Vystriedame sa pri miláčikovi

Striedavá starostlivosť o deti po rozvode alebo rozchode rodičov je logickou spoločensko-právnou odpoveďou na oslabenie hodnoty rodinného života v západnej civilizovanej spoločnosti. Ľudia sa rozvádzali už od stredoveku, masový výskyt tohto javu však prepukol až v dvadsiatom storočí, najmä v jeho druhej polovici. Súdržnosť rodiny neúmyselne nabúrala sladké šesťdesiate roky, počas ktorých sa prelomili stavidlá spontánnosti, bezstarostné radosti zo života.

Ľudský pohľad

Žiadny zákon nemôže byť tak jemný, aby stanovil najvhodnejšiu formu SS (striedavej starostlivosti) pre jednotlivé prípady. Vzniklo veľmi naliehavé zadanie pre rodičov, sociálnych pracovníkov a psychológov, aby spoločne našli konkrétne riešenia pre každé dieťa. Je to veľmi ťažká situácia. Rozpad rodiny je natoľko deštruktívna skutočnosť, že nie je objektívne možné pretaviť ju v harmóniu a spokojnosť všetkých zúčastnených. Mnohí sa snažia nájsť všeobecné pravidlá, určujú vhodnosť SS pre rôzne vekové kategórie detí. Prevláda názor, že je vhodná skôr pre deti v školskom veku, k zavedeniu u predškolákov sa postoje významne líšia.

Zabúdame na skutočnosť, že pravidlá vzniknuté v mladšom predškolskom veku vníma dieťa ako samozrejmosť, prechod z výlučnej do striedavej starostlivosti v školskom veku je pre nich zásadná zmena. Dieťa sa dlho cíti ako jedna bytosť s matkou, približne v dvoch rokoch začína objavovať svoju osobnosť, nezávislosť a nastúpi známe obdobie negativizmu, v ktorom objavuje kúzlo odmietnutia, neposlušnosti, boja s dospelou autoritou. V tom čase začína lepšie znášať oddelenie od matky, je schopné si na to bez úhony zvyknúť.

Potiaľ všeobecný prírodný zákon. Nie je to však také jednoduché. Sú matky, ktoré dojčia dieťa veľmi dlho, silné puto s dieťaťom programovo budujú ďaleko cez dva roky. Sú iné, ktoré končia po dvoch až troch mesiacoch a nechávajú dieťa na dlhšiu dobu v starostlivosti otca či prarodičov. Chcú mať nejaký spoločenský život alebo sa vracajú do úspešného povolania. Medzi týmito dvoma extrémami je široká škála kvality materstva, z ktorej 50% fakticky reprezentuje skutočnosť, že otec môže byť aj v najranejšom veku dieťaťa citovo vrelší a stabilnejší, lepšie ošetrujúci.

Dieťa si k nemu môže podvedome vybudovať silnejší vzťah, ktorým inštinktívne nahrádza to, čo mu chýba od matky. Taký muž bude v prípade rozpadu vzťahu usilovať o SS a malo by mu byť vyhovené. Rovnako citlivo a s hlbokou znalosťou situácie je potrebné určiť časový interval SS. U najmenších detí hovoríme o tom, že je pre nich týždeň dlhý, môže sa im cnieť po mamičke a mali by mať možnosť kontaktu s ňou. Niekde sa zúčastnení priklonia k striedaniu po dvoch či troch dňoch. Ak dieťa v prítomnosti jedného z rodičov opakovane plače po tom neprítomnom, nie je SS vhodným riešením situácie.

