Chcem ten kus papiera

Možno ste vyrastali v tradičnej rodine, v ktorej boli vaši rodičia zasnúbení. Kedysi to inak nešlo. Dievča väčšinou otehotnelo a bola svadba. Nikto vtedy neriešil, či je to veľmi skoro. Či by nemali ešte počkať. Mladí nevyjednávali, že najskôr postavia dom, potom kúpia auto, potom... jednoducho bola svadba.

Možnosť voľby

Dnešný svet je však iný. Už sa nedá hovoriť ani o "mladých", pretože do manželského zväzku vstupujú tridsiatnici či dokonca štyridsiatnici. Niet sa čo čudovať, veď vysokoškolský diplom získavame v dvadsaťpäťke, pár rokov nám trvá, než si rozbehneme kariéru a začneme tak nejako zarábať a až potom prichádza na rad rodina. Keď sa opäť obzrieme do minulosti, je potrebné konštatovať, že aj naše nároky sú vyššie. Bežne sa žilo v jednej domácnosti s rodičmi. Mladú nevestu učila chlapcova matka. Áno, aj vtedy sa do vzťahu mladých plietli rodičia.

Moralizovali, poučovali, no, na druhej strane sa mladým žilo ľahšie. Bez hypotéky na krku. Aj pomoc pri deťoch bola neoceniteľná. Dnes žije väčšina párov vo vlastnej domácnosti. Rodičia vychovávajú svoje deti bez pomoci starých rodičov, ale zase im nikto aspoň nehovorí, čo majú a nemajú robiť. Výchova je však náročná a ešte náročnejšie je, keď je na ňu žena väčšinu času sama. Stúpajúcu tendenciu má počet detí narodených mimo manželstva. Až 40% novorodencov sa narodí nezasnúbeným partnerom.

Smerujeme k tomu, že svadba bude v blízkej budúcnosti len prežitkom? Kusom papiera, ktorý je pre fungujúci vzťah nepotrebný?

Vo výhode

Už v jednej ľudovej piesni sa spieva "Keď má dievča 20 rokov, je ju treba vydať", čo značí, že dievča po dvadsiatke bolo považované za staré dievča. Keď sa žena nechcela vydať, mohla vstúpiť do kláštora. Svadba sa považovala za povinnosť. Manželstvo bolo odjakživa súčasťou partnerských vzťahov. Až v súčasnosti sa stále viac stretávame s názorom, že keď sa dvaja milujú, papier nepotrebujú. Tento "papier" je však akousi deklaráciou, prejavom záväzku. Manželský zväzok predstavuje akýsi symbolický prísľub oboch partnerov zdieľať spoločný život v jeho príjemných aj náročných chvíľach.

Z právneho hľadiska prináša nesporné množstvo výhod. Okrem spoločného priezviska to je napríklad bezpodielové spoluvlastníctvo majetku nadobudnutého počas manželstva, možnosť uplatniť si nezdaniteľnú časť základu dane na manželku, vzájomná vyživovacia povinnosť manželov, oprávnenia zastupovať manžela v bežných veciach, ako napr. preberanie pošty, ale aj nárok na vdovský/vdovecký dôchodok alebo možnosť využiť novomanželskú pôžičku. Aj napriek tomu sa ľudia do manželstva nehrnú ako kedysi.

Prečo je to tak? Partnerské spolužitie bez "papiera" fungovalo aj v minulosti - bolo však konzervatívnym spoločenským, aj náboženským nazeraním odmietané a v neposlednom rade bolo ekonomicky nevýhodné, čo bolo príčinou obmedzeného výskytu tohto typu spolužitia.

V minulosti bol výrazný kultúrny a politický tlak na "klasický" model spolužitia, teda manželstvo. Tak ako aj v iných oblastiach života, rok 1989 priniesol zmeny aj v oblasti rodinného správania a začali sa objavovať nové formy nemanželského spolužitia. Tie podľa psychológov súvisia s viacerými faktormi. Paradoxne, za menšiu mieru zasnubování sa zaslúžili ženy. Pretože skôr zastupovali ženy predovšetkým funkciu manželky, matky a zostávali v domácnosti. V súčastnosti sú ženy vzdelané, čo sa odráža aj v ich vyššej zamestnanosti a ekonomickej nezávislosti.

Symbol

Svadba je odveká forma rituálu. Symbolickým "áno" oznamujeme blízkym aj okoliu, že chceme byť súčasťou manžela/manželky a chceme byť vnímaní ako pár. Samozrejme, že nie vždy to vyjde a úprimne - je ľahšie rozísť sa než sa rozviesť. V prípade viery a psychologického hľadiska považujeme manželský sľub ako záväzný. Súčasné ženy sú nezávislejšie a sebavedomejšie, no aj tie najsilnejšie z nás sú v kútiku duše romantici túžiaci po láske, pozornosti a pevnom vzťahu. Podľa všeobecného názoru sú to práve ženy, ktoré sa chcú vydávať.

Je pravda, že ženy v porovnaní s mužmi uprednostňujú manželský zväzok pred alternatívnymi formami spolunažívania. Vyplýva to z potreby ekonomickej, ale aj emocionálnej a sociálnej podpory, ktoré so sebou manželský zväzok prináša. Ženy vo väčšej miere ako muži túžia po statusu manželky, po spoločnom priezvisku, ale aj po vypočutí si verejnej prísahy a lásky svojho partnera. Aby všetkým prítomným oznámil, že po jeho boku stojí žena, s ktorou chce tvoriť rodinu.

Žijú dlhšie

Vedeli ste, že aj výskumy ukazujú, že ľudia žijúci v manželskom zväzku sa dožívajú dlhšieho veku? Psychológovia sa zhodujú, že tento fakt súvisí s vašou vzájomnou podporou. Keď to v manželstve funguje, tak finančné zázemie, citová podpora a celková pohoda by mali byť samozrejmosťou.

