydržalo, chce to dobrú vôľu, práve preto, že sa dnes všetko rozpadá a televízia je plná príbehov o tom, aká je to pohodička. Veď si zoberte len to, že polovica detí sa nerodí do manželstva, takže o to krehkejšie je spoločenstvo ľudí okolo nich. Možno práve vám pomôže niekoľko nápadov, ktoré členov rodiny spoja a urobia ich šťastnými.

To najdôležitejšie je najdôležitejšie

Goethe napísal: "Veci, na ktorých najviac záleží, nesmú byť nikdy vydané na milosť či nemilosť veciam, na ktorých záleží najmenej." Keby horelo, čo by ste najskôr vynášali z domu? Stopercentne by ste vyniesli deti a nemohúcich členov rodiny. A keby ste ležali v nemocnici pred náročnou operáciou, s kým by ste si priali hovoriť? Určite nie so susedom alebo nadriadeným z práce, ale so svojimi najbližšími. Takto to má v živote každý človek, takže je potom hrozne divné, prečo v bežných situáciách dávame členov svojej rodiny na niektoré z posledných miest.

"Počkaj, ja musím toto, ja musím tamto, zavolám mame zajtra, porozprávam s chlapcom cez víkend...". Toľko vecí nám denne pripadá dôležitejších než to, čo sa týka našich najbližších. Väčšina ľudí by za svoju rodinu položila život a darovala jej svoje vlastné orgány, ale keď sa pozriete na ich všedné dni, zistíte, že rodinu podriaďujú iným veciam. Býva to často problém mužov. Domnievajú sa, že tým, že v práci trávia naozaj veľa času a zabezpečujú tak rodinu finančne, pre ňu robia to najlepšie.

Často neskôr ľutujú, že nemajú blízky vzťah so svojimi deťmi alebo sa im rozpadlo manželstvo, práve preto, že žene ani deťom nevenovali sami seba a svoj čas. Vyhovárajú sa, že potrebujú viac peňazí, a preto sú veľa z domu. V skutočnosti sa ale rovnaká výhovorka týka ako tých, ktorí sú naozaj chudobní, tak tých, ktorí sú celkom bohatí. Dobrovoľníci hospicov sa zhodujú, že ľudia pred smrťou neľutujú toho, že neboli dlhšie v práci, ale toho, že neboli dlhšie so "svojimi".

Rozhovory v dvoch

Zamilovaní sú najradšej v dvoch. Lenže ako ide čas, k tým dvom pribúdajú ďalší a ďalší ľudia, čo je skvelé, ale niekedy ľudia potrebujú byť zase len dvaja. Nie že by si hovorili niečo tak tajné, ??čo ostatní nesmú počuť. Ale potrebujú cítiť maximálnu pozornosť, ktorú im ten druhý dáva. Určite by o tom mohli rozprávať ságy čerstvích otcov, ktorí sú zrazu stranou pozornosti svojich žien, keď sa im narodí dieťa.

Alebo taky starší súrodenci, keď príde bábätko. Taký je poriadok prírody, ale na druhú stranu je výborný tip, zase si niekedy len tak čas v dvoch vynahradiť. V dvoch pritom môžu byť spolu otec s mamou. Alebo otec so synom. Alebo mama s dcérou. Ak majú viac detí, tak na každého by mal prísť rovnako dlhý čas v spravodlivom striedaní. Generálny tajomník Organizácie Spojených národov povedal: "Je oveľa ušľachtilejšie dať sa celej jednej osobe ako usilovne pracovať pre záchranu nás."

Pokiaľ máte manžela či manželku, naplánujte si čas len spolu. Utečte deťom, choďte do reštaurácie alebo sa zatvorte do spálne, ale nech vás nikto neruší. A porozprávajte sa - teda ak obidvaja chcete, samozrejme. S deťmi to urobte rovnako. Môžete si s každým naplánovať program, ktorý mu bude vyhovovať, alebo sa len večer zavrieť osamote v izbe, a dlho spolu hovoriť. Práve tieto večery si budú deti pamätať a budú základom pre dôveru, ktorú k vám budú mať.

Platí to aj pre pubertiakov, hoci tí sa často rozprávať nechcú. Vidíte-li u nich len oči v stĺp a úškľabok, choďte spolu v dvoch napríklad do kina na film, ktorý vyberú oni. Alebo si nechajte vysvetliť, o čo ide v tej počítačovej hre, pri ktorej stále sedia. Ale budete si musieť odpustiť povýšené komentáre, to by nebol rozhovor, ale mentorovanie.

Víťazstvo to nezachráni

Občas majú všetci členovia rodiny recept na najlepšie riešenie každého problému. A často to tak aj je, pretože ich riešenie je objektívne najlepšie. Predstavte si modelovú situáciu. V dome je kamrlíku na metly, a všetci vedia, že je celkom zbytočné mať na metly izbu. Čo tak urobiť z neho pidipokojík pre staršieho syna? Navrhuje matka. Lenže čo robiť, keď s tým ostatní nesúhlasia?