Právny pohľad

Na rozdiel od spoločnej starostlivosti, ktorá rozsah kontaktu dieťaťa s otcom a matkou nešpecifikuje, striedavá starostlivosť určuje, že by mal byť čas, ktorý dieťa strávi s každým z rodičov rovnaký, minimálne podobný. Intervaly, v ktorých dochádza k striedaniu, môžu byť rádovo niekoľko dní až týždňov, v niektorých prípadoch aj dlhšie. Ak súd dospeje k záveru, že v kontkrétních podmienkach je striedavá starostlivosť dobrá a možno, môže ju nariadiť aj bez súhlasu rodičov. Nález Ústavného súdu z mája 2014 dokonca ustanovuje SS ako prioritnú voľbu:

Ak je zverenie dieťaťa do starostlivosti každej z (potenciálnych) osôb v jeho najlepšom záujme, potom je spravidla v jeho najlepšom záujme zverenie do starostlivosti všetkých týchto osôb súčasne, lebo len takto sú zaistené podmienky pre všestranný rozvoj dieťaťa a len takým postupom možno minimalizovať zásah do rodinného života dieťaťa.

Psychologický pohľad

Aj v psychológii panuje mnoho predsudkov a konzervativizmu, a tak ani tento odbor nám nie je schopný ponúknuť jasný prehľad. Silná skupina odborníkov sa opiera o klasické prekreslenie role matky a otca: matka reprezentuje ženský svet, učí dieťa tomuto rozmeru a komunikáciu s ženským elementom života, mužský svet reprezentuje otec. Rovnoprávnosť žien a ich psychologický vývoj v súčasnosti však trochu zamiešal kartami. Nemôžeme zatvárať oči pred skutočnosťou, že sa stále častejšie stretávame s rodinami, v ktorých vidíme vymenené role: ambiciózna, úspešná a múdra matka, trochu chladnejšia a menej prítomná.

Vedľa nej citovo hlboký, starostlivý a ošetrujúci otec, ktorý menej zarába, je skoro doma z práce a o všetko sa postará. Je to výborné spojenie, rodina nestrádá, všetko je zabezpečené. V týchto prípadoch však občas zahrá negatívnu úlohu spoločenská mienka, ktorej nositeľmi môžu byť kruto aj príbuzní. Pod týmto tlakom býva muž rodinného typu opustený ako neimponujúci slaboch. Tu sa odporúča zverenie detí do starostlivosti otca, ktorého oddelenie od rodiny psychicky zničí, príde o zmysel života. Naviac má zjavne hlbšie citové napojenie s deťmi.

Matka vo vymedzenom čase ponúkne oveľa viac lásky a zaujímavejší program, podobne ako rozvedení, spoločensky uspění otcovia, ktorí sa prebúdzajú k rodičovskej úlohe až potom, čo o rodinu prídu. Najviac sa ale odporúča takým ženám a mužom, nerozbíjať rodinu, vhodnejšie nastavenie pre svoju osobnosť ťažko nájdu.

Psychológovia, ktorí sa na problematiku SS špecializujú, stanovili pre jej zavedenie šesť podmienok:

Deti majú byť staršie štyri či päť rokov

Vyššie uvedené príklady a rad ďalších presviedčajú o tom, že táto podmienka by nemala byť striktne uplatňovaná.

Intervaly v dĺžke desať až štrnásť dní

S touto podmienkou sa dá súhlasiť, len by mala byť opustená rutina odovzdávanie detí v nedeľu večer. Narušuje to víkend, deti sú počas celého dňa už nervózne, zatiaľ čo vo všedný deň odídu do školy, majú svoje aktivity a večer sa presunú. Niekedy ich dokonca do školy či škôlky dovedie jeden rodič a popoludní ich vyzdvihne druhý, takže celá akcia nemá podobu nejakej významnej zmeny. Rozumní rodičia zorganizujú presun potrebných vecí sami. V západných krajinách je väčšinou dňom presunu pondelok, dôvodom je práve aktívne trávenie voľného času. Kto v nedeľu len leží a zíza na televíziu, rozdiel nevníma.

Ak chodí dieťa stále do jednej školy, škôlky, záujmových krúžkov

To je bezpochyby lepšie, ale v praxi sa dá zažiť aj veľmi dobre fungujúca kombinácia školy a domáceho vyučovania v rámci individuálneho študijného plánu a aktivity striedajúce sa ob týždeň. V našich podmienkach je bohužiaľ ideálna forma pre začatie striedavej starostlivosti málokedy finančne dosiahnuteľná: deti zostávajú bývať doma a sťahujú sa rodičia. Počas roka až dvoch sa deti bezbolestne adaptujú na rozchod rodičov a môže nastať sťahovanie na iné miesto.