Doba testovania

Súčasná doba, aj keď nepriamo, svadbám nepraje. Spomeňme si len na takú hormonálnu antikoncepciu. Ktorá žena ju neužívala aspoň nejaký čas? Aj vďaka nej sa nestane, tak ako bolo bežnou súčasťou života našich matiek a babičiek, že svadba jednoducho "musí" byť. Žena tak môže plánovať, kedy sa stane matkou. Na druhej strane, keď už otehotnie, spoločnosť už nie je taká upätá na názor druhých ľudí.

V minulosti bola slobodná matka ukážkou hanby, čo už nikoho v súčastnosti nepoburuje. Alebo samotná svadba. Predtým sa urobila zabíjačka, každý priniesol koláče alebo domáci alkohol a svadba bola hotová. V súčastnosti je svadba celkom zaťažkávacou finančnou skúškou novomanželov. Samozrejme, že môžeme argumentovať tým, že sa dá uskutočniť svadba aj v záhrade alebo len s dvoma svedkami, ale tak úprimne - kto netúži po úžasnej svadbe, plnej hostí a dobrého jedla?

Svadobné šaty, ktoré jednoducho ušila krajčírka, nie sú v súčasnosti takou lacnou záležitosťou. A to nehovoríme o svadobnej ceste. Je iná doba, máme iné nároky, do ktorých nás partneri však často tlačí aj okolie. Aj to sú dôvody, kedy si partneri povedia, že im je lepšie bez manželstva. A tak spolu žijú v jednej domácnosti, zisťujú, či im to vo vzťahu klape, či sa milujú, či vedia spoločne hospodáriť a či sú jednoducho spolu šťastní. Rozdielne každodenné situácie prejavujú ich vzťah a zároveň ho upevňujú (alebo naopak).

Takáto skupina nezosobášených párov má akoby testovací charakter spolužitia, ktorý smeruje k zisteniu, či daný partner/partnerka je vhodný/ná na vážnejšie párové fungovanie. No a bez ohľadu na čas, väčšina takých párov aj tak zavŕši svoj vzťah svadbou. Nech si hovorí, kto chce, čo chce, manželstvo je symbolom, že vzťah myslíme vážne. Už prísaha, že s partenr zostaneme v dobrom aj v zlom, kým nás smrť nerozdelí, nie sú len slová do vetra. Aspoň u väčšiny z nás.

Čo si o svadbe myslia muži?

Peter (35): "Moji rodičia oslávili tento rok 35. výročie manželstva. V našej rodine sa vždy ženili a vydávali. A ja som vedel, že keď spoznám partnerku, ktorú budem milovať, budem chcieť, aby sa za mňa vydala a stala sa mojou manželkou. Podľa mňa je to také automatické vyústenie vzťahu."

Michal (30): "Je pravda, že s mojou už manželkou sme spolu randili pár rokov. Potom otehotnela a nevedel som si predstaviť, že by sa náš syn narodil ako nemanželské dieťa. Petru by som si aj tak vzal za manželku, len by sme možno ešte rok, dva počkali. Príchod syna svadbu urýchlil."

Andreas (40): "Priznám sa, že mám za sebou niekoľko viacročných vzťahov a do ženenia sa mi nejako extra nechcelo. Potom som ale stretol Andreu. Bolo mi s ňou dobre a nejako prirodzene sme sa rozhodli pre svadbu. Je pravda, že ju v podstate navrhla ona, ja som sa však nebránil. A tohto kroku neľutujem. Zatiaľ..."

Ako si udržať vzťah plný lásky

Buďte realisti...

Človek by mal počítať s tým, že polovica očakávania sa nenaplní. Berte to tak, že je skvelé, keď vyjde celá polovica toho, čo ste si predstavovali, a nebuďte kvôli tomu zbytočne naštvaní. Navyše je dobré si uvedomiť, že niektoré roky sú ešte horšie ako iné. Ako pribúdajú roky, v rodinných plánoch sa stále častejšie objavujú komplikácie. Buď je niečo vám, alebo je potrebné úplne zmeniť životný štýl rodiny.

Naučte sa odpúšťať

Priznajte si, že vo vzťahu robíte aj veľa chýb a že si váš partner zaslúži, aby ste sa ospravedlnil/a. Môže to byť zdanlivá banalita, kedy vstanete ľavou nohou napred a miesto ranného úsmevu vyšlete len pár odseknutí, rovnako ako ostrá hádka kvôli nejakej prkotine. Veta s prosbou o odpustenie dokáže zázraky. Rozhodne sa oplatí potlačiť pocit, že sa niečím podobným v očiach toho druhého zhadzuje. Vzťahu ďaleko viac ublíži, keď sa nikdy za nič ospravedlňovať nebudete.

Prekvapujte sa

Na prekvapenie typu výlet do Paríža sa asi tešiť nemôžete, to sa deje skôr vo filmoch. Alebo v rodinách, ktoré majú viac peňazí ako tie druhé. Ale poteší vás iste aj keď partner navrhne, aby ste sa v sobotu vykašlali na domáce upratovanie a išli na výlet na hrad, kde ste sa kedysi zoznámili.

Správajte sa ako milenci

Že táto rada znie trochu trápne? Ale vôbec. Znamená to, že občas pošlite deti na víkend k babičke a večer sa pod jednou perinou pozriete na film, pomilujete sa a celú sobotu zostanete v pyžame. Jasne, mohli by ste ísť napríklad do krčmy alebo do kina, ale pre váš vzťah to bude vzpruha.

Nájdite si na zoznamke presne takého partnera, akého si prajete. My vám k tomu budeme držať palce!

[ivi]