Čo je dôležité vo vašom živote?

Taký malý návrh. Čo keby ste využili napríklad voľný víkend k tomu, aby ste sa konečne zamysleli nad svojím životom, aby skončili večné úvahy na tému: čo by sme mali, čo by sme boli keby... Posaďte sa do pohodlného kresla a doprajte si pokoj a popremýšľajte. Máme pre vás 5 výziev, ako toho dosiahnuť.

Zostaňte verní sami sebe!

Najčastejším opomenutím v živote je, že veľa z nás "nezobrali odvahu žiť tak, ako by sami chceli". Napríklad niekto v osemdesiatich rokoch ľutuje, že ostal v nešťastnom manželstve a následne je jeho záverečná reč na smrteľnej posteli v zmysle. "Buďte odvážnejší a egoistickejší, hovorte častejšie nie a nežite pre niekoho iného." Ste vo svojom zamestnaní naozaj šťastný? Naplňuje vás váš vzťah? Ste úprimný k svojim blízkym? Pokiaľ len krátko zaváhate u niektorej otázky, mali by ste sa nad svojou situáciou zamyslieť.

Premýšľajte o vzdialenej budúcnosti, o tom, ako sa chcete na konci života obzerať za svojim životom a snažte sa nenechať sa pri vytváraní svojej vízie brzdiť krátkodobými nepríjemnosťami, ako je napríklad výpoveď zo zamestnania alebo nájmu bytu. Často nám zabráni pri ďalekosiahlom rozhodovaní strach, že iných sklameme a dočkáme sa výčitiek. Poznáte otázku: " Ak ti niekto dáva darček a rozhoduješ sa, či ho prijmeš, komu potom tento darček patrí?" Pristupujte k výčitkám rovnako ako k nechceným darčekom. Neprijímajte ich, ale odmietajte. Tak sa zbavíte pút, ktoré si sami dávate.

Kto má panický strach zo zmeny, mal by pred touto úvahou krátko meditovať, napríklad sa päť minút sústrediť na svoj dych. To pomáha k uvoľneniu ducha, oslobodíte sa od negatívnych vzorov myslenia a presvedčení, ktoré si celý život nahovárame.

Nevenujte svoj život práci, ale životu!

Áno, môžete si to myslieť, ale v skutočnosti sa nikdy nestretnete so starým človekom, ktorý by si prial, aby v minulosti viac pracoval. Naopak. Takmer všetci majú pocit, že sa upracovali namiesto toho, aby poriadne žili. Tak ako napríklad váš sused, ktorý neustále odďaľoval dôchodok, hoci ho o to jeho manželka veľmi prosila, aby si mohli vo dvojici užívať peknú jeseň. Až po 15 rokoch sa k tomu odhodlal. Lenže jeho žena tri mesiace predtým, ako odišiel do dôchodku, náhle zomrela.

Čo taký človek zažíva? Máva panický strach zo straty svojho postavenia a niektorý z nich sa vám rovno priznajú, že svoju prácu vôbec nemajú radi a ani nemali, dôležitá pre nich bola iba úloha, ktorú vďaka tomu získali. Až na konci života, je každému jasné, že ten, kto je dobrým človekom, toho dokázal viac ako dosť. Prečo sa ale tak radi porovnávame podľa materiálnych vecí? Naše šťastie by nemalo byť závislé na veciach, o ktorých dúfame, že raz budeme mať. Radšej sa sústreďte na chvíľu v momentu a nachádzajme zmysel vo svojej práci, či už ide o povolanie zdravotnej sestry alebo predavačky.

Záleží len na našom vnímaní a pocite zadosťučinenie, ktorý pritom máme. A robme konečne to, čo milujeme, potom to ani nebudeme pociťovať ako prácu.

Majte odvahu vyjadrovať svoje pocity!

Ako by ste sa zachovali, ak by ste zistili, že vlastne nepoznáte svoju rodinu? Až neuveriteľne veľa ľudí si na tento problém sťažuje. Kto dáva svoje pocity najavo, je automaticky zraniteľný. Preto máme strach z toho, byť otvorení a úprimní a budujeme si okolo seba stenu. Ak chceme byť šťastný, musíme túto stenu odstrániť. Keby sme mali brať príklad z malých detí, ktorý ešte nevedia, ako sa pocity potláčajú, ktoré každému priamo povedia, že ho majú radi, plaču, ak u smutný a dávajú svojmu trápeniu voľný priebeh, aby mohli byť potom zasa veselý.

Snažte sa od tejto chvíle svoje pocity vyjadrovať hneď a nie až vtedy, keď už bude príliš neskoro. Povedzte ľuďom že ich milujete. Povedzte im, že ich dokážete oceniť. Ak sa im vaša úprimnosť nebude páčiť lebo zareagujú inak, ako budete dúfať, je to jedno. Dôležité je iba to, že ste im to povedali. Úprimnosť je oslobodzujúca a vždy sa oplatí, ak keby to bolo len vo forme rešpektu voči sebe samému alebo života bez pocitu viny, predstavovalo by to koniec škodlivým vzťahom alebo by ste sa dozvedeli niečo, o čom ste pred tým nemali ani tušenie.

