Čo majú spoločné Bill Clinton a Barack Obama? Prezidentský úrad, moc nad svetom a ešte jednu drobnosť. Obaja boli podľa ich vlastných slov mamičkiným maznáčikom. On totiž tento poslednou dobou výrazne stigmatizující status má niečo do seba.
Úzky vzťah matky so synom býva dnes často vnímaný ako podozrivý. Napriek tomu len ťažko definujeme, kde končí hranica lásky a starostlivosti a kde začína rozmaznávanie, na ktorého konci stojí brmbolec nechávajúci sa ešte v štyridsiatich obskakovať mamičkou a z myšlienky na samostatnosť má opar. Áno. Sú aj také prípady. Výskumy však hovoria tiež o niečom inom. Podľa rozsiahlej štúdie britskej University of Reading majú chlapci s úzkym pripútaním na matku oveľa menej problémov so správaním, sú prispôsobivejší a trpezlivejší.
Kvalita vzájomného prístupu tiež jednoznačne zvyšuje pravdepodobnosť, že v dospelosti budú prežívať zdravé vzťahy. Známa novinárka a spisovateľka Kate Lombardi, autorka knihy Mýtus mamičkin maznáčik, sledovala po niekoľko rokov, ako úplné rodiny vychovávajú chlapca, tak matky, ktoré na svojich synov zostali samy. Spoznala ženy, ktoré nepodľahli spoločenskému tlaku a so svojimi synmi si vypestovali naozaj úzky vzťah. Tí potom boli oveľa zodpovednejší, citlivejší k potrebám druhých a mali zdravý rešpekt k ženám.
Matky, ktoré podľa mnohých vychovávali zo synov zženštilé chudinky, pretože ichje povzbudzovali k rozvoju ich emocionálnej stránky, nakoniec zo synov vychovali silné a sebavedomé osobnosti plné empatie.
Vzťah matka - syn obe strany zvyčajne veľmi obohatí. Chlapci dovolia matkám vstúpiť do sveta, ktorý je pre nich dosť možno neznámy, a pozerať na muža inými očami. Matky zase v horších pestujú pocit jedinečnosti a dodávajú im zdanie bezpečia, hoci možno niekedy väčšie, než je aktuálne spoločensky prijateľné. Blízkosť matiek a synov môže byť dané aj tým, že chlapci sú v niečom krehkejší - častejšie chorí, častejšie sa sami porania, o to viac potom potrebujú starostlivosť okolia a matka býva tou prvou, kto im ju poskytuje. Matky spravidla tiež dobre vedia, aké dokážu byť ženy "potvory" a tak pred nimi svojich synáčikov chránia.
Vzťah matky a dcéry býva často intenzívnejší ako vzťah matky a syna, nie vždy však musí byť práve láskyplný. Ťažko by sme asi hľadali vyhrotenejšiu rivalitu než tú medzi matkou a dcérou, najmä ak sú obe trochu ovanuté hystériou. Syn býva pre mnohé ženy výchovne menší oriešok. Nie je jej zrkadlom, v ktorom by mohla vidieť svoje chyby, nerivalizuje s ním, ani sa s ním nemeria a nepýta sa zrkadla, kto je v našom kráľovstve najkrajší. Snehulienka je tak zákonite dievčaťom, zakliateho Snehuliaka by sme v rozprávkach hľadali naozaj len ťažko.
Často počúvame, že mužská populácia je dnes denegerovaná. Chýbajú im imponujúce mužské vzory, chlapi už nie sú tým, čo bývali, kríza mužnosti sa odráža dokonca na kvalite spermií. Pánov nezodpovedajúcich vžitým predstavám mávame mnohokrát tendenciu označiť za mamičkovcov a zodpovednosť hodiť na bedrá matiek. Mamičkovstvo je vnímané ako svojho druhu rozmaznanosť. Potenciálne partnerky sa podobným typom mužov radšej vyhýbajú, množno sa mamičkovci nebudú mať s kým množiť.
Na celý problém však možno pozerať aj z inej strany: Pokiaľ má syn dobré vzťahy s matkou, váži si ju, potom je šanca, že si niečo z toho prenesie aj do vzťahu s partnerkou. S podobnou tézou prichádza aj psychológ Chris Person, autor publikácie Prečo synovia nikdy nezostarnú. Podľa jeho skúseností je závislosť synov na matkách aj v neskoršom veku vec prirodzená. Kým dievčatá odchádzajú z domu s cieľom založiť vlastnú rodinu a status dcéry nahrádzajú oveľa silnejším statusom matky, muži zostávajú synovia po celý život.
Z praxe pozná mnoho šéfov veľkých spoločností či zástupcov nesmierne zodpovedných povolaní, ktorí sa najmä v osobnej sfére takmer vo všetkom spoliehajú na matku. V zamestnaní nekompromisne rozhodujú o najdôležitejších veciach, ale v súkromí a rodinných záležitostiach sú bez matiek úplne bezradní. Pozitívny vzťah k matke vraj potom jednoznačne určuje kvalitu života s partnerkou. Spokojní synovia svojej manželky rešpektujú a správajú sa k nim s úctou, hoci nemenej pozitívnych emócií venujú aj matkám.
