Vývojové fázy vzťahu

Je náš vzťah v poriadku? Je na čase urobiť ďalší krok? Čo sťahovanie? Nie je na sťahovanie príliš skoro? Čo výmena kľúčov od bytu? A v neposlednom rade aj otázka: "Kedy sa partner prejaví a požiada ma o ruku?". Kto z nás, ktorí žijeme vo vzťahu si nekladieme aspoň občas jednu z týchto otázok? Vývoj partnerského vzťahu by sa dal prirovnať k diéte. Čím viac sa budete ponáhľať, tým viac nebude výsledok trvalý.

Ak je naše partnerstvo zdravé, tak sa vyznačuje vzájomnou dôverou, podporou a v neposlednom rade rešpektom, kompromismy a komunikáciou oboch partnerov vo vzťahu, so spoločne tráveným časom a zážitkami. Toto je ale veľmi všeobecné pravidlo a samo o sebe partnerstvo nerobí šťastným. Každý z nás má svoj vzťah jedinečný, ako sme každý z nás a každý má vlastný osvedčený recept ako na šťastie. Partnerstvo je vzťah medzi dvomi ľuďmi, na ktorom sa obe strany podieľajú.

Väčšina ľudí a to nielen ženy, sa snažia vstúpiť po rozchode rýchlo do ďalšieho vzťahu, tzv. vytĺcť klin klinom. A najlepšie sa ho ešte snaží hneď legalizovať svadbou, či prírastkom potomka.

Prečo sa chceme rýchlo viazať?

Chceme záväzok, ale nie vždy môžeme mať úspech. Prevažne muž sa zľakne a vezme nohy na plecia. Nenechá si predsa nabúrať svoje zvyky a pohodlie.

Ale prečo sa to tak deje?

Pretože sa väčšinou bojíme! Bojíme sa samoty a vlastnej neistoty, bojíme sa seba.
Do partnerského vzťahu nás môže tiež tlačiť naše okolie a očakávania ľudí okolo nás. Väčšina spoločenských aktivít sa deje v páre. Ťažko budeme hrať napríklad tenis sami so sebou, do kina sa na nám bude tiež lepšie chodiť v páre a tých aktivít, čo je lepšie prevádzkovať vo dvojici je oveľa viac. Spoločenské situácie si vyžadujú účasť ľudí v páre. A ak už je situácia, kde spoločnosť toleruje jedinca, je spoločensky prijateľnejšie, ak je singel muž než žena. Strach zo samoty, vlastná neistota a predpoklady spoločnosti pre nás môžu byť pohonom a motiváciou pre niekedy až príliš rýchle vyhľadanie a zabezpečenie si partnerskej pozície po rozchode.
Každý vzťah má vývojové štádiá. A tieto štádia boli definované celkom na štyri, od novej známosti až po pevný záväzok, ktoré by mali v rámci prevencie znižovať riziko, aby si muži nemysleli, že jedinou motiváciou žien je dohnať ich čím skôr pred oltár.

Aké sú teda štádiá, ktorými musí náš vzťah prejsť, aby mohol čo najlepšie fungovať?

Do troch mesiacov od nášho zoznámenia

Užívame si schôdzok, "otrkávanie", schádzame sa spolu a premýšľame čo sa nám na to druhom zdá úchvatného, zaujímavého a čím nás upútal. Riešime, či je to ten pravý proťajšok k nám a či má zmysel záujem prehlbovať. Po nejakej dobe sa zhodnete alebo nezhodnete, či to za to schádzanie stojí či nestojí. Následne sa už teda jedná o začiatok vzťahu. Ak chceme vybudovať pevný vzťah už od začiatku, tak je potrebné, aby sme došli k nepísanej dohode o monogamii a aby sme si užívali blízkosť len toho jedného partnera.

Tri mesiace až pol roka

Ak chodíte na schôdzky dlhšie ako štyri mesiace je vzťah predurčený na vážny. Ste spolu, pretože máte chuť byť spolu, dozvedať sa toho o sebe navzájom čím ďalej viac a zároveň si chýbate, keď sa nevidíte. V tejto fáze sa usilujeme o vzťah a následne jeho rozvíjanie, toto by nemalo trvať dlhšie ako pol roka. Keď všetko pôjde dobre, niekedy v priebehu sa začne objavovať čarovné slovíčko "my". Gratulujem, ste oficiálne pár. Neponáhľajte sa však s jeho upevňovaním. Ľahšie naletíte sľubom a môže nás to potom mrzieť a mať následky po celý život. Je vždy lepšie si hlbšie toho druhého tzv. oťukať. Táto etapa by sa tiež dala nazvať obdobím fascinácie.

Šesť mesiacov a vyššie

Táto časť vzťahu, by sa dala charakterizovať ako ukotvenie pre následné rozvinutie vzťahu. Záleží na predchádzajúcich skúsenostiach, aký čas je ten optimálny pre našu vekovú skupinu. Záleží na našej citovej vyzretosti. Každá táto skupina bude totiž o partnerstve inak premýšľať a bude i niečo iné očakávať. Každý z nás potrebuje inú dobu, než pocíti, že je ten správny čas postúpiť s partnerom ďalej a plánovať s ním spoločnú budúcnosť. Pokiaľ si ale k sebe vytvoríme silné puto, ktoré bude navyše ešte funkčné a budeme spolu vychádzať a cítiť, že by to pre nás mohlo byť to pravé, sme pripravení na štvrtú a poslednú fázu, ktorá predchádza legalizovaniu či uznaniu zväzku, v podobe zásnub, presťahovania či obstarania potomka.

Cca dva roky – až …

Ak spoločne prekonáme rôzne nedorozumenia, prekážky alebo i ťažkosti a zhodneme sa, že do vzťahu vložíme dôveru, vieme si vyjsť v ústrety, podporiť sa a hlavne pochopiť tak potom už nám nič nebráni v legalizácii vzťahu - vstupu do manželstva. Väčšinou je to práve ten bod, ktorý si väčšina mužov predstaví, keď dostanú otázku typu, posunieme náš vzťah ďalej? Ja som pripravená a ty? Ženy potrebujú odpoveď počuť aj z toho dôvodu, že sa chcú upokojiť, že sú naozaj v pozícii partnerky a nielen milenky. Niektorí muži, ale pri tejto otázke tápu a pýtajú sa sami seba čo to má byť a čo sa po nich vlastne chce. Je teda dobré otázku v tejto záležitosti špecifikovať presne. A ak je všetko ako má byť žiadosť s prstienkom príde a váš vzťah môže byť zlegalizovaný až do konca života.

[kač]