Udržujte kontakt so svojimi priateľmi!

Na konci svojho života by ste tiež mohli zistiť, že ľudia, ktorý vás akceptujú takých, aký ste a veľmi dobre vás poznajú, sú na konci cennejší ako všetko ostatné. Dávajte svojím priateľom čo najčastejšie najavo, ako si ich vážite a ceníte, nemajte strach, že budete zraniteľní. Niekedy sa stane, že človek stratí priateľa i svoju rodinu len vďaka alkoholu a nakoniec aj svoje zdravie. Väčšinou sa stane, že na takého človeka raz za čas spadne splín a má chuť ísť za všetkými, ktorý pre neho boli dôležitý a poprosiť o odpustenie. Uzavrieť s nimi mier a od srdca povedať, akú cenu pre nich mali.

Takým gestom si do svojho života zasa púšťame lásku. Dobré priateľstvo sa pozná podľa toho, že vás ľudia berú takých aký ste a naopak ani vy nechcete toho druhého zmeniť. Hovorte hneď od začiatku o prípadných problémoch a nič svojim priateľom nevyčítajte. Mali by ste im vždy len vykresliť, ako sa cítite. Ak budú urazení alebo sa budú cítiť urazení alebo sa budú cítiť ublížení, je možno na čase ich nechať ísť. Nebudujte vzťahy s ľuďmi, ktorý vás v živote neposunú ďalej. A nečakajte od priateľov, že vám dajú všetko.

Každé priateľstvo má v sebe niečo pozitívne, ale tiež niečo negatívne. Radujte sa s toho, že si s jedným kamarátom užijete veľa zábavy a chodíte s ním na večierky, u iných sa zasa môžete vyspovedať a s ďalšími môžete zdieľať svoje koníčky. Pristupujte k svojím blízkym priateľom s bezpodmienečnou láskou a verte tomu, že sa vám všetko dobré vráti späť. Zistite, s kým je vám dobre, a občas tiež prekročte svoj tieň, odpustenie je kľúčom k spokojnosti.

Doprajte si viac radosti!

Veľa ľudí zistí veľmi neskoro, že človek sa môže vedome rozhodnúť pre svoje šťastie. Hovorte si pol hodiny, že ste šťastný. Nehovorte si nič negatívne, nepozerajte sa nahnevane a zlostne, ale usmievajte sa, to zmení vaše pocity. Niekedy sa človek proste musí ku šťastiu nútiť. Ten, kto sám seba považuje za dieťa šťasteny, žije tiež automaticky na slnečnej strane života. Musíte si to len povoliť. Je to proste tak, že vždy chceme od života ešte viac, ale pretože nikdy všetko nedostaneme, je dôležité, aby sme dokázali oceniť to, čo máme.

Uvedomte si, aké dary ste v živote dostali. Každý večer pred zrkadlom poďakujte za to, čo dobré sa vám dnes prihodilo. Šťastie je založené na osobnom rozhodnutí a nie na vonkajších okolnostiach. Nelámte si hlavu malichernosťami. Myslite na to, že láska je stále prítomná. Človek bude mať natoľko šťastný život, ako si ho on sám šťastný praje. Nie je za potreby žiadna drastická zmena, len musíte zmeniť svoj prístup a mať odvahu realizovať svoje priania.

Nakoniec nebude nikdy záležať na tom, čo si ľudia o vás myslia a čoho ste materiálne dosiahli. Dôležité je iba to, koľko šťastia ste dopriali ľuďom, ktorý vás milujú, a koľko času ste strávili vecami, ktoré vám ležali na srdci.

Viac sa zaujímajte!

Takým témam sa venovala osem rokov tiež Austrálčanka Bronnie Ware, na jej knihu som narazila a neľutujem. Bronnie sa osem rokov venovala umierajúcim ľuďom. O ich spätnom pohľade na život napísala knihu, ktorá sa celosvetovo stala bestsellerom. V mnohých prípadoch zažila, že u ľudí na konci života už náhle neexistovalo žiadne "keby" a "ale" a že naraz poznali, na čom naozaj záleží. Môžete si jej knihu prečítať, nájdete ju pod názvom "Čo pred smrťou najviac ľutujeme."

"Najviac budeme ľutovať to, čo sme nikdy neurobili a slov, ktoré sme nikdy nepovedali."

A tak nedopusťte, aby ste niečoho ľutovali. Poznajte najjednoduchším spôsobom na internetovej zoznamke svoju spriaznenú dušu, pozvite ju na rande a na nič nečakajte.

[ivi]