Ak má dieťa jedného detského lekára a jedného zubára

Ani táto podmienka by nemala brániť možnosti tráviť čas s druhým rodičom. Nastane len málo akútnych situácií, v ktorých je potrebné obrátiť sa na iného lekára.

Ak môže dieťa v období pobytu u jedného rodiča občas navštíviť rodiča druhého

Platí skôr u veľmi malých detí, školáci bez problémov zvládajú komunikovať len po telefóne.

Ak sú rodičia schopní spolu prívetivo komunikovať a navzájom sa podporovať

Pre počiatok zavedenia SS ide o nezmyselnú, ťažko splniteľnú podmienku. Zabúda sa, že rodina práve zanikla. K tomu by ťažko došlo, keby boli partneri spolu schopní prívetivo komunikovať a podporovať sa. Rodiny sa rozpadajú väčšinou za okolností, keď vyjdú najavo rôzne lži a nečestnosti, najmenej jeden z partnerov zažíva šok, je zranený, nemôže byť schopný správať sa bez emócií. Mediácia sa občas zvrhne v označenie jedného vinníka a snahu o jeho prevýchovu. Každá rodina v tejto fáze rozpadu potrebuje psychoterapeutický doprovod, možnosť konzultácií konkrétnych situácií.

Terapeuti by sa nemali brániť prácou so všetkými zúčastnenými a stať sa objektívnym arbitrom hľadania cesty k dohodám a ich sprostredkovateľom.

Odborné prostredie benevolentne prehliada psychopatické črty niektorých rodičov a podceňuje ničivú podprahovú deštrukciu, ktorá sa neprejavuje pri úradnom rokovaní. Postrádajú sa tiež pravidlá pre kontakt detí s novými partnermi rodičov. Aspoň pol roka po rozchode rodičov by deti nemali byť konfrontované s novými partnermi. Budú ich automaticky považovať za príčinu straty rodiny, čo vylučuje vybudovanie dobrého vzťahu. Partneri a partnerky, ktorí sú si vedomí, že nadviazaním vzťahu nabúrali existujúcu rodinu, by mali v sebe nájsť veľa pokory a veľkorysosti, mali by ctiť bývalého partnera a rešpektovať potrebu byť len so svojím rodičom, bez jeho večnej prítomnosti.

Striedavá starostlivosť je nástrojom, ktorý v drvivej väčšine prípadov ochraňuje práva otcov na rovný podiel vo výchove. Z vyššie uvedeného vyplýva, že si to právo zaslúžia len milujúci a obetaví jedinci, ktorí so svojimi deťmi majú hlboký citový vzťah.

Držme pohromade

Strata hodnoty rodiny a celoživotného spolužitia je psychopatologický jav, ktorý v súčasných podmienkach ťažko vyvrátite. Mnohí ľudia sa veľmi usilujú všetkými prostriedkami o to, aby sa stali rodičmi, napriek tomu sú takto vynútené deti schopní opustiť alebo vláčiť ďalšími partnerstvami. Sme čím ďalej viac neplodní, čo je prirodzený trend premnoženého druhu. Pre našu dušu je to dôležitá správa: prirodzene počaté a narodené dieťa je požehnanie, zázrak, výzva k lepšiemu životu, k odloženiu zlozvykov a k zušľachteniu osobnosti aj správania rodičov.

Dieťa je hlavným obyvateľom domova, jeho zázemie by sa nemalo boriť kvôli partnerskej či materiálnej nespokojnosti rodičov. Kiež nemusíme riešiť problém striedavej starostlivosti a môžeme sa zaoberať zdokonaľovaním spoločnej starostlivosti v rodine, ktorá drží pevne pohromade.

Nemáte deti? S tým vám nepomôžeme, ale s tým, aby ste našli partnera a budúceho otca alebo matku svojich detí, môžeme. Zoznámte sa pomocou vedeckého zoznamovacieho dotazníka alebo partnerskej zhody podľa znamení zverokruhu.

[ivi]