Otcovstvo môže mať celý rad podôb. Záleží na každom mužovi, ako svoju úlohu pojme a či v očiach svojej drobotiny obstojí.
Čo sa vám vybaví, keď sa povie otec? Niekomu možno autoritársky despota, inému zase nevýrazný chlap. Ďalší spomína na najskvelejšieho chlapa svojho života. Otcovia hrajú v živote potomkov nezastupiteľnú úlohu. Synom otcovia odovzdávajú poňatie mužstva aj vzorec správania vo vzťahu so ženou. Pre dcéry zastupuje ochrancu, na ktorého sa môžu spoľahnúť. Ak deti vyrastajú vedľa milujúceho otca, ktorý sa nehanbí povedať mamičke vľúdne slovo, prejaviť emóciu voči deťom a zastať sa ich v pravú chvíľu, je pravdepodobné, že rovnaké hodnoty budú samy ctiť a vyhľadávať v dospelosti.
Hovorí sa, že cesta otecka k detskej dušičke je zložitejšia ako pre mamičku. Na druhú stranu tu cestu k dôvere a prozumeniu si môže muž uľahčiť, keď na ich vzťahu začne pracovať ešte pred tým, než sa drobček narodí. Psychológovia tvrdia, že nenarodené bábätko spoľahlivo spozná otcov hlas a začne sa v brušku zúrivo vrtieť, kedykoľvek ho začuje. Akokoľvek je pojem otcovstvo stále rovnicou o mnohých neznámych, kam si každý dosadzuje premenné podľa svojich vlastných predstáv prinesených z rodiny, isté je, že moderní otcovia sú na hony vzdialení generáciám našich otcov aj starých otcov.
Do prepadliska dejín sa (našťastie) odoberá model autoritárskeho despotu, ktorý unavený prácou prichádza večer domov a rodina ho obchádza ako nášľapnú mínu. Hoci archetyp otcovstva v niektorých rodinách ešte prežíva, emancipácia ho pomaly, ale isto odsúva na slepú koľaj. Odborníci dokonca hovoria o fenoméne nových otcov. Moderní ockovia majú viac priestoru prejaviť sa ako milujúci a starostliví otcovia. Dokážu s deťmi vyvádzať, ale aj zastúpiť mamičku, keď potrebuje drobček pochovať či prebaliť.
Ani muži na rodičovskej dovolenke nie sú raritou pripomínajúc tučniaka na púšti. Oteckovia nie sú produkty sériovej výroby a každý do rodinného poriadku prináša svoje individuálne predstavy. Napriek tomu by sme mohli vystopovať typy otcov, ktorí s väčšou či menšou odchýlkou vykazujú rad spoločných črtov. Spoznáte medzi nimi tú svoju "hlavu rodiny"? A vy, milí oteckovia, ktorí sa svojim ratolestiam venujete podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, berte charakteristiku s nadhľadom a možno ako príležitosť na zamyslenie, či sa niektorý z nedostatkov netýka práve vás.
Dokáže s deťmi donekonečna vyčíňať. So synmi na koberci stavia celé hodiny lego, s dievčatkami pokojne skáče panáka. Vie sa vcítiť do ich potrieb, detský svet mu nie je cudzí.
Svojich potomkov miluje nadovšetko a všeličo je schopný im odpustiť. Nič pre neho nie je problém. Keď má dieťa do škôlky priniesť domáceho maznáčika, pokojne chytí akvárium (pretože iné zviera doma nemajú) a donesie ho do predškolského zariadenia. Nesmie predsa dopustiť, aby jeho zlatíčko stálo mimo diania. Čas strávený s dieťaťom si vždy poriadne užije.
Empatia a obetavosť s heslom všetko pre dieťa.
Väčšia praktickosť, ktorú považuje za druhoradú záležitosť. Fakt, že dieťa nie je prebalené alebo nemá čisté tričko, prenecháva k riešeniu mamičke.
Snaží sa z akejkoľvek príležitosti vyťažiť poučenie, rozoberá s deťmi každé slovo aj situáciu. Rozprávku číta s vysvetlivkami, stále sa snaží rozvíjať inteligenciu a rozhľad svojich ratolestí. Mohli by sme ho nazvať tiež otecko vzor film "Na samote u lesa". Málokedy sa mýli, ale keď urobí chybu, vie priznať svoj omyl (hoci nerád). Je predsa výchovné ukázať deťom, že chybovať je ľudské. Za každú cenu chce byť učiteľom a vedomostným ťahúňom, až môže byť pre svoje okolie svojím večným poučovaním pre smiech. Študuje pedagogické príručky a úzkostlivo sa nimi riadi. Vie, čo je pre deti dobré a od čoho ich uchrániť.
Trpezlivosť, snaha o rozvoj inteligencie dietok.
Schopnosť odviazať sa, vrátiť sa do detských rokov, odložiť masku vážneho vychovávateľa.
Výdobytok dnešnej uponáhľanej doby. Otec, ktorý svoju rolu spája výhradne s materiálnym zabezpečením rodiny. Väčšinu času trávi v práci a svoje dieťa vidí len zriedkakedy. Ak je doma fyzicky prítomný, prejavuje sa snahou v niekoľkých hodinách dohnať stratené dni. Na žadonenie svojich potomkov o zábavu či pár spoločných chvíľ odpovedá stroho: "Teraz nemám čas." Má pocit, že svoje voľno musí využiť prácou. Namiesto aby vyrazil na pieskovisko alebo si zahral futbal, seká trávniky, natiera ploty či buduje iné hmotné statky. Existuje skupina zaneprázdnených oteckov, ktorí sa snažia svoju neprítomnosť deťom vynahradiť drahými darčekmi.
Nemožno mu uprieť snahu zabezpečiť rodinu.