Otec napríklad počíta s tým, že si do kamrlíku dá náradie, a dcéra si tam chcela urobiť temnú komoru. Napriek tomu je potrebné rozhodnúť, a v tú chvíľu nastupuje na scénu autorka "najlepšieho riešenia". Problém je ale v tom, že dvaja z rodiny to vždy budú cítiť ako podraz a nespravodlivosť. Stojí to za víťazstvo jedného názoru? Nestojí. Máte veľmi malý dom, je nutné to nejako vyriešiť, ale nechcete presadzovať svoje za každú cenu. Povedzte ostatným napríklad, že to necháte ešte mesiac po starom a možno vás medzitým napadne niečo lepšie.

A možno dôjdete k tomu, že dcéra si temnú komoru môže urobiť u starých rodičov, aj keď tam jazdí cez mesto, a manžel zistí, že náradie pokojne môže mať tam, kde ho má doteraz. Takže vo finále bude po vašom, ale stojí za to počkať, až si to ostatní poriadne premyslia. Nie vždy bude po vašom, niekedy budete ten, kto ustupuje. Napriek tomu ale princíp "nemusím vyhrať" stojí za dodržiavanie. Ide totiž o to, že keď nevyhrá iba jeden, môžu nakoniec vyhrať všetci.

Snažte sa porozumieť

Ľudia bežne premietajú svoje vlastné pocity a motívy do správania ostatných. Dlho si myslia, že musia mať doma perfektne upratané, inak že sa bude na ne druhá polovička po návrate domov mračiť. Až po niekoľkých rokoch si o tom prehovoria a zistia, že je to druhému úplne jedno, že to vôbec nevníma. Pri návrate z práce sa ten druhý niekedy mračí preto, že je veľmi unavený a chce si len oddýchnuť.

To my sami si vytvárame v hlave hlúposti a robíme to podľa nášho vlastného vzorca myslenia a správania. Takže sa zbytočne stresujeme a sme na druhého naštvaní. Je dôležité pochopiť jednanie a motiváciu ostatných. Než sa začnete rozčuľovať a vnucovať im svoj názor, spýtajte sa, ako tú konkrétnu vec naozaj myslia alebo prečo niečo urobili.

Tiež je dobré si pamätať, že ľudia sú v skutočnosti nesmierne krehkí a zraniteľní. Niektorí sa naučili chrániť napríklad cynizmom alebo svoju podstatu skryť v sebe, ale aj tí túžia, aby ich druhí pochopili. Keď niekto z rodiny chce niečo, čo sa vám nepáči alebo nehodí, spýtajte sa ho prečo. Zrejme budete prekvapení nejakým novým pohľadom na vec, ktorý vás vôbec nenapadol.

Uraziť sa nepomôže

Kto má v dome niekoho, kto sa urazí kvôli každej hlúposti, len si povzdychne. Má na vlastnej koži vyskúšané, že snáď nič nenaruší rodinu tak, ako je hnev a urážlivosť. Ľudia v okolí takého človeka sa potom už bojq čokoľvek povedať a najradšej sú, keď nie je doma a neriskujú jeho zlú náladu. Takýto problém sa pritom prekvapivo často týka aj tých, ktorí sú inak láskyplní a ochotní sa dohodnúť.

Čas od času sa v nich prebúdza zlosť a potom sekajú zlými slovami a šíria zlosť všade okolo, a občas aj mlátia vecami o zem. Určite na seba nie sú pyšní, ale asi si ani neuvedomujú, ako devastujúce je to pre okolie. Ich rodina nikdy nevie, kedy takáto situácia zase vypukne. Budú opatrne našľapovať, aby zase nevybuchla mína, a radšej ani nebudú úprimní a otvorení, čo atmosfére domova nijako neprospeje. Keď sa niekto v rodine nahnevá a stráca nad sebou kontrolu, sú účinky zraňujúce a hrozivé a ostatným dochádza trpezlivosť.

Potom sa buď so zlostným hádajú, čo nikomu nepomôže, alebo ustúpia, ale to nie je pre vzájomnú lásku dobré. Najskôr sa od zlostného a urážania oddelia, a povedia si, že ho vlastne k ničomu nepotrebujú.

Vždy máte voľbu klásť rodinu na prvé miesto, uvedomiť si, že je príliš dôležitá na to, aby mali urážky nad jej členmi moc, aby im bránili v tom, hovoriť jeden s druhým, a napríklad zabraňovali zúčastniť sa rodinných udalostí.

Nájdite si partnera, ktorý bude len váš. Využiť na to môžete napríklad vedecký zoznamovací dotazník alebo partnerskú zhodu podľa zverokruhu.

[ivi]