Chris Pierson dodáva, že staré porekadlo Aká matka, taká dcéra potrebuje korekciu. Výstižnejšie je vraj Aká matka, taký syn. "Neberte matkám ich synov," prichádza s trochu odvážnym odporúčaním pre všetky nevesty. "To, že váš manžel miluje svoju matku a stará sa o jej dobro, znamená, že s rovnakou láskou bude po celý život starať aj o dobro vaše."
Samozrejme nie vždy všetko vyjde a aj matka, ktorá to so svojimi synmi myslí akokoľvek dobre, sa môže dočkať sklamania. Či už vinou nepredvídateľných okolností, či v dôsledku chýb, ktorých sa, hoci v dobrej viere, pri výchove dopúšťa. Odhliadnuc od možnej ašpirácie na skutočné "mamičkovstvo", teda situáciu, kedy sú mamičky schopné navliekať ponožky svojim dospievajúcim synom, aby im odľahčili, nejde prehliadať aj riziká úplne opačné.
Trebárs keď sa matka rozhodne, že zo syna vychová poriadneho chlapa, hlavne aby z neho nebola "slečinka". Úspešne tak môže vychovať macherskú bytosť, ktorá je pre bežný život takmer nepoužiteľná. Istým protipólom je potom matka úzkostná, katastrofy doslova privolávajúca. Jej výchova býva poznamenaná permanentnou obavou, čo zlého by sa mohlo jej chlapcovi prihodiť, pričom trpí nielen ona, ale aj chlapec a jeho sebavedomie. Slová "mami, ja to skúsim sám", býva fakt dobré niekedy vypočuť.
Rovnako ako si priznať, že ten náš "malý" syn už nás v niečom prebehol. Aj to je jedna z transformácii vzťahu matka a syn. Deti sú dnes v mnohom poučenejšie než ich rodičia, najmä ak ide napríklad o rôzne technické inovácie. Potom sa môže stať, že sa syn stane v danej sfére matkiným "učiteľom". Ak nie je matka príliš "natvrdlá" a syn príliš netrpezlivý, môže to ich vzájomný vzťah posilniť.
Je všeobecne známe, že synovia a matky zdieľajú zvláštne puto. Iné, než majú chalani s oteckami, aj iné, než majú matky s dcérami. Ani snáď nie silnejšie, ako špecifickejšie, možno tajomnejšie. Tisíckrát sme počuli, že čím viac času trávia chlapci v okolí žien, hoci vlastných matiek, tým viac slabošskými sa stávajú. Ale pravda je priamo opačná. Áno, chlapci potrebujú v živote aj mužský vzor, ale tým, kto skutočne robí chlapca silnejšími s odvahou skúmať okolitý svet a prekonávať prekážky, je matka.
Milujúca matka má najväčší podiel na tom, či sa z chlapca stane muž s veľkým M. Podobne zmýšľa aj autorka knihy Čo syn potrebuje od svojej mamy Cheri Fullerová. Na tzv. mamičkiného maznáčika boli alergické už celé generácie. Klasický obraz popisujúce mladého muža, ktorému mamičky až príliš spríjemňujú život a zahŕňajú ho až zbytočne veľkou pozornosťou. Kde je ale pravda? Určite nie v vžitom tvrdení, že príliš matkinej lásky robí chlapca bojazlivejším a slabším.
V skutočnosti z nich robí silnejších a nezávislejších. Ani ten najlepší matka zrejme nikdy presne nepochopí, čo prežíva jej syn, keď rastie z malého chlapca v dospelého muža. Ale to nevadí. Isté je, že ak bude rešpektovať synovu osbonosť, ak nebude ani príliš ochranárska, ani príliš autoritatívna a ak ho zahrnie dostatkom lásky, bude ich vzťah jedinečný. Trebárs taký, o akom hovorí spisovateľka Shannon Ralphova, lesbická matka dvoch chlapcov a jedného dievčaťa. Ak mal niekto právo povedať, že nerozumie chlapeckému svetu, bola to ona.
Snáď nič nie je tak vzdialené. Keď sa jej chlapci narodili, otvorene priznávala, že je to peklo, že nevie, ako ich výchovu zvládne. Dnes sú jej dospievajúci chlapci, ktorí nemajú problém ani s pokorou, ani so sebavedomím, jej víťazstvom. A aj keď na začiatku svojho materstva s otvorenosťou sebe vlastnou vyhlasovala, že k dievčatku jednoducho bude mať vždy bližšie, dnes tvrdí: "Chalani milujú bezpodmienečne. Milujú celým svojím telom aj dušou. Keď si vaše dievčatko dupne nohou a povie vám, aby ste ju nechala na izbe, váš syn vás proste miluje. Keď je dvanásťročná dcéra mrzutá a protivná a nenávidí vás, váš syn vás proste miluje. Keď máte s dospievajúcou dcérou tichú domácnosť, váš syn vás proste miluje. Chlapčenská láska je pevná. Chlapčenská láska je silná a konzistentná od začiatku. A vydrží všetko."
Zoznamovať sa môžete online a pokojne aj vedecky, vďaka vedeckému zoznamovaciemu dotazníku.
Zdroj: https://www.databazeknih.cz/
[ivi]