Dostatok času, ktorý by strávil s ratolesťami.
Posledný Mohykán bohužiaľ stále žije. Muži tohto typu mávajú na prvom mieste prácu a zakladajú si na dodržiavanie prísnych pravidiel. Rovnako ako sú nároční k sebe, vyžadujú výsledky aj po svojich najbližších. Neznesú odpor, ich slovo je nad zákon a beda tomu, kto by sa ich vôli vzoprel. Diskusia je pre nich cudzím pojmom. Preferujú tých, ktorí ctia ich pravidlá. Kto nejde s nimi, ide proti nim. Svoju rodinu riadia rukou pevnou a rozhodnou - niekedy až príliš... Prejavujú sa citovým chladom, iba vo vypätých chvíľach povolia uzdu svojim emóciám, aby ich vzápätí pred okolím schovali pod odmeranou maskou.
Vštepuje deťom režim a poriadok.
Porozumenie a empatia, len neochotne uznáva, že aj niekto iný môže mať pravdu.
Výkon, výkon a zase výkon. Nepozná nič iné. Chce byť zo všetkých najlepší ako v práci, tak vo svojich koníčkoch. K rovnakému cieľu ženie svojich potomkov a neobzerá sa na to, či zdieľajú jeho nadšenie pre vec. Otca baví hokej, syna bude tiež, hoci radšej píše básne a hrá šach. Ambiciózny otec je dokonca schopný potomkovi skutočné záľuby ešte zľahčovať. Na druhú stranu pokiaľ jeho súťaženie neprestúpi zdravú hranicu, môže byť šport a prirodzená súťaživosť pre dieťa dobrou prípravou na skutočný život.
Vie motivovať k výsledkom a podporiť dieťa na ceste za úspechom.
Objektívny náhľad na situáciu, občas nedokáže odhadnúť sily a vlohy svojho potomka.
V posledných rokoch došlo k najrýchlejšej premene ako spôsobu života, tak rolí rodičov v rodinách. Avšak stále platí, že otec je pri výchove dôležitý a málo zastupiteľný. Tam, kde v rodine otec chýbal, v dospelosti ľudia zlyhávajú častejšie ako v partnerstve, tak ako rodičia. V čom je dôležitosť otcovskej role? Je to istota, ktorú môže ponúknuť formou trvalého vzťahu s matkou, a spolu vytvárajú obraz úplnej rodiny. Ďalším dôležitým prvkom je identifikačná rovina pre chlapcov a potvrdenie dôležitosti mužského prvku vo vzťahu pre dievčatá.
Deťom má byť jasný vzťah otca k nim, mali by vedieť, že ich má rád a ani v čase drobných prešľapov ich neopustí. Aj vtedy, keď sa rodičia rozhodli spolu nežiť, rodičovská rola zostáva a v optimálnej podobe aj tu možno deťom ukázať rodičovské spojenectvo.
Mamy a otcovia sú v dnešnom svete, v ktorom hmotné statky predstavujú synonymum úspechu a rodinného šťastia, pod permanentným tlakom. Dieťatko sa ešte ani nenarodí a rodičia už zo všetkých strán počuju, čo všetko - samozrejme v najkvalitnejšom prevedení - by mu mali zaobstarať, aby bolo spokojné a dokonalé. A tak nakupujeme krásne oblečenie (ktoré bábätko obratom poblinká), super kočíky (ktoré sa stratia pod nánosom rozpatlaného rožku), módne hračky (ktoré letia do kúta akonáhle prestanú drobčeka baviť).
Aj keď dospelí odolajú reklamným výzvam, máloktorý neskôr ustojí žadonenie odrastenejších potomkov, ktorí túžia mať rovnakú vec ako kamarát, pretože s bezmenným tričkom a s ušuľanými topánkami sú totálne "socky". Snáď najčastejšie slovné spojenie dospievajúcich je: "Nutne potrebujem a najlepšie značkové..." A tak rodičia zasa podliehajú nátlaku. Psychológovia preto bez prestania, no niekedy márne upozorňujú, že deti bez rozdielu veku potrebujú nielen materiálny, ale aj citový dostatok.
V poslednej dobe sa bohužiaľ čím ďalej častejšie objavuje terminus technicus ekonomické šikanovanie. Jej terčom sa stávajú deti zo sociálne slabších rodín, ktorým iní dávajú kvapky len preto, že ich mikina nie je dostatočne trendy a ich mobil - ak ho vôbec majú - pripomína tatranku z doby kráľa vtáka. A iste dobre vieme, že deti vo svojich súdoch dokážu byť veľmi kruté. Ani občasné volanie po zavedení uniforiem do slovenských škôl by podľa niektorých psychológov a pedagógov problém neodstránilo. Oblečenie je jednou, nie jedinou rozbuškou posmeškov. Nezmaže ďalšie materiálne rozdiely, ktoré deti vnímajú.
Terčom posmechu sa môžu paradoxne stať aj deti z majetnejších rodín, ktorých rodičia nemajú problém kúpiť im pekné oblečenie, zaplatiť im krúžky alebo si trebárs "len" vyjsť do kina. Závisť ostatných spolužiakov im môže ich výhodu pekne znepríjemniť. Akýkoľvek model ekonomickej šikany by nemal zostať bez povšimnutia. Ak sa vám ju nepodarí odstrániť svojpomocne, požiadajte o pomoc pedagóga svojho dieťaťa, prípadne konzultujte situáciu v pedagogicko-psychologickej poradni.
Skúste tých malých človiečikov namotivovať tak, aby sa dokázali so svojim životom poriadne a čo najlepšie popasovať. Hŕbu krúžkov k ich rozvoju nájdete v každom meste - v Košiciach, Prešove, Žiline.
[ivi]