Tetovanie ako fenomén

Tetovanie sa stalo veľmi obľúbeným v posledných desaťročiach v mnohých častiach sveta. Tetovanie je jednou z foriem skrášľovania tela a v súčasnosti je populárnejšie ako kedykoľvek predtým.

Pôvod slova tetovanie sa odvodzuje od tahitského slova tatu alebo tatau, čo v preklade znamená vyznačiť alebo vraziť.
Tetovanie je určitý druh kresby, pri ktorom sú za pomocou tetovacej ihly čiastočky atramentu alebo iného farbiva nanášané pod kožu človeka. Používa sa tetovací strojček, do ktorého sa vloží ihla a elektromagnet ju vnútri strojčeka rozkmitá pohybom hore a dole. Človek toto aplikujúci sa nazýva tatér. Vypichuje sa do vrchnej vrstvy kože u niekoho aj 5 mm hlboko. Profesionáli používajú na tetovanie farby v súlade s Európskymi normami a patričnými atestami, aby zaistili minimálnemu riziku alergických reakcií v podobe hnisania. Pred tetovaním sa miesto očistí dezinfekciou a musia sa používať jednorazové rukavice. Počas tetovania sa stierajú zvyšky farby, ktoré sa nedostali pod kožu, papierovým obrúskom. Po dokončení práce sa tetovanie zakryje fóliou.

V odbornej terminológii ide o tzv. mikro-pigmentovú implantáciu. Tetovanie je jednou z foriem skrášľovania tela. V súčasnosti je tetovanie populárnejšie ako kedykoľvek predtým. Zmerané štatistické údaje ukazujú, že až jeden zo siedmich obyvateľov Severnej Ameriky má aspoň jedno alebo aj viac tetovaní.

Z histórie

Tetovanie má dlhú tradíciu v rôznych častiach sveta. Pôvodný obyvatelia Japonska tzv. Ainovia sa venovali tetovaniu tváre. Tetovanie bolo rozšírené aj na Filipínach, Borneu, Samoe, ďalej tiež v Polynézii, Afrike, Strednej Amerike i Číne. Tetovanie bolo bežné aj u určitých náboženských skupín v staroveku v oblasti Stredomoria, čo pravdepodobne tiež viedlo k zákazu tohto zvyku v Starom Zákone.
Európania objavili tetovanie znova okolo roku 1770 v čase dobývania južného Pacifiku kapitánom Jamesom Cookom. Až do prvej svetovej vojny boli priekopníkmi v tetovaní námorníci.

Zo súčasnosti

Tetovanie sa stalo veľmi obľúbeným v posledných desaťročiach v mnohých častiach sveta, predovšetkým potom v Severnej Amerike, Japonsku a v Európe. V týchto krajinách profesionálny tatéri dokázali povýšiť svoje kresby po ľudskom tele na umelecké diela a povzniesli tetovanie na všeobecne uznávané umenie. Dôvodom, prečo sa tetovanie zrejme stalo formou skrášľovania tela, je zrejme fakt, že dnes, na rozdiel od predchádzajúcich generácií, sa ľudia cítia oveľa slobodnejší. Tetovanie sa stalo bežnou súčasťou vizáže filmových hviezd, populárnych hudobníkov, športovcov, či iných verejne známych osobností. V tradičných kultúrach ako napr. V Japonsku, Číne, Korei sa na špecifické povolania ako tatér, hľadelo veľmi rozdielne, až skoro negatívne, napr. čo sa týka práce vo verejnej sfére. V rámci tradičných alebo domorodých kultúr naopak vyjadruje tetovanie úctu ku svojim koreňom a zvykom, napríklad u niektorých obyvateľov Nového Zélandu.

Druhy tetovaní

Stálé tetovanie

Najbežnejším a najrozšírenejším druhom tetovania je tetovanie permanentné. U stáleho tetovania je ale veľmi dôležité sa dobre rozhodnúť a premyslieť, aký motív človek naozaj chce a brať do úvahy, že táto kresba s ním bude do konca života. Umiestnenie tetovania je pomerne dôležité, treba si uvedomiť, že tetovanie nie je krátkodobá záležitosť, a to čo sa páči dnes, nemusí sa páčiť o niekoľko rokov neskôr. Tetovanie je pre každého určitým vyjadrením vlastnej individuality a slobody. Je teda dobré, aby všetko čo si človek nechá zobraziť na svojom tele, ho aspoň sčasti charakterizovalo. Ženské pohlavie si najčastejšie necháva tetovať rôzne ornamenty, kvety alebo zvieratá.
Najčastejším miestom je lopatka, okolie pupku, bedrá a chrbát. Muži si zase pre miesto tetovania najčastejšie vyberajú ramená alebo chrbát. Bolesť, ktorá sa pri tetovaní pociťuje, vníma každý človek inak. Väčšinou je to vraj pocit pálenia či svrbenia. Najhoršie sú prvé minúty, potom sa vďaka endorfínu stáva tetovanie znesiteľnejšie. Najviac bolí tetovanie na spodnej časti chrbta, vnútornej časti paží a stehien, krku alebo prstoch. Vyskytujú sa aj tetovania na genitáliách.
Ženy by si mali uvedomiť, že v budúcnosti im tetovanie môže vadiť v práci, pri výbere oblečenia, ale aj s postupným pribúdaním veku. Tetovaní ľudia sú ešte stále niekedy považovaní za pochybné existencie, hlavne starší ľudia majú voči potetovaným predsudky. Predtým mali tetovania hlavne väzni. Je preto nanajvýš vhodné, aby človek uvážil všetky pre a proti a dobre si rozmyslel, aký druh a rozmer tetovania si vyberie a na aké miesto na tele si ho nechá umiestniť.

Najvhodnejšie je dať sa tetovať na jar, na jeseň a v zime. Leto sa neodporúča vôbec, pretože miesto sa ťažšie hojí. Kvôli častejšiemu poteniu sa miesto môže zapáliť a vzniknúť infekcia. Tiež sa neodporúča konzumácia alkoholu v období jedného dňa pred a po aplikácii tetovania. To isté platí pre lieky proti bolesti a kávu, pretože zvyšujú krvný tlak a riedia krv, preto by mohli spôsobiť silnejšie krvácanie. Do veku 18 rokov je potrebný súhlas rodičov.

Tetovanie hennou, alebo - li mehndi

Umenie Mehndi je rozšírené najviac v severnej a východnej Afrike a v Ázii. Ide o kresby a aplikovanie rôznych zložitých vzorov, hlavne na ruky a nohy. Tieto vzory sú kreslené rukou pomocou tetovacej pasty, v ktorej je hlavnou zložkou prášok z rastliny henna. Tetovanie vydrží len niekoľko dní, prípadne i týždňov a je úplne bez bolesti.

Permanentný make-up

Permanentný make-up je tetovanie, ktoré zvýrazňuje obočie, pery alebo oči. Patrí sem aj vytvorenie tzv. znamienka krásy. Ženy, ktoré majú takéto tetovania sa nemusia každý deň maľovať, musia sa však ale o svoje tetovanie špeciálne starať a prekrývať ho klasickým make-upom. Ak dodržiavajú určité pravidlá vydrží tento make-up 3 až 5 rokov.

[kač]