Tiež si hovoríte, že budete šťastní, "až"...? Nie ste sami. Pritom je dosť pravdepodobné, že tá muška zlatá už okolo vás dlho poletuje, len ste si ju v tom zbesilom zhone nevšimli.
Moderný človek aby sa za šťastím hnal. Z kurzu vďačnosti beží cez kurz o spokojnom partnerstve na kurz radosti, pričom sa snaží sledovať premenlivosť trendov od hygge po lagom, čítať si tipy, ako si zariadiť šťastné bývanie, partnera, deti, miláčikov aj vylučovanie, ako byť šťastný pri športe, v práci, doma, na rande a pravdepodobne aj na cintoríne. Skoro to vyzerá, že nás všetci tí americkí a britskí vedci, pozitívni psychológovia a koučovia budú ťahať ešte z hliny a nútiť nás šťastne krepčiť okolo vlastných hrobov. Aj keď, za chvíľu sa na ne budeme odkazovať tiež, ale nevadí.
Moderný človek za šťastím zúfalo behá tam a späť, je, ako má, oblieka sa, ako má, hľadá svoje vnútorné dieťa, boha aj bohyňu, snaží sa zo všetkých síl, a šťastie, tá muška jedna zlatá, stále uniká. A dokonca sa zdá, že ulietava tým ďalej, čím viac ju naháňa. Ako láska. Hon za večným šťastím (a snaha fotiť si všetky nekonečné happy moments na Instagram) nadobúda absurdných rozmerov. Inšpiráciu hľadáme všade. Veľkými expertmi na šťastie sú napríklad severské národy. Čím to je? Pretože veľa pijú alkohol, povedal by cynik. Pretože je tam najviac samovrážd, takže zostanú len spokojní, namietol by realista.
Lenže tým to nie je - severské národy prišli na to, ako si urobiť pohodu, a užívajú si okamihy za svitu sviečok alebo prechádzaním po lúke. Čo o to, pohyb na vzduchu a tajomný svit sviečok naozaj upokojujú, ak nemáte sezónnu alergiu alebo des z požiaru, a fenomén hygge je pekným návratom k ľudskej prirodzenosti, ktorý ponúka emočné pohodlie. Niečo ako Vianoce po celý rok. Nie v zmysle neustáleho zháňania darčekov, robenia šalátu a prejedania sa pri rozprávke, ale magický pocit pokoja a mieru.
Avšak všetkého veľa škodí.
Inštitút pre výskum šťastia ukázal, že 85% ľudí si hygge spája so sviečkami a 28% Dánov ich zapaľuje každý deň. Po zistení, že horiace sviečky môžu byť rakovinotvorné, ale získal fenomén pohody štipľavú karcinogénnu príchuť a dánska vláda musela dokonca prikročiť k regulácii. Sviečkami to teda nebude, je potrebné nájsť niečo iné. Ak je vám úzko a život nemá zmysel, zájdite si za manažérom šťastia, ktorý vám poradí, ako zo seba radosť vydolovať. Nebudete sami, výskumy z Veľkej Británie a Holandska ukázali, že 40% zamestnancov je presvedčených, že ich práca neprispieva svetu ničím zmysluplným.
Keď ale modernému človeku ani ping-pong v kancelárii nepomôže, sklamane zvolá "Mám predsa právo na šťastie" a ženie sa ďalej. Keď to u Severanov neklaplo, beží tam, kde má istotu - kde už skoro šťastný bol. Do obchoďáku, chrámov konzumu, do ľahkej spirituality k duchovným vodcom, ktorí absolvovali víkendový rýchlokurz šťastie za mestom. K prejedaniu, alkoholu, náhodnému sexu - lákadiel na instantné šťastie je veľa, ráčte si vybrať...
Aj keď sa šťastie definuje ťažko, dá sa povedať, že ide o voľbu, nie o výsledok. Kým sa nerozhodnete, že budete šťastní, nikto to za vás neurobí. Každého robí šťastným niečo iné. Pre niekoho je to pohľad na nočnú oblohu na chalupe, pre iných úspechy detí, pevná postava, peniaze, domáci maznáčik, koníčky, vzdelávanie alebo vlastná tvorba. Je dôležité vedieť, čo robí šťastnými vás, a za tým si ísť. Niekedy je to ľahké, inokedy úloha na celý život. Práve to je vzrušujúce. Možno, že totiž existuje veľké šťastie a malé.
Veľké naplňujúce okamihy ako narodenie dieťaťa, splnenie sna, úspech v práci, a potom šťastie malé, drobný okamih a záchvev, ktorý možno prežiť napríklad každý deň, keď si uvedomíte, že ste nažive a aký je to zázrak. A možno ono toto šťastie nie je zas tak malé. Možno je to najlepšie, čo môžeme zažiť. Čo radšej nechať otázku šťastia vedcom, umelcom, filozofom a mudrcom, ktorí sa ho snažia popísať celé stáročia, a užívať si to, čo robí spokojných nás?
Keď si na Google zadáte Ako dosiahnuť šťastie, vyjde vám 2 490 000 výsledkov. Tak ako je to možné, že už nie sme všetci dávno šťastní, keď máme po ruke toľko rád a návodov? Šťastie je predmetom mnohých výskumov, avšak je individuálne. Stav mysle zhodnotíte len ťažko. Navyše nám myseľ kladie nástrahy, kedy sa nám zdá, že vlastne nie sme šťastní nikdy. Máme pocit, že stále zlyhávame, sme neúspešní. Neúspech neexistuje. Čo je zvláštna predstava vo chvíli, keď máme pocit, že opakovane zlyhávame.
Ide o to, že je to len pocit. Ak sa dokážeme na každé domnelé zlyhania pozerať tak, že skrýva informáciu o úspechu, máme vyhrané.
Neúspech je úspechom v prestrojení. Začneme sa na seba pozerať ako na dielo v procese, stavbu v rekonštrukcii. Ak otvoríme neúspechu náruč s dychtivosťou, čo sa o sebe dozvieme nové, stane sa niečo zaujímavé. Z pocitu, že je život problémom na vyriešenie, sa stane vzrušenie z hádanky k rozlúsknutiu. Neúspech je navigačným systémom k myšlienkam, ktoré v živote ďalej neslúžia ničomu dobrému. Negatívne emócie k životu patria. Ak ich nemáte, potom ste psychopati alebo mŕtvi.
Je totiž normálne cítiť sa občas smutne, na dne alebo vyhorení. Pocity prežite a nechajte ísť. Nevyčítajte si, že nie ste stále 100% happy. Nie ste robot na emócie ani klaun. Ste človek. Priznajte si, že sa niečo nepodarilo, a choďte ďalej. Neporovnávajte sa s druhými. Cudzia tráva je vždy zelenšia. A takéto porovnávania môžu bolieť. Naviac pokiaľ fungujeme v spoločnosti, kedy si len zriedkakedy priznáme to, čo sa nepodarilo.
Otázkou šťastia sa zaoberá pozitívna psychológia, ktorá si všimla, že má vplyv na rodinu, prácu, kreativitu, energiu, imunitu, zdravie aj dĺžku života. Pritom z 50% môžeme poďakovať predkom (každý má danú východiskovú hladinu šťastia), z 10% pocit šťastia ovplyvňujú vonkajšie okolnosti a zvyšok závisí na tom, ako vnímame záležitosti bežného života. Všeobecne sú podľa vedcov šťastnejší ľudia v miestach, kde je viac zelených plôch, ktorí denne meditujú, nesledujú sociálne médiá, sú spokojní v práci, používajú kvetinové vône, pracujú na záhrade a užívajú si endorfínov z pohybu.
Podľa odborníkov sa tiež ukázalo, že je lepšie nemať prácu žiadnu než takú, ktorú nenávidíte. Už sa teším, až budú mraky šťastných ľudí vysvetľovať túto teóriu svojim domácim, až nebudú mať na nájom, alebo zdravotnej poisťovni. Nič z vecí vedúcich k šťastiu nie je zložité alebo komplikované. Naopak. Ide o postupy, o ktorých dobre vieme.
Výskumu šťastia sa venoval aj psychológ Mihaly Csikszentimihalyi. Podľa neho nejde o moment, kedy dosiahnete na vrchol, ale keď tam leziete. Knižky, kurzy, druhí ľudia, duchovní vodcovia ani sviečky váš šťastnými neurobia, to musíte sami. Pre každého je šťastie niečo iné, ale možno existujú základné stavebné kamene, na ktorých ide vystavať spokojný život - sebaláska, vďačnosť, sny, ich dosahovanie, vnútorný pokoj a dobré vzťahy. Šťastie je v pohľade na život. Vďaka pozitívnemu pohľadu na svet bude šťastný mozog a potom zostáva urobiť šťastným telo, srdce a dušu.
Práve k tomu poslúžia dobré vzťahy s rodinou a priateľmi, robenie dobrých skutkov, nečakane na čarovné "až". Neprestávajte sa hrať a smiať sa. Hľadajte, čo vám prináša radosť, kedy ste spokojní, nadšení, a snažte sa naplniť život takými prežitkami. Nemusí sa jednať o veľké veci, ide o to, aby boli radostné pre vás. Aj vo chvíli, keď šťastní nebudete, potom budete vedieť, ako sa spokojnými zase urobiť. Budete mať svoju malú mozaiku príjemných vecí. Máte to vo svojich rukách, nemusíte na nič čakať alebo trápiť mušku.
A dajte šancu nielen rozumu, ale aj zmyslom, intuícii a mágii. Len tak vás môžu stretávať šťastné náhody a zdanlivo "náhodné" stretnutie.
Šťastie možno je muška, ktorá si nám občas sadne na plece. Problém je v tom, že sme sa doteraz za tou muškou tak hnali, že sme jej utŕhali krídla, zapojili ju do vozíčku a nútili, aby nás v tom vozíčku vozila ako milosťpána. Každý deň, každú minútu. Chceli sme byť šťastní stále a bez námahy, veď tak to má predsa byť! Máme na to právo! Mali sme pocit, že šťastie môže byť permanentné. Lenže sme len ľudia a život je krehký. Ani more nie je stále pokojné, ale prechádza rôznymi fázami.
Tak je to úplne v poriadku a prirodzené. Naozajstné šťastie býva výnimočné, tiché a krehké. Spokojnosť, na tom už sa dá každý deň pracovať. Možno tak bude stačiť, keď sa naučíme byť spokojní a naozaj vďační. A ani si potom možno nevšimneme, že nás ticho, pokojne nasleduje aj ono dlho hľadané šťastie.
Stále hľadáte partnera? A stále sa nedarí? Skúste vedecký zoznamovací dotazník. V každom meste je niekto, kto hľadá svojho partnera a fungujúci vzťah, je jedno či bývate v Bratislave, Košiciach, Prešove alebo Nitre.
[